Soľ je neoddeliteľnou súčasťou nášho jedálnička. Aj preto o nej kolujú mnohé mýty a polopravdy, ktoré nie je vždy ľahké odhaliť. Vedeli ste napríklad, že himalájska a morská soľ nie sú až také zdravé, ako sa o nich hovorí? Zistite, čo ďalšie o soli nie je pravda.
Neznamená, že čím menej soli do jedla pridáte, tým viac bude bez chuti. Existuje množstvo alternatív, ktorými ju môžete nahradiť. Začnite experimentovať napríklad s výraznejšími bylinkami (tymiánom alebo rozmarínom), rôznymi typmi korení či šťavou z citrusov. Zvýrazníte tým prirodzenú chuť jedla.
Aj spôsob prípravy, či už v tlakovom hrnci, alebo „sous-vide“ (francúzska technika varenia, v ktorej varíte vákuovo balené potraviny pri nízkej teplote), pomáha zvýrazniť chuť.1
Navyše už po pár týždňoch budú vaše chuťové poháriky citlivejšie a budete tak potrebovať soliť menej.
Soľ je základná živina, ktorú naše telo potrebuje na správne fungovanie. Aj príliš málo soli nám preto môže ublížiť. Niektoré štúdie naznačujú, že jej nedostatok môže spôsobiť nízky krvný tlak, zvýšenú hladinu tukov v krvi či dehydratáciu.
Sodík totiž zohráva významnú úlohu pri riadení rovnováhy tekutín v našom tele. Ak ho máme málo, môže sa stať, že sa potrebná voda v organizme neudrží. Riziko nízkeho krvného tlaku zase vzniká najmä u tých, ktorí ho majú pri dennej dávke sodíka v norme.2
Určité množstvo soli je v jedálničku dôležité aj pre jód, ktorý sa do nej pri spracovaní pridáva. Je to preto, že sme ho v minulosti v našich končinách neprijímali dostatok. Spôsobovalo to, že v 50. rokoch minulého storočia malo až 80 % dospelých žien v oblastiach Slovenského rudohoria, na Žitnom ostrove a severozápade Slovenska endemickú strumu (nadmerne zväčšené žľazy).
Vďaka rozsiahlym prieskumom od MUDr. Juliána Podoby a následnej jodizácii kuchynskej soli u nás choroba vymizla a s ňou aj súvisiace neuropsychické degenerácie (kreténizmus).3
Sodíka prijímame často viac, ako si uvedomujeme. Nenachádza sa totiž len v soli, ale vyrába sa z neho aj jedlá sóda, ktorú bežne používame pri pečení. Sodík je aj v niektorých liekoch a jeho množstvo je často nie úplne zanedbateľné.
Veľkú nálož sodíka môžete získať aj:
Veľmi často si neuvedomujeme, v akom množstve ju denne prijímame. Denná odporúčaná dávka je pre dospelého človeka približne 2 300 mg sodíka, čo predstavuje jednu čajovú lyžičku soli. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ju však väčšina z nás značne prekračuje. U dospelých ľudí je to až dvojnásobok odporúčanej dávky.5
Citlivosť krvného tlaku na sodík sa líši od človeka k človeku. Niektorým môže spôsobiť hypertenziu (vysoký krvný tlak), ktorá zvyšuje riziko, že vaše srdce nebude správne pumpovať krv do celého tela.6
Aj prehľad 20 štúdií z roku 2020, ktorý zahŕňal takmer 617 000 účastníkov, dokazuje, že zvýšenie denného príjmu sodíka o 1 gram viedlo k vyššiemu riziku srdcových chorôb o 6 %.7
Iné štúdie však prišli s menej presvedčivými výsledkami. Podľa nich nemáme dosť dôkazov na to, aby sme na 100 % potvrdili, že existuje spojenie medzi vysokým príjmom sodíka a srdcovými chorobami.
Nedávny výskum z roku 2021 však zistil, že keď ľudia s hypertenziou obmedzili príjem sodíka, zaznamenali prudší pokles krvného tlaku ako ľudia bez hypertenzie.8 Aj pre tieto zistenia potrebujeme ďalšie skúmanie, ktoré sa zameria nielen na ľudí s chorobami srdca, ale aj bez nich. Niet však pochýb, že ak už máte problémy so srdcom, obmedzenie soli vám skôr pomôže, ako uškodí.
Najväčší rozdiel medzi morskou a kuchynskou soľou je v chuti, štruktúre a spôsobe spracovania. Morská soľ sa získava odparovaním morskej vody a je minimálne upravovaná. Môžeme v nej tiež nájsť stopové prvky minerálov. Aby ste sa však aspoň priblížili dennému odporúčanému množstvu draslíka, železa a vápnika prospešného pre vaše telo, museli by ste ju jesť vo veľkom množstve.
Viaceré zdroje uvádzajú, že čajová lyžička morskej soli obsahuje 2 000 mg sodíka, zatiaľ čo kuchynská 2 300 mg. Nie je to však preto, že ho morská soľ obsahuje menej. Je totiž objemovo väčšia, a tak sa jej na lyžičku zmestí menej. Obe soli tak majú rovnaký obsah sodíka (40 %).
Himalájsku soľ rozoznáte podľa typickej ružovej farby, ktorú spôsobuje malé množstvo železa. Podobne ako pri morskej, aj himalájska soľ obsahuje malé množstvo minerálov. Je však tiež zanedbateľné. Za deň by ste jej museli zjesť takmer 2 kilá, aby ste získali dennú dávku draslíka. Podľa veľkosti kryštálov obsahuje v jednej čajovej lyžičke od 2 000 do 2 200 mg sodíka, čo sa od kuchynskej soli príliš nelíši.9
Presný obsah sodíka zistíte na každom obale soli, preto ho vždy skontrolujte, pretože sa môže podľa značky líšiť.
Keď jeme veľa soli, náš organizmus vylučuje viac vápnika cez moč. Tento vápnik môže niekedy odobrať priamo z kostí, čo môže viesť k ich oslabeniu a zvýšiť riziko osteoporózy – ochorenia, ktoré spôsobuje rednutie kostí.
Štúdia na ženách po menopauze ukázala, že tie, ktoré mali v moči vyšší výskyt sodíka, teda viac solili, mali väčšiu stratu hustoty kostí v bedrovej oblasti. Soľ v strave tak môže ovplyvniť zdravie kostí rovnako významne ako príjem vápnika. Ďalšie štúdie potvrdili, že zníženie príjmu sodíka môže zlepšiť hladinu vápnika v tele. Mohlo by to tak pomôcť spomaliť prirodzenú stratu kostnej hmoty, ku ktorej s vekom dochádza.10
Máte radi sójovú omáčku? V tom prípade by ste mali vedieť, že sa ňou môžete „predávkovať“. V článku sa dozviete: aké…
DASH diétu vyvinuli odborníci ako pomôcku na prirodzené zníženie krvného tlaku. Jej dodržiavaním vám môže „horný“ tlak klesnúť až o…
Osamelosť prichádza aj uprostred davu a nezriedka aj medzi blízkymi. Pozerať sa na tento svet ako divák môže byť krátkodobo osviežujúce.…
