Nízky krvný tlak

Čo je to tlak krvi?

Krvný tlak je sila, ktorou krv tlačí na steny ciev, keď ju srdce pumpuje do tela. Meria sa v dvoch číslach – systolický tlak ukazuje silu, keď sa srdce stiahne, diastolický zase tlak, keď sa srdce uvoľní.

Ideálne hodnoty sú približne 120/80 mmHg. Zdravý krvný tlak napomáha kyslíku a živinám dostať sa do všetkých orgánov. Počas dňa sa tlak krvi mení – pri pohybe alebo strese stúpa, v pokoji, naopak, klesá.

Čo je nízky tlak krvi a kedy sa považuje za problém?

Nízky krvný tlak, odborne hypotenzia, vzniká vtedy, keď krv netlačí na steny ciev dostatočne silno. Môže sa preto znížiť prietok krvi do dôležitých orgánov, ako je srdce, mozog a obličky.

Vo všeobecnosti sa za nízky krvný tlak považuje hodnota pod 90/60 mmHg. Ide o stav, keď je tlak krvi v tepnách nižší, než telo potrebuje na dostatočné prekrvenie orgánov.

Presná hranica sa však u každého človeka líši. To, čo je pre jedného nízky tlak krvi, môže byť pre iného úplne normálne – najmä ak sa cíti dobre a nemá žiadne ťažkosti.

Ideálne hodnoty	120/80 mmHg
Nízky krvný tlak	90/60 mmHg

Aké sú príčiny nízkeho tlaku krvi?

Nízky krvný tlak môže vzniknúť z rôznych dôvodov. Väčšinou nepredstavuje vážny problém, no ak pretrváva dlhšie, môže naznačovať, že telo nepracuje tak, ako by malo.

Medzi najčastejšie príčiny nízkeho tlaku krvi patria:

• Nedostatok tekutín – keď telo nemá dostatok vody, krvný tlak prirodzene klesá. Stáva sa to napríklad pri horúčavách, hnačke, vracaní alebo po veľkej fyzickej námahe.
• Strata krvi – úraz, operácia alebo vnútorné krvácanie môžu znížiť objem krvi a spôsobiť nízky tlak krvi.
• Srdcové problémy – ak srdce nepracuje správne alebo bije pomaly, krv sa do tela pumpuje slabšie a tlak sa znižuje.
• Hormonálne zmeny – poruchy štítnej žľazy a nadobličiek alebo nízka hladina cukru v krvi môžu ovplyvniť reguláciu krvného tlaku.
• Lieky – niektoré lieky, napríklad na odvodnenie, depresiu alebo srdce, mávajú ako vedľajší účinok práve nízky krvný tlak.

Skupina liekov	Účinok	Použitie
Beta blokátory	Spomaľujú srdcový tep a znižujú silu sťahov srdca	Po infarkte, pri angíne pectoris
ACE inhibítory	Bránia zúženiu ciev	Ochrana obličiek pri diabete
Diuretiká (močopudné)	Znižujú objem krvi vylúčením nadbytočnej tekutiny	Pri zadržiavaní tekutín
Blokátory receptorov angiotenzínu II (ARB)	Rozširujú cievy uvoľnením svalov v stenách ciev	Pri koronárnych ochoreniach
Blokátory vápnikových kanálov	Blokujú účinok látky zúžiacej cievy	Pri srdcovom zlyhaní

• Zmena polohy tela – prudké postavenie z postele alebo zo stoličky zvykne zapríčiniť náhly pokles tlaku – ortostatickú hypotenziu.
• Nedostatok vitamínov – hlavne vitamínu B12 a kyseliny listovej, ktoré sú dôležité pre tvorbu červených krviniek.
• Konzumácia alkoholu – alkohol nie je len spúšťačom vysokého tlaku – niekedy vyvolá aj nízky tlak krvi. Tlmí činnosť nervového systému a spomaľuje srdcový rytmus, čim znižuje krvný tlak.

Aké sú príznaky nízkeho krvného tlaku?

U mnohých ľudí hypotenzia nespôsobuje žiadne viditeľné ťažkosti. Často si preto ani neuvedomujú, že majú nízky tlak krvi, až kým si ho nezmerajú. V takýchto prípadoch býva nízky tlak väčšinou dobre tolerovaný a nepredstavuje zdravotný problém.

Ak sa totiž krvný tlak znižuje postupne, telo sa mu dokáže prispôsobiť. Tep sa mierne zrýchli a cievy stiahnu, aby si organizmus udržal dostatočné prekrvenie. Pri náhlom poklese krvného tlaku však tieto mechanizmy nemusia fungovať dostatočne a niektoré orgány môžu byť dočasne horšie zásobované kyslíkom.

Práve vtedy sa objavujú typické príznaky nízkeho krvného tlaku, medzi ktoré patria:

• pocit závratu alebo točenie hlavy
• krátkodobé zatmenie pred očami až mdloby
• rozmazané videnie a hučanie v ušiach
• únava, slabosť a znížená schopnosť sústrediť sa
• nevoľnosť až pocit na vracanie
• studené, bledé končatiny, najmä ruky a nohy
• zrýchlené alebo plytké dýchanie

Život ohrozujúca forma nízkeho krvného tlaku – šok

Najzávažnejšou formou, akú môže hypotenzia dosiahnuť, je šok. Ide o stav, keď dôjde k náhlemu a vážnemu zlyhaniu krvného obehu. Telo tak nedokáže zásobovať životne dôležité orgány dostatočným množstvom krvi a kyslíka. Ak sa šok nelieči okamžite, môže viesť až k multiorgánovému zlyhaniu a ohrozeniu života.

Medzi typické príznaky šoku patria:

• silná úzkosť, nepokoj alebo zmätenosť
• bledá, chladná a spotená pokožka
• zrýchlené dýchanie a srdcový tep
• poruchy vedomia, halucinácie a blúznenie
• znížené alebo úplne zastavené močenie – znak zlyhávania obličiek

Nízky tlak krvi spôsobený šokom je vždy urgentný stav, ktorý si vyžaduje rýchlu lekársku pomoc. Každá minúta rozhoduje – bez včasnej liečby môže šok skončiť smrťou.

Typy nízkeho tlaku

Typy nízkeho krvného tlaku existujú preto, že telo má rôzne mechanizmy na reguláciu krvného obehu a každý typ hypotenzie vzniká z odlišného dôvodu alebo pri inej situácii. Medzi najznámejšie patrí:

• Ortostatická hypotenzia (posturálna hypotenzia) – tlak krvi klesá pri rýchlom postavení sa z ľahu alebo sedenia, čo môže spôsobiť závraty alebo pocit „videnia hviezdičiek“. Častejšie sa vyskytuje u starších ľudí, tehotných a pri ochoreniach autonómneho nervového systému, ako sú Parkinsonova choroba alebo diabetes.
• Postprandiálna hypotenzia – pokles tlaku po jedle, najmä u starších ľudí alebo u osôb s poruchami autonómneho nervového systému.
• Neurálne mediovaná hypotenzia – vzniká pri abnormálnej interakcii reflexov medzi srdcom a mozgom, spúšťače môžu byť dlhé státie, silné emócie alebo šokové situácie. U detí sa vyskytuje častejšie než u dospelých.
• Ťažká hypotenzia (šok) – prudký a život ohrozujúci pokles tlaku, často pri vážnom úraze alebo infekcii; orgány nedostávajú dostatok krvi a kyslíka.
• Ďalšie typy – chronicky nízky tlak môže byť vedľajším účinkom liekov (napr. na vysoký tlak), ochorení srdca, nervov, pečene či hormonálnych problémov, ako aj nedostatkom vitamínov.

Ako prebieha diagnostika nízkeho tlaku krvi?

Správna diagnostika nízkeho krvného tlaku je kľúčová na určenie typu hypotenzie – či ide o akútnu (náhly pokles tlaku) alebo chronickú formu, ktorá pretrváva dlhodobo.

Akútny pokles tlaku sa objavuje náhle – napríklad ak ste po strate tekutín, úraze alebo ak sa prudko postavíte. Chronický nízky krvný tlak býva zvyčajne menej nebezpečný, no môže vám spôsobovať únavu, závraty a slabosť pri dlhšom státí.

Pri diagnostike lekár ako prvé zisťuje, kedy a ako sa u vás príznaky nízkeho krvného tlaku prejavujú, aké lieky užívate a či sa vo vašej rodine vyskytujú srdcové alebo hormonálne ochorenia.

Ako ďalší krok nasleduje meranie vášho krvného tlaku v rôznych polohách – v ľahu, sede a po rýchlom postavení sa (tzv. ortostatický test). Pomáha odhaliť, ako vaše telo reaguje na zmenu polohy a či u vás nedochádza k náhlemu poklesu tlaku krvi. Na presnejšiu diagnostiku sa môže vykonať aj 24-hodinové monitorovanie tlaku (holter), ktoré sleduje jeho hodnoty počas dňa aj noci.

Doplnkové vyšetrenia obvykle zahŕňajú:

• Krvné testy – zisťujú anémiu, hormonálne poruchy alebo dehydratáciu, ktoré zvyknú viesť k nízkemu krvnému tlaku.
• EKG a echokardiografiu – na posúdenie funkcie srdca a vylúčenie arytmií.
• Hormonálne testy – ak sa predpokladá porucha štítnej žľazy alebo nadobličiek.

Na základe týchto výsledkov lekár určí, či ide o akútnu alebo chronickú formu hypotenzie a navrhne vám vhodnú liečbu.

Liečba nízkeho krvného tlaku

Cieľom liečby je stabilizovať tlak krvi, zlepšiť prekrvenie orgánov a odstrániť nepríjemné príznaky, ktoré hypotenzia spôsobuje. Liečba nízkeho krvného tlaku sa zvyčajne začína úpravou životného štýlu a režimovými opatreniami. Ak sú tieto kroky nedostatočné alebo je váš tlak výrazne nízky, lekár môže zvážiť aj farmakologickú liečbu.

Režimové opatrenia

1. Venujte pozornosť dostatočnému príjmu tekutín, ideálne 2 – 2,5 litra denne (v horúčave či pri fyzickej námahe aj viac).
2. Mierne zvýšte príjem soli v jedle, ak to neodporuje iným ochoreniam (napr. srdcovým či obličkovým).
3. Rozdeľte si jedlo na menšie porcie a jedzte častejšie, aby ste zabránili poklesu tlaku po jedle.
4. Noste kompresné pančuchy, ktoré pomáhajú zabrániť hromadeniu krvi v nohách a podporujú jej spätný prietok.
5. Vyhýbajte sa náhlym zmenám polohy – pri vstávaní sa posaďte, chvíľu počkajte a až potom opatrne vstaňte.
6. Zaraďte do rutiny pravidelný pohyb, ako sú chôdza, plávanie alebo cvičenie, ktoré posilňujú cievy a zlepšujú cirkuláciu.

Ak vám nízky tlak krvi spôsobuje časté závraty, slabosť alebo mdloby a uvedené režimové opatrenia nepomáhajú, lekár vám môže odporučiť lieky na zvýšenie krvného tlaku. Tie telu pomáhajú udržať tlak v normálnych hodnotách a zlepšiť prekrvenie orgánov.

V akútnych prípadoch, keď dôjde k náhlemu poklesu krvného tlaku (napríklad pri šoku), je tlak stabilizovaný podaním tekutín do žily alebo inými rýchlymi zásahmi v nemocnici.

Dôležité je, aby liečbu vždy určil lekár podľa príčiny hypotenzie – samovoľné užívanie liekov môže váš tlak ešte viac „rozhádzať“.

Ako zvýšiť nízky krvný tlak a predchádzať jeho poklesu

Pri náhlom poklese tlaku si sadnite alebo ľahnite a zdvihnite nohy nad úroveň srdca, aby sa krv rýchlejšie dostala do mozgu. Pomáha aj pohár vody alebo minerálky s obsahom sodíka, ktoré zvýšia objem krvi a tlak. Ak máte poruke niečo slané, napríklad oriešky či syr, môžete si dať malé množstvo – soľ pomáha dočasne zvýšiť tlak krvi. Pri vstávaní sa hýbte pomaly a opatrne, aby ste predišli závratom či strate rovnováhy.

Na dlhodobú prevenciu nízkeho tlaku krvi je dôležitý dostatok tekutín, vyvážená strava a pravidelný pohyb.

To platí aj pre deti – nízky tlak u nich síce väčšinou nie je vážny, no dôležité je, aby pili dostatok tekutín a mali primerané množstvo pohybu.

Tieto jednoduché zmeny pomáhajú stabilizovať krvný tlak, zmierniť nepríjemné príznaky hypotenzie a zlepšiť celkový pocit energie počas dňa. Ak však u vás nízky tlak pretrváva, je vhodné poradiť sa s lekárom, ktorý zistí jeho príčinu a odporučí vám vhodnú liečbu.

Ako si správne zmerať tlak

1. Vyberte si správny tlakomer

Najspoľahlivejší je digitálny tlakomer na rameno, pretože poskytuje presnejšie výsledky než zápästné prístroje. Dôležité je, aby mala manžeta správnu veľkosť podľa obvodu vášho ramena, príliš malá alebo veľká manžeta môže meranie skresliť.

2. Pripravte sa na meranie

Aspoň 30 minút pred meraním nepite kávu ani alkohol, nefajčite a necvičte. Pred samotným meraním si sadnite a približne 5 minút pokojne oddychujte.

Chrbát majte opretý, nohy položte rovno na zem (neprekladajte ich) a ruku si položte na stôl tak, aby bola vo výške srdca.

3. Správne si nasaďte manžetu

Manžetu si upevnite na holú kožu, približne 2 – 3 centimetre nad lakťovou jamkou. Hadica by mala smerovať po vnútornej strane ruky. Počas merania nerozprávajte, nehýbte sa a dýchajte prirodzene.

4. Merajte tlak správnym spôsobom a pravidelne

Ak si tlak sledujete doma, merajte ho dvakrát denne, ráno pred užitím liekov a večer. Vždy urobte dve merania po sebe s približne minútovým odstupom a zapíšte si priemernú hodnotu.

5. Sledujte namerané hodnoty

Za optimálny krvný tlak sa považuje hodnota prebližne 120/80 mmHg. Ak si opakovane nameriate hodnoty nad 90/60 mmHg, môže ísť o nízky krvný tlak a je vhodné poradiť sa s lekárom.