Tlak krvi je časťou systému zabezpečujúcom transport živín a kyslíka v tele. Ide o silu, akou pôsobí krv na steny ciev, pričom na jeho výšku vplýva to, v akej fáze činnosti sa práve srdce nachádza. Ak sa krvný tlak dospelého človeka pravidelne drží pod priemernou hodnotou, hovoríme o nízkom tlaku (hypotónii). Môže byť neškodný, no môže mať aj vážne zdravotné následky.
Prvá hodnota tlaku sa nazýva systolický tlak, druhá hodnota ako diastolický tlak. Hodnotu krvného tlaku zapisujeme v podobe zlomku a za priemer sa považuje 120/80 milimetrov ortuťového stĺpca (mmHg).
Znížený tlak krvi sa môže objaviť v nasledujúcich prípadoch:
Srdce nečerpá krv s dostatočným tlakom. Je bežné, že pri rýchlom búšení srdca nie je dostatok času na jeho ďalšie naplnenie krvou a tlak náhle klesne. Vážnejšími príčinami slabého prečerpávania sú poruchy srdca a pooperačné stavy.
Steny tepien sú príliš rozšírené a tlak sa znižuje. Svalové napätie v stenách tepien je premenlivé a vplýva naň aktuálny stav tela. Rozširovanie ciev môže spôsobiť bolestivý úraz (zlomenina), poranenie chrbtice či napríklad zaťažkávajúci emocionálny stav pôsobiaci na nervovú sústav (napríklad stres z injekcie).
V kardiosystéme nie je dostatok intravaskulárnej tekutiny. Tento stav spôsobujú zväčša choroby, ktoré výraznejšie odvodňujú organizmus (hnačka, vracanie), prípadne silnejšie krvácanie, pneumónia alebo infekty močových ciest.
Uvedené prípady sú bežné aj počas tehotenstva (najmä v prvých dvoch mesiacoch sa môžu rozširovať steny tepien a tak znižovať tlak), pri alergickej reakcii (pri anafylaktickom šoku dochádza k dilatácii stien) alebo ak človek trpí cukrovkou (jednou z komplikácií diabetu je poškodenie nervov v tele, to spôsobuje, že cievy sa nedokážu prispôsobiť rýchlym zmenám polohy a krvný tlak klesá).
Ak človek má nízky tlak bez akýchkoľvek ďalších príznakov, je pre neho normálnym stavom. Až keď sa k nízkemu tlaku pridružia ďalšie symptómy, ide o diagnózu, ktorú treba zdravotne riešiť. Varovnými príznakmi sú: slabosť, závrat, zhoršené dýchanie, bolesť v hrudníku, nespavosť, kolaps.
Príznaky závisia od toho, ktorý orgán v tele nemá dostatočný prísun krvi.
Nízky krvný tlak je potrebné konzultovať s lekárom aj v prípade, ak človek nemá iné zdravotné problémy. Túto okolnosť treba zaznačiť v anamnéze kvôli celkovému stavu a ďalším návštevám lekára.
Ak sa k nízkemu tlaku pridružia iné symptómy, je nutná prehliadka. Lekár odmeria pacientovi tlak ležmo aj v stoji, počúva srdce i pľúca, kontroluje brucho, končatiny, robí krvné testy, prípadne EKG. Na základe výsledkov určí príčinu nízkeho tlaku a odporučí ďalšiu liečbu.
Liečba závisí od toho, či je nízky tlak spojený s ďalšími symptómami, alebo nie. Ak pacient pociťoval zníženie tlaku, no momentálne sa cíti dobre, lekár má dostatok času na vyšetrenie príčiny a nasadenie liečby.
Ak je nízky tlak akútny a sprevádza ho bolesť v hrudi, zhoršené dýchanie, prípadne krvácanie, treba konať okamžite a nasadiť medikamenty. Zväčša ide o tekutiny podávané vnútrožilovo, okysličovanie, antibiotiká proti prípadnej infekcii, adrenalín, antihistaminiká proti alergickému šoku, prípadne transfúziu.
Ak je tlak abnormálne nízky, môže byť potrebná hospitalizácia a sledovanie pacienta. Je dôležité predísť nedostatočnému prekrveniu orgánov. Taký stav ohrozuje život.
Nízky tlak sám osebe nie je nebezpečný a nie je nutné ho liečiť. Treba si však dávať pozor na príjem tekutín a soli, najmä keď je teplé počasie. Opatrnosť si vyžadujú aj prudké pohyby, pretože pri nízkom tlaku sa krv nahrnie do končatín a chýba v mozgu. Vstávať či predkláňať sa treba pomaly, prípadne chvíľu počkať v sede. Ak sa pridruží niektorý zo spomínaných symptómov, nízky tlak sa komplikuje a vyžaduje si návštevu lekára.
Zistite aké sú normálne hodnoty krvného tlaku a ako ho ovplyvňuje vek. Kedy hovoríme o vysokom tlaku a čo s…
Medzi pacientami prevláda názor, že lepšie je mať nízky tlak než vysoký. No aj hypotenzia má svoje riziká a môže…
Vysoký tlak v noci vás môže potrápiť, aj keď sa u vás hypertenzia počas dňa neprejavuje. Vyvolať ho môže nezdravý…
