Vedeli ste, že až 90 % kožných zmien, ktoré sa pripisujú starnutiu, spôsobuje slnko? Odborníci pritom upozorňujú, že ľudia sa pred ním nechránia dostatočne – na slnku trávia priveľa času a používajú málo opaľovacieho krému. Poradíme vám, ako si chrániť pokožku pred slnkom po celý rok.
Krátky pobyt na slnku pre nás môže byť prospešný. Je dokázané, že vystavenie slnečnému žiareniu zlepšuje náladu, vedie k lepšiemu spánku a pomáha tvorbe vitamínu D, ktorý posilňuje kosti a pomáha predchádzať viacerým ochoreniam.1
Vitamín D je ťažké získať len z potravy. Nachádza sa síce v niektorých rybách a vo vaječných žĺtkoch, no vystavenie slnku je bezpochýb najlepší spôsob, ako zvýšiť jeho hladiny.1
Na to, aby sme mali dosť vitamínu D, si však nemusíme páliť kožu. Podľa odborníkov je veľký rozdiel medzi tým, keď ideme na priame slnko na 10 minút a keď sa opaľujeme dlhé hodiny, či pravidelne trávime čas v soláriu.
Každé spálenie sa, a to predovšetkým v detstve, nás o krôčik približuje k rakovine kože v dospelosti. Účinok spálenia je nezvratný, naša koža si dávku žiarenia navždy zapamätá.2
Koža je najväčším orgánom ľudského tela. Preto by sme jej mali venovať náležitú pozornosť a starostlivosť. Poistenci zdravotnej poisťovne Dôvera môžu preto kedykoľvek využiť benefit – online konzultáciu s kožným lekárom.
Postup je jednoduchý. Ak máte kožný problém, odfotíte ho a prostredníctvom aplikácie odošlete na konzultáciu. Najprv vám predbežnú diagnózu určí umelá inteligencia, potom potvrdí dermatovenerológ.
Koža väčšiny ľudí v našich zemepisných šírkach sa na slnku bez opaľovacieho krému začervená už po 10 až 20 minútach.3
Avšak na to, aby sme zo slnka získali dostatok vitamínu D, stačí, ak máme odhalenú len malú časť kože.1
Priemernému Stredoeurópanovi (fototypy II a III podľa Fitzpatrickovej škály) stačí vyjsť na priame slnko trikrát týždenne na 10 až 30 minút v tričku a šortkách. To zabezpečí 80 % našej týždennej potreby vitamínu D. Ľudia s tmavšou pokožkou môžu potrebovať na slnku viac času.4
Ak zostávate na slnku dlhší čas, odborníci odporúčajú natierať sa hrubou vrstvou opaľovacieho krému s ochranným faktorom minimálne 30. Zároveň by ste si vždy mali vziať klobúk a slnečné okuliare s UV filtrom na ochranu zraku.3
Takisto je dokázané, že používanie opaľovacích krémov neblokuje tvorbu vitamínu D, len ju znižuje. Natretí však trávime na slnku viac času. Preto aj ľudia, ktorí denne používajú opaľovací krém, si dokážu udržať hladinu vitamínu D.19
Zásoby „déčka“ klesajú najmä s príchodom jesene a zimy. Dni sa krátia, slnečných lúčov ubúda a veľa z nás trávi takmer všetok svoj čas v interiéroch. Práve v tomto období je dôležité zvýšiť príjem vitamínu D zo stravy a najmä z kvalitných výživových doplnkov.20
Škodlivé UV žiarenie pozostáva z rôznych typov lúčov. Medzi najznámejšie patria UVA a UVB lúče.
Hlavnou príčinou, prečo sa na slnku spálime, je práve UVB žiarenie. To je najintenzívnejšie medzi jedenástou hodinou dopoludnia a treťou popoludní a v mesiacoch od apríla do októbra. Spáliť sa však môžeme aj v zime, najmä vo vysokých nadmorských výškach alebo na miestach, kde je krajina pokrytá snehom.
Pozor na slnko by sme si však mali dávať aj na jar a jeseň. V chladnejších mesiacoch sa na ňom síce spálime len zriedkavo, ale neustále sme vystavení takzvanému UVA žiareniu. To preniká hlboko do kože v takmer rovnakej sile počas všetkých denných hodín po celý rok. Tieto lúče prechádzajú aj mrakmi či sklom.
Práve UVA žiarenie spôsobuje predčasné starnutie kože a kožné problémy ako pigmentové škvrny, slnečné alergie a predčasné starnutie pleti.18
Dlhodobé vystavenie škodlivému ultrafiialovému (UV) žiareniu môže spôsobiť spálenie kože, ktoré sa prejavuje červenou, bolestivou a na dotyk horúcou pokožkou. Spálená koža zvyšuje riziko rakoviny kože.1
Príliš dlhý pobyt na slnku spôsobuje rýchlejšie starnutie pokožky. Koža stráca pružnosť a silu a reaguje vznikom vrások, pigmentových škvŕn či popraskaných žiliek. Až 90 % kožných zmien, ktoré sa pripisujú starnutiu, spôsobuje slnko.5
Hyperpigmentácia je stav, keď sa na pokožke objavia škvrny alebo zhluky škvŕn tmavšie, než je prirodzený odtieň pleti. Príčin jej vzniku môže byť viacero, no práve nadmerné vystavovanie sa slnečnému žiareniu patrí medzi jeden z hlavných faktorov. Existujú rôzne typy hyperpigmentácií, napríklad melasma či lentigá.5
Ide o priehriatie mozgu v dôsledku dlhého pobytu na slnku. Prejavuje sa bolesťami hlavy, nevoľnosťou, horúčkou a zvracaním. Ohrozené sú najmä malé deti a seniori. Rozdiel medzi úžehom a úpalom spočíva v tom, že úpal nemusí vzniknúť na slnku – ide o celkové priehriatie organizmu z nadmerného tepla.1
Slnečné žiarenie škodí nielen koži, ale môže poškodiť aj sietnicu a zvýšiť riziko očných chorôb, napríklad šedého zákalu.5
Nadmerné slnenie môže vyvolať aj rôzne kožné alergie, ktoré sa nazývajú fotodermatózy. Prejavujú sa začervenaním, svrbením či drobnými vyrážkami. Najčastejšou formou slnečnej alergie je polymorfná svetelná erupcia. Pri tomto ochorení sa prvé príznaky objavujú najčastejšie už na začiatku jari pri prvom slnení. Každým ďalším oslnením je však reakcia kože miernejšia a na konci leta môžu problémy úplne vymiznúť.6
Príliš veľa UV žiarenia je hlavnou príčinou rakoviny kože. Ide o najčastejšiu formu rakoviny – tvorí až 40 % zo všetkých prípadov rakovinových ochorení.7
Najzávažnejším typom rakoviny kože je melanóm, ktorý sa často podobá na klasické znamienko. Existujú aj kožné nádory nemelanómového typu – bazaliómy a spinaliómy. Môžu vyzerať ako červené fliačiky so šupinkami, uzlíky, či ako rana, ktorá sa nehojí.5
Všímajte si, či vám na koži vzniklo niečo nové, alebo niečo odlišné oproti iným prejavom na koži. Prípadne, či sa niečo vyvíja a rastie, mokvá, krváca a nechce sa do pár týždňov prirodzene zahojiť.
Ak spozorujete akýkoľvek kožný problém, radšej aj preventívne navštívte dermatológa.
Najlepšou zbraňou (okrem sedliackeho rozumu) pred spálením pokožky sú opaľovacie krémy. Bohužiaľ o nich najmä v internetovom priestore koluje viacero mýtov.
Často sa hovorí, že opaľovacie krémy sú „chemické“ a teda nejakým spôsobom škodia pokožke. Faktom je, že všetky opaľovacie krémy dostupné v EÚ sú dôkladne testované a preverené. Pred uvedením na náš trh majú za sebou rozsiahle štúdie a musia spĺňať prísne bezpečnostné požiadavky.8
Avšak pri výbere vhodného opaľovacieho krému by sme mali zohľadniť, komu je daný výrobok určený. Deti majú inú pokožku ako dospelí a ani detské krémy nemusia byť vhodné pre hociktorého dospelého.
V prípade detí do troch rokov sa odporúča používať výhradne prípravky s minerálnymi filtrami, od troch rokov krémy pre deti, ktoré obsahujú kombináciu minerálnych a chemických filtrov.9
Najdôležitejším údajom pri výbere opaľovacieho krému je ochranný faktor, ktorý sa označuje ako SPF. Ten vyjadruje účinnosť ochrany pred UV žiarením.
Na zaručenú ochranu proti slnku používajte minimálne ochranný faktor SPF 30 alebo viac a krém naneste 15 minút pred tým, než vyjdete von.3
To, že je zimný vzduch chladný, neznamená, že slnko nie je škodlivé. V princípe je jedno, aká je teplota vzduchu – koža trpí vždy, keď je vystavená takzvanému UVA žiareniu. A to sa nestratí počas celého roka.
Mimoriadny pozor by ste si okrem leta mali dávať aj v zime, sneh totiž odráža až 80 % UV žiarenia. Lyžiari a ďalší fanúšikovia zimných športov preto trpia zvýšeným rizikom rakoviny kože v porovnaní s bežnou populáciou. Práve kvôli odrazu slnečných lúčov by ste si mali na svahu natierať tvár a odkryté časti kože, aj keď väčšinu času trávite v tieni.15
Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) hodnotí opaľovanie v soláriách ako významne nebezpečné z hľadiska vzniku rakoviny. Ich používanie súvisí so 75 % nárastom rizika melanómu kože. Okrem toho, že sú nebezpečné, ani nepodporujú tvorbu vitamínu D. Pre naše telo tak nemajú žiaden reálny prínos.14
Častou chybou, ktorú ľudia robia, je, že sa nenatrú dostatočne. Odborníci odporúčajú používať 2 miligramy opaľovacieho krému na štvorcový centimeter kože, teda 35 gramov na celé telo. To je v prepočte asi sedem väčších čajových lyžičiek.
Ak si to neviete predstaviť, ide približne o množstvo, ktoré zodpovedá veľkosti golfovej loptičky alebo plnému štamperlík s objemom 0,04 l.3
V chladnejších mesiacoch, keď máte odhalenú len časť tela, by vám malo vystačiť pol čajovej lyžičky na tvár a krk a plná čajová lyžička na ruky a nohy.3
Pri nanášaní krému nezabúdajte natrieť všetky odhalené časti tela, teda aj vrch hlavy, ak ho nechránia vlasy. Pokožka hlavy sa môže spáliť veľmi rýchlo.
Nevynechajte ani pery, nos, uši či krk. Práve na týchto miestach sa podľa odborníkov často vyskytujú kožné nádory, lebo si ich málokedy chránime.
Problémom je aj slabá pokrývka hlavy – napríklad šiltovka, ktorá tieto časti tváre nezakrýva. Lepší je klobúk so širokou strieškou alebo šiltovka s látkovou ochranou krku.12
V čase od 11.00 do 15.00 hod. by sme najmä v horúcejších mesiacoch podľa odborníkov vôbec nemali byť na priamom slnku. Úplne postačí, ak na slnku pobudnete 10 či 15 minút, čo je dostatočný čas na tvorbu vitamínu D. Inak sa radšej zdržiavajte v interiéri alebo aspoň v tieni. Ak ste vonku, nezabúdajte na okuliare a pokrývku hlavy.13
Opaľovací krém vám zaručí ochranu len po určitú dobu, preto ho nanášajte opakovane každé dve až tri hodiny, ktoré strávite na slnku. Ak sa potíte pri fyzickej aktivite, malo by to byť ešte častejšie. Vo vode väčšina vodeodolných krémov vydrží približne 40 minút.10
Slnko nás môže veľmi opáliť aj vo vode. Najmä, ak sa vyberieme kúpať v strede dňa. Pred vstupom do vody by sme sa preto mali vždy natrieť vodeodolným prostriedkom. Nezabudnite najmä na tvár a plecia, tie sa zvyknú vo vode spáliť ako prvé.
Niektorí ľudia sa zvyknú kúpať v tričku, no ani mokré tričko nás pred UV žiarením neochráni. Bežné bavlnené biele tričko má ochranný faktor SPF približne od 3 do 7, čo je len veľmi slabá ochrana.11
Existujú však aj špeciálne tričká s vysokou UV ochranou pre deti aj dospelých, ktoré zoženiete v obchodoch so športovým oblečením a plaveckou výbavou.
V letných mesiacoch sa oplatí jesť väčšie množstvo lykopénu (červené rastlinné farbivo zo skupiny karotenoidov), ktorý získate z červených plodov – nachádza sa napríklad v rajčinách, červenej dyni, grapefruite a v šípkach. Podľa výskumu pomáha v malej miere predchádzať začervenaniu pokožky vplyvom UV žiarenia.3
Aj pri bežnom opálení by sme mali piť dostatočné množstvo vody a natrieť sa prípravkami po opaľovaní, ktoré podporia regeneráciu pokožky.
Pri výraznejšom spálení môže pomôcť aj studená sprcha a chladivé obklady, ktoré budete opatrne prikladať na postihnuté miesta.
Ak sa vám začnú tvoriť pľuzgiere, navštívte dermatológa. Podľa závažnosti vám predpíše kortikoidné krémy, ktoré vám v lekárni vydajú iba na recept.
Vyhýbajte sa úplne slnku, až kým sa pokožka úplne nezahojí. Nemali by ste pociťovať žiadne nepríjemné svrbenie či pálenie.16
Nezabudnite jesť dostatočné množstvo antioxidantov a vitamínov – ideálne sú farebné druhy ovocia a zeleniny ako mrkva, pomaranče, granátové jablko, melón či rajčiny.17
Pandémia ochorenia COVID-19 opäť trápi Slovensko v druhej vlne, preto sa mnoho ľudí obracia na vitamíny a iné výživové doplnky, aby posilnili…
Chce sa vám spať, všetko vám dlho trvá, nemáte energiu? Ochoriete už len z toho, keď okolo vás prejde bacil,…
Vitamín C, tiež známy ako kyselina askorbová, je vo vode rozpustný vitamín a antioxidant, ktorý je prítomný v ovocí a zelenine. Nakoľko…
