Vedeli ste, že srdcovo-cievne ochorenia si celosvetovo vyžiadajú viac životov ako ktorékoľvek iné ochorenie? Vinník môže byť bližšie k vášmu tanieru, ako si myslíte.
V nasledujúcom článku sa dozviete:
Kardiovaskulárne ochorenia sú celosvetovo hlavnou príčinou úmrtí a každý rok si vyžiadajú zhruba 17,9 milióna životov. Viac ako štyri z piatich úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia je spôsobených srdcovým infarktom a mozgovou príhodou. Jedna tretina týchto úmrtí sa vyskytuje predčasne u ľudí mladších ako 70 rokov. Dobrou správou je, že väčšine predčasných úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, sa dá predísť osvojením si návykov zdravého životného štýlu.
Choroby, ktoré postihujú srdce a krvné cievy, sa nazývajú kardiovaskulárne alebo srdcovo-cievne ochorenia. Srdce a cievy môžu byť postihnuté na jednom alebo viacerých miestach v organizme. Pacient o nich ani nemusí vedieť, nakoľko v začiatočných štádiách môžu prebiehať bez príznakov. Medzi kardiovaskulárne ochorenia patrí napríklad ischemická choroba srdca, vysoký krvný tlak, periférne artériové ochorenie alebo arytmie.
Srdcovo-cievne ochorenia vznikajú najčastejšie v dôsledku zúženia tepien prostredníctvom procesu známeho ako ateroskleróza. Tukové usadeniny (alebo plak) sa postupne hromadia na vnútornej strane stien tepien, čím sa zužuje priestor, v ktorom môže krv prúdiť do orgánov. Ateroskleróza môže začať už v mladosti, takže po dosiahnutí stredného veku, už môže byť dosť pokročilá a nebezpečná. Zúženie a upchatie ciev vedie k zníženiu prietoku krvi a prísunu kyslíka do životne dôležitých orgánov, ako je srdce a mozog.
Kardiovaskulárne ochorenia môžu viesť k celému radu komplikácií, z ktorých niektoré môžu byť závažné a život ohrozujúce. Ich rozsah závisí od závažnosti srdcovo-cievneho ochorenia. Patria medzi ne:
Angína pectoris je zdravotný stav charakterizovaný bolesťou na hrudníku alebo nepríjemným pocitom, ku ktorému dochádza, keď srdcový sval dostáva málo okysličenej krvi. Vyskytnúť sa môže hlavne u pacientov s ischemickou chorobou srdca. Jej spúšťačom je fyzická námaha alebo emočný stres. Angínová bolesť je zvyčajne dočasná a zmierňuje sa odpočinkom alebo liekmi.
Srdcový infarkt (infarkt myokardu) závažnejším stavom, keď dôjde k náhlemu zablokovaniu prietoku krvi do časti srdcového svalu, čo vedie k poškodeniu tkaniva. Prejavuje sa intenzívnou bolesťou na hrudníku, ktorá môže vyžarovať do ľavej ruky, krku alebo čeľuste a nie je zvyčajne zmiernená odpočinkom alebo liekmi. Na rozdiel od angíny pectoris môže infarkt spôsobiť trvalé poškodenie srdca až smrť, preto ide o zdravotnú pohotovosť vyžadujúcu okamžitú pozornosť.
Rizikové faktory, ktoré vedú k ochoreniu srdca, môžu viesť aj k ischemickej cievnej mozgovej príhode. Tento stav nastáva, keď sú tepny v mozgu zúžené alebo zablokované, a do mozgu sa dostáva príliš málo okysličenej krvi. Mŕtvica je závažný, akútny stav, pretože mozgové tkanivo začína postupne odumierať už v priebehu 4 minút bez kyslíka.
Chronické srdcové ochorenia môžu časom oslabiť srdcový sval, čo znižuje jeho účinnosť pri pumpovaní krvi do organizmu. To môže viesť k príznakom, ako sú únava, dýchavičnosť či opuchy zo zadržiavania tekutín.
Aneuryzma je vydutina alebo oslabená oblasť v stene cievy, ktorá je náchylná na prasknutie a rozsiahle vnútorné krvácanie. Najčastejšie sa vyskytuje v cievach mozgu a v aorte.
Rizikové faktory pre srdcové choroby zahŕňajú ovplyvniteľné aj neovplyvniteľné faktory. Medzi faktory, ktoré sa nedajú ovplyvniť, patrí:
Obmedzením týchto rizikových faktorov, ktoré môžete ovplyvniť, si môžete výrazne znížiť riziko infarktu myokardu či cievnej mozgovej príhody.
Všetky bunkové membrány v tele obsahujú cholesterol, tukovú látku dôležitú pre mnohé metabolické procesy. Zatiaľ čo HDL, alebo „dobrý“ cholesterol, pomáha pri odstraňovaní cholesterolu z tela a sťažuje ukladanie plaku v tepnách, LDL, alebo „zlý“, cholesterol prispieva k rozvoju tukového plaku v tepnách.
Nasýtené tuky, všeobecne označované ako „zlé tuky“, majú tendenciu zvyšovať hladinu LDL cholesterolu v krvi. Bežnými zdrojmi nasýtených tukov sú živočíšne produkty ako maslo, kokosový olej, palmový olej, bravčová masť, spracované potraviny ako šunka či párky alebo fast food.
Plnotučné mliečne výrobky majú vyšší obsah kalórií a nasýtených tukov. Preto je pre ľudí so zvýšeným LDL cholesterolom lepšie konzumovať verzie so zníženým obsahom tuku.
Hoci vajcia majú relatívne vysoký obsah cholesterolu, výskum naznačuje, že pre väčšinu ľudí má cholesterol z vajec obmedzený vplyv na hladinu cholesterolu v krvi. Pacientom s cukrovkou 2. typu a vysokou hladinou LDL cholesterolu však vedci odporúčajú maximálne 7 vajec za týždeň.
Rovnako ako nasýtené tuky, transmastné kyseliny majú tendenciu zvyšovať LDL (zlý) cholesterol v krvi, avšak majú tiež tendenciu znižovať hladinu HDL (dobrého) cholesterolu. Potraviny, ktoré majú zvyčajne vysoký obsah transmastných kyselín, zahŕňajú vyprážané jedlá, pukance, čipsy, margarín, ale aj rôzne sladké pečivo, sušienky či niektoré polotovary.
Väčšina z nás konzumuje viac ako 10-násobok množstva soli, ktoré potrebujeme na splnenie našich požiadaviek na sodík, čo vedie k zvýšenému krvnému tlaku. Väčšina sodíka v našej strave však nepochádza z pridanej soli pri stole, ale z balených a spracovaných potravín.
Pre zníženie rizika vzniku kardiovaskulárnych ochorení, je nevyhnutné prijať zdravé stravovacie návyky a aktívny životný štýl. Medzi diétne odporúčania, ktoré pomôžu znížiť riziko, patrí:
Jedzte rôzne farebné druhy ovocia a zeleniny bohaté na vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty. Zamerajte sa na aspoň 5 porcií denne.
Namiesto bielej ryže, bieleho chleba alebo cestovín skúste voliť ako prílohy k jedlu hnedú ryžu, ovos, quinou alebo pšeno.
Nahraďte nasýtené tuky a transmastné kyseliny zdravšími tukmi, ako sú mononenasýtené tuky, ktoré sa nachádzajú v olivovom oleji, avokáde a orechoch, a polynenasýtené tuky, ktoré sa nachádzajú v ľanových semienkach, chia semienkach, slnečnicových semienkach a vlašských orechoch.
Pravidelne zaraďtujte do svojho jedálnička mastné ryby, ako je losos, makrela a pstruh. Sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú prospešné pre zdravie srdca.
Zvoľte chudé zdroje bielkoví,n ako je hydina, strukoviny, tofu a fazuľa. Obmedzte červené a spracované mäso.
Konzumujte nízkotučné mliečne výrobky, aby ste znížili príjem nasýtených tukov, a zároveň získali základné živiny, ako je vápnik a vitamín D.
Jednoduchý spôsob, ako znížiť množstvo sodíka vo vašej strave, je znížiť množstvo spracovaných potravín, obmedziť rýchle občerstvenie a použiť bylinky a koreniny na dochutenie.
Minimalizujte konzumáciu potravín a nápojov s vysokým obsahom pridaných cukrov, pretože môžu prispieť k obezite a cukrovke, čo sú rizikové faktory srdcových chorôb.
Pamätajte, že udržiavanie zdravého stravovania je len jedným z aspektov prevencie kardiovaskulárnych chorôb. Okrem pestrej a vyváženej stravy je veľmi dôležitá aj pravidelná fyzická aktivita, vyhýbanie sa fajčeniu, alkoholu a dobré zvládanie stresových situácií.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
https://www.who.int/health-topics/cardiovascular-diseases#tab=tab_1
https://psrihospital.com/how-food-habits-create-cardiac-diseases/
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/heart-disease/symptoms-causes/syc-20353118
https://www.cardio.com/blog/heart-contributing-disease-risk
Metabolický syndróm je názov skupiny patologických abnormalít/stavov, ktoré zvyšujú riziko vzniku srdcových chorôb a ďalších zdravotných problémov, ako napríklad cukrovka…
Cholesterol je jedným z druhov tukov, ktoré sa nachádzajú v našom tele. Jeho úlohou je syntéza bunkových membrán, žlčových kyselín…
Zlyhanie srdca patrí medzi veľmi časté diagnózy u Slovákov, ako aj v celosvetovom meradle. Objavuje sa najmä u starších ľudí…
