25.01.2024 • 7 minút na prečítanie

Za peniaze na liečbu obezity by sme mohli mať každý rok jednu nemocnicu

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Ľudí s obezitou môže byť zakrátko 1 miliarda. Prudko stúpajú aj náklady na jej liečbu. Aký recept majú štáty na odvrátenie katastrofy?                     

Viac tomto článku sa dozviete:

  • aká je prevalencia nadváhy a obezity na Slovensku
  • aké sú slovenské stravovacie návyky
  • aké sú plány prevencie EÚ a Slovenska

Štatistiky o výskyte obezity sú alarmujúce 

V roku 2016 žilo na svete 650 miliónov dospelých s obezitou. Za päť rokov ich počet narástol na 800 miliónov. Alarmujúci je počet detí s touto diagnózou – je ich až 250 miliónov.

Po Česku, Maďarsku a Fínsku sme štvrtou krajinou s najvyšším výskytom obezity medzi krajinami OECD. Až 60 % obyvateľov Slovenska a 70 % jej obyvateliek má nadváhu alebo obezitu. Každý štvrtý obyvateľ našej krajiny od 18 do 64 rokov má obezitu (BMI nad 30) a najťažší stupeň obezity (BMI nad 40) má 1 % obyvateľov.

Za týmtito číslami je aj nesprávne stravovanie. Relatívne malé zmeny v stravovaní obyvateľstva by len u nás mohli každoročne oddialiť alebo zabrániť tisíckam úmrtí. Pozreli sme sa na to, ako plánujú s obezitou bojovať krajiny EÚ a o akých zmenách sa uvažuje u nás na Slovensku.

Aké sú najväčšie riziká stravovania na Slovensku?

Pri porovnaní 47 európskych krajín podľa počtu úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, ktoré možno pripísať diétnym rizikám, je Slovensko na siedmom najhoršom mieste. Úmrtnosť na Slovensku je o 140 % vyššia ako priemer EÚ.

Nedostatok vlákniny a ovocia  

Väčšinu úmrtí súvisiacich so stravovaním na Slovensku možno pripísať strave s nízkym obsahom celozrnných obilnín, vysokým obsahom sodíka a nízkym obsahom orechov a semien. Tieto diétne nedostatky môžu súvisieť nielen s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ale aj s rozvojom cukrovky a rakoviny žalúdka. Takmer polovica Slovákov uvádza, že zje menej ako jedno ovocie denne a pravidelne nekonzumuje žiadnu zeleninu.

Spotreba cukru sa od roku 2000 zdvojnásobila 

V roku 2016 Slovensko v spotrebe cukru na jedného obyvateľa prekonalo aj USA. V spotrebe nealkoholických nápojov na Slovensku dominujú sladené nápoje. Nadmerná konzumácia cukru sa javí ako problém najmä u tínedžerov: podiel 15-ročných, ktorí denne konzumujú sladené nápoje, je na Slovensku 26 %, čo je takmer o dve tretiny viac ako je priemer EÚ.

U detí pribúda nadváha znepokojujúcim tempom 

Zatiaľ čo výskyt obezity u dospelých je v posledných rokoch pomerne stabilný, miera obezity u detí a dospievajúcich sa zvyšuje znepokojujúcim tempom. Miera obezity 15-ročných detí sa od rokov 2001-2002 do rokov 2013-2014 takmer zdvojnásobila.  Obézny je každý šiesty dospievajúci…

Nesmieme zabudnúť, že okrem zvyšujúcich sa rizík KVO ako aj rizika závažnej infekcie covid-19 súvisí obezita detí a dospievajúcich s psychosociálnymi problémami vrátane nízkeho sebavedomia, šikanovania a nedostatočných výsledkov v škole. 

Sladené nápoje
FERNANDO BLANCO CALZADA/shutterstock.com

Vplyv nesprávneho stravovania na zdravotný stav Slovákov

Na Slovensku by sme každý rok vedeli predísť až 15 000 úmrtiam v súvislosti so stravou. Slováci skutočne zhoršili svoj jedálniček, jedia menej zdravých (napr. zelenina a celozrnné výrobky) a viac nezdravých potravín (napr. údeniny, sladené nápoje). 

Ak by sa znížili stravovacie riziká, Slovensko by mohlo postaviť za ušetrené peniaze na liečbu nemocnicu. A to každý jeden rok. Choroby a úmrtia súvisiace so stravou výrazne zaťažujú slovenské zdravotníctvo. 

Aké plány má EÚ a Slovensko na zníženie nadváhy a obezity v populácii?

Slovensko má v súčasnosti zavedených niekoľko návrhov, ktorých cieľom je bojovať proti obezite a podporovať zdravý životný štýl. Programy obsahujú ambiciózne ciele, a to: 

  1. Znížiť mieru obezity zo 16,9 % na 15,8 % do roku 2025.
  2. Znížiť mieru nedostatočnej fyzickej aktivity.

Čo ďalej odporúčajú odborníci?

1. Vyradenie transmastných kyselín zo stravy 

Transmastné kyseliny sú nenasýtené tuky, ktoré sa nachádzajú v mäse (napr. hovädzie a jahňacie mäso) a ktoré sa priemyselne vyrábajú v čiastočne hydrogenovaných rastlinných olejoch. Potravinársky priemysel podporoval používanie takýchto rastlinných olejov – a bránil sa ich regulácii – kvôli ich nízkej cene, dlhej skladovateľnosti a odolnosti voči opakovanému zahrievaniu. Transmastné kyseliny však okrem iného zvyšujú riziko KVO, neplodnosti, Alzheimerovej choroby a rakoviny. V roku 2003 Dánsko prakticky zakázalo používanie transmastných kyselín v krajine. Zatiaľ čo EÚ bola najprv proti zákazu kvôli obavám z obmedzenia voľného pohybu tovaru, neskôr nariadenie schválila a propagovala postup Dánska ako plán pre iné krajiny. V súčasnosti WHO odporúča úplné odstránenie priemyselných trans-tukov zo stravy. 

2. Obmedzenie príjmu sodíka

Keby sa celosvetovo znížil príjem sodíka (ktorý je dostupný najmä vo forme kuchynskej soli) o 30 %, dokázali by sme oddialiť až 40 miliónov úmrtí do roku 2040. Zníženie o 30 % predstavuje zníženie príjmu sodíka o 3,15 g/deň, ktoré už dosiahli Fínsko, Japonsko a Turecko svojimi intervenciami.

3. Zvýšenie dane zo sladených nápojov 

Na základe 15 štúdií sa odhaduje, že 10-percentný nárast cien sladených nápojov môže viesť k 10-percentnému zníženiu ich spotreby. Naliehavá je najmä potreba znížiť príjem cukru u detí, dospievajúcich a mladých dospelých, ktorí sú náchylnejší na pitie viacerých sladených nápojov denne.  

4. Dotácie na ovocie a zeleninu 

V prehľade 26 štúdií sa zistilo, že 10-percentný pokles cien ovocia a zeleniny zvýšil ich spotrebu o 14 %. Pridanie už len jednej porcie ovocia denne do jedálnička znižuje riziko vzniku KVO o 8 %. Na základe existujúcich dôkazov WHO odporúča štátom zaviesť dotáciu na ovocie a zeleninu vo výške 10 – 30 % na prevenciu chronických ochorení.

5. Dotácie na orechové a celozrnné výrobky

Orechy a celozrnné výrobky sú silne spojené s nižším rizikom rozvoja KVO. Vo všeobecnosti sa zistilo, že 10-percentné zníženie cien zdravých potravín vedie k 12 % zvýšeniu ich spotreby.

Čo z toho všetkého vyplýva?

Slovensko má jednu z najvyšších mier úmrtí a chorôb súvisiacich so stravou spomedzi európskych krajín a krajín OECD. Dosiahnutím relatívne malých zmien v stravovaní obyvateľstva by sa dalo každoročne oddialiť alebo zabrániť tisíckam úmrtí

  • obmedzenie transmastných kyselín a ďalšie monitorovanie -1 200 preventabilných úmrtí
  • zníženie príjmu sodíka – 1 600 preventabilných úmrtí
  • 30 % daň zo sladených nápojov – 500 preventabilných úmrtií
  • 10 % dotácie na ovocie a zeleninu -460 preventabilných úmrtí

Okrem zachránených životov by tieto postupy mohli každoročne priniesť úsporu v zdravotníctve približne 40 miliónov eur. Dodatočné vylepšenia stravovania, ako napríklad priblíženie sa k stredomorskej strave, by mohli priniesť až 200 miliónov eur ročne v oblasti zdravotnej starostlivosti v súvislosti s KVO a zmierniť tlak na rastúci rozpočet na zdravotnú starostlivosť – celkové úspory by boli pravdepodobne vyššie, pretože kvalitnejšia strava zabráni aj množstvu iných chorôb, ako je cukrovka a rakovina

Zdravotná starostlivosť
REDPIXEL.PL/shutterstock.com

 

Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:

https://obesitas.sk/wp-content/uploads/2023/03/TK_Slovensko-proti-obezite-v-lekarnach_tlacova-sprava.pdf

https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/3569076-svet-trpi-pandemii-obezity-naklady-na-leceni-mohou-zatizit-ekonomiky-stejne-jako-covid?fbclid=IwAR1TQCHjiME2igTGdWTUvg4ixr4DTivz5UC2h-IvMNChWo6p2zR1652nnmw

https://www.globsec.org/what-we-do/publications/untapped-potential-improved-diet-smoking-and-alcohol-consumption-slovakia

Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia
bruchonadúvanienechutenstvoobezitapriberanieretencia tekutínžalúdokzápchazdravý životný štýl