Posadnutosť zdravým jedlom charakterizovaná prísnym vylúčením „nezdravých“ potravín. Keď sa tento proces stravovacieho správania stane pre človeka najvyššou prioritou, nahradí jeho ďalšie záujmy a negatívne ovplyvní kvalitu jeho života, ide o patologický jav.
Ortorexia nervosa je odborný názov pre patologickú posadnutosť zdravou výživou. Názov je odvodený z gréckych slov „ortos“ (pravý, správny) a „orexis“ (chuť). Termín ortorexia prvýkrát použil americký lekár alternatívnej medicíny a propagátor zdravej stravy Steven Bratman v roku 1997.
Ortorexiou sa najčastejšie označuje fixácia alebo posadnutosť zdravým, či správnym jedlom, charakterizovaná reštriktívnou diétou a prísnym vylúčením „nezdravých, či nečistých“ potravín. Zdravé stravovacie návyky a pozornosť venovaná strave, ktorá je motivovaná zdravím, nie je sama o sebe patologická.
Patologickou sa stáva až v prípade, kedy sa tento dlhodobý proces stravovacieho správania stane pre človeka najvyššou prioritou, nahradí jeho ďalšie záujmy, osobné hodnoty, vzťahy a negatívne ovplyvní kvalitu jeho života.
Názov vznikol modifikáciou termínu „anorexia nervosa“, s ktorou má veľa spoločného. Rovnako ako u mentálnej anorexie, tak aj u ortorexie dominuje nadmerné zaoberanie sa stravou a vyhýbanie sa niektorým potravinám. Na rozdiel od osôb s poruchou príjmu potravy, ľudia s ortorexiou nekladú dôraz na kvantitu stravy, ale na jej kvalitu.
Ortorektik sa zo začiatku zaujíma o obchody so zdravou výživou a o bio potraviny. Je pyšný na svoj zdravý prístup k jedlu. Jeho okolie nevidí na takomto správaní nič zlé. O to viac je ortorexia nebezpečná.
Na povolenom jedálničku mu zostanú iba maximálne prírodné potraviny, všetko ostatné odmieta. Chorý si často pestuje zeleninu sám, ale škodliviny obsahuje aj vzduch, s ktorým sú jeho potraviny v kontakte, čo ho desí.
Ortorektik je potom sužovaný strachom, že by sa mohol nejakou potravinou otráviť. Rastie strach z „nezdravého jedla“. Potraviny podrobuje stále väčšiemu skúmaniu, takmer všetky postupne prestávajú byť zdravé (bezpečné). Jedálniček sa zužuje na minimum, chorý stráca na hmotnosti, trpí podvýživou.
Podľa odborníkov väčšie riziko vzniku ortorexie majú ľudia so sklonom k submisivite a závislostiam. Ale aj dodržiavanie rôznych diét môže viesť k jej vzniku. Diéta pri potravinovej alergii, konzumácia surovej stravy, makrobiotická strava, bielkovinová diéta, diéta podľa krvných skupín, protiplesňová diéta, užívanie výživových doplnkov, ktoré predstavujú pre ortorektika „koncentrované“ zdravie.
Hoci je ortorexia často pozorovaná, nie je uznaná ako psychická porucha. Odporučený je multidisciplinárny prístup (lekár – psychiater, psychológ, dietológ) a kombinácia farmakoterapie (antidepresíva), kognitívno-behaviorálnej terapie a psychoedukácie. Pri ľahších formách je možná ambulantná liečba.
Pri závažnejších formách s výrazným hmotnostným úbytkom a podvýživou je odporučená hospitalizácia.