Ľudí s obezitou môže byť zakrátko 1 miliarda. Prudko stúpajú aj náklady na jej liečbu. Aký recept majú štáty na odvrátenie katastrofy?
Viac tomto článku sa dozviete:
V roku 2016 žilo na svete 650 miliónov dospelých s obezitou. Za päť rokov ich počet narástol na 800 miliónov. Alarmujúci je počet detí s touto diagnózou – je ich až 250 miliónov.
Po Česku, Maďarsku a Fínsku sme štvrtou krajinou s najvyšším výskytom obezity medzi krajinami OECD. Až 60 % obyvateľov Slovenska a 70 % jej obyvateliek má nadváhu alebo obezitu. Každý štvrtý obyvateľ našej krajiny od 18 do 64 rokov má obezitu (BMI nad 30) a najťažší stupeň obezity (BMI nad 40) má 1 % obyvateľov.
Za týmtito číslami je aj nesprávne stravovanie. Relatívne malé zmeny v stravovaní obyvateľstva by len u nás mohli každoročne oddialiť alebo zabrániť tisíckam úmrtí. Pozreli sme sa na to, ako plánujú s obezitou bojovať krajiny EÚ a o akých zmenách sa uvažuje u nás na Slovensku.
Pri porovnaní 47 európskych krajín podľa počtu úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, ktoré možno pripísať diétnym rizikám, je Slovensko na siedmom najhoršom mieste. Úmrtnosť na Slovensku je o 140 % vyššia ako priemer EÚ.
Väčšinu úmrtí súvisiacich so stravovaním na Slovensku možno pripísať strave s nízkym obsahom celozrnných obilnín, vysokým obsahom sodíka a nízkym obsahom orechov a semien. Tieto diétne nedostatky môžu súvisieť nielen s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ale aj s rozvojom cukrovky a rakoviny žalúdka. Takmer polovica Slovákov uvádza, že zje menej ako jedno ovocie denne a pravidelne nekonzumuje žiadnu zeleninu.
V roku 2016 Slovensko v spotrebe cukru na jedného obyvateľa prekonalo aj USA. V spotrebe nealkoholických nápojov na Slovensku dominujú sladené nápoje. Nadmerná konzumácia cukru sa javí ako problém najmä u tínedžerov: podiel 15-ročných, ktorí denne konzumujú sladené nápoje, je na Slovensku 26 %, čo je takmer o dve tretiny viac ako je priemer EÚ.
Zatiaľ čo výskyt obezity u dospelých je v posledných rokoch pomerne stabilný, miera obezity u detí a dospievajúcich sa zvyšuje znepokojujúcim tempom. Miera obezity 15-ročných detí sa od rokov 2001-2002 do rokov 2013-2014 takmer zdvojnásobila. Obézny je každý šiesty dospievajúci…
Nesmieme zabudnúť, že okrem zvyšujúcich sa rizík KVO ako aj rizika závažnej infekcie covid-19 súvisí obezita detí a dospievajúcich s psychosociálnymi problémami vrátane nízkeho sebavedomia, šikanovania a nedostatočných výsledkov v škole.
Na Slovensku by sme každý rok vedeli predísť až 15 000 úmrtiam v súvislosti so stravou. Slováci skutočne zhoršili svoj jedálniček, jedia menej zdravých (napr. zelenina a celozrnné výrobky) a viac nezdravých potravín (napr. údeniny, sladené nápoje).
Ak by sa znížili stravovacie riziká, Slovensko by mohlo postaviť za ušetrené peniaze na liečbu nemocnicu. A to každý jeden rok. Choroby a úmrtia súvisiace so stravou výrazne zaťažujú slovenské zdravotníctvo.
Slovensko má v súčasnosti zavedených niekoľko návrhov, ktorých cieľom je bojovať proti obezite a podporovať zdravý životný štýl. Programy obsahujú ambiciózne ciele, a to:
Transmastné kyseliny sú nenasýtené tuky, ktoré sa nachádzajú v mäse (napr. hovädzie a jahňacie mäso) a ktoré sa priemyselne vyrábajú v čiastočne hydrogenovaných rastlinných olejoch. Potravinársky priemysel podporoval používanie takýchto rastlinných olejov – a bránil sa ich regulácii – kvôli ich nízkej cene, dlhej skladovateľnosti a odolnosti voči opakovanému zahrievaniu. Transmastné kyseliny však okrem iného zvyšujú riziko KVO, neplodnosti, Alzheimerovej choroby a rakoviny. V roku 2003 Dánsko prakticky zakázalo používanie transmastných kyselín v krajine. Zatiaľ čo EÚ bola najprv proti zákazu kvôli obavám z obmedzenia voľného pohybu tovaru, neskôr nariadenie schválila a propagovala postup Dánska ako plán pre iné krajiny. V súčasnosti WHO odporúča úplné odstránenie priemyselných trans-tukov zo stravy.
Keby sa celosvetovo znížil príjem sodíka (ktorý je dostupný najmä vo forme kuchynskej soli) o 30 %, dokázali by sme oddialiť až 40 miliónov úmrtí do roku 2040. Zníženie o 30 % predstavuje zníženie príjmu sodíka o 3,15 g/deň, ktoré už dosiahli Fínsko, Japonsko a Turecko svojimi intervenciami.
Na základe 15 štúdií sa odhaduje, že 10-percentný nárast cien sladených nápojov môže viesť k 10-percentnému zníženiu ich spotreby. Naliehavá je najmä potreba znížiť príjem cukru u detí, dospievajúcich a mladých dospelých, ktorí sú náchylnejší na pitie viacerých sladených nápojov denne.
V prehľade 26 štúdií sa zistilo, že 10-percentný pokles cien ovocia a zeleniny zvýšil ich spotrebu o 14 %. Pridanie už len jednej porcie ovocia denne do jedálnička znižuje riziko vzniku KVO o 8 %. Na základe existujúcich dôkazov WHO odporúča štátom zaviesť dotáciu na ovocie a zeleninu vo výške 10 – 30 % na prevenciu chronických ochorení.
Orechy a celozrnné výrobky sú silne spojené s nižším rizikom rozvoja KVO. Vo všeobecnosti sa zistilo, že 10-percentné zníženie cien zdravých potravín vedie k 12 % zvýšeniu ich spotreby.
Slovensko má jednu z najvyšších mier úmrtí a chorôb súvisiacich so stravou spomedzi európskych krajín a krajín OECD. Dosiahnutím relatívne malých zmien v stravovaní obyvateľstva by sa dalo každoročne oddialiť alebo zabrániť tisíckam úmrtí.
Okrem zachránených životov by tieto postupy mohli každoročne priniesť úsporu v zdravotníctve približne 40 miliónov eur. Dodatočné vylepšenia stravovania, ako napríklad priblíženie sa k stredomorskej strave, by mohli priniesť až 200 miliónov eur ročne v oblasti zdravotnej starostlivosti v súvislosti s KVO a zmierniť tlak na rastúci rozpočet na zdravotnú starostlivosť – celkové úspory by boli pravdepodobne vyššie, pretože kvalitnejšia strava zabráni aj množstvu iných chorôb, ako je cukrovka a rakovina.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: