Pľúcna hypertenzia je závažné ochorenie vznikajúce následkom postihnutia drobných pľúcnych tepien. Viete, ako sa prejavuje a aké sú spôsoby liečby?
V nasledujúcom článku sa dozviete:
Pľúcna hypertenzia je ochorenie, ktoré sa najčastejšie diagnostikuje medzi 40. až 50. rokom života, v pokročilom štádiu. Výrazne skracuje život pacienta a obmedzuje ho pri bežných činnostiach.
Neliečení pacienti zomierajú do dvoch či troch rokov na zlyhanie srdca a len 40 % pacientov sa dožíva piatich rokov od diagnostikovania choroby.
Pľúcna hypertenzia je následkom postihnutia drobných pľúcnych tepien. Z nie úplne objasnených príčin sa zužujú, menia sa ich vlastnosti a vytvárajú sa v nich drobné krvné zrazeniny.
Aby pravá komora srdca dokázala prečerpať cez pľúca dostatočné množstvo krvi, musí vytvoriť vysoký tlak a tak vynaložiť obrovskú námahu, pri čom dochádza k zvýšeniu tlaku pľúcnych tepnách – pľúcnej hypertenzii. Následkom dlhodobého preťaženia srdca býva v konečnom štádiu jeho zlyhanie.
Pľúcna hypertenzia je relatívne mladé ochorenie. Nie však preto, že by sa v populácii nevyskytovala aj predtým, ale preto, že zmerať tlak v krvnom riečisku dokážeme až od roku 1951, kedy sa zaviedla v diagnostike pravostranná katetrizácia.
Prvé zmienky o ochorení sa však v odbornej literatúre objavili už v roku 1891, keď nemecký internista Ernst von Romberg nazval tento stav ako pľúcna vaskulárna skleróza.
Medzi typické príznaky ochorenia pľúcnej hypertenzie patrí:
O vysokom tlaku v pľúcnej cirkulácii hovoríme, ak je tlak vyšší ako 25 mmHg v pokoji alebo 30 mmHg pri záťaži.
Stanovenie presnej diagnózy si však vyžaduje katetrizáciu, čiže zavedenie tenkej hadičky – katétra – cez žilu až do pľúcneho riečiska. Bez tohto vyšetrenia nie je jednoznačné stanovenie diagnózy pľúcnej artériovej hypertenzie možné.
Okrem toho sú potrebné aj ďalšie doplňujúce vyšetrenia, ktoré umožnia diagnózu spresniť a prijať rozhodnutie o správnej liečbe.
Poznáme 5 hlavných typov pľúcnej hypertenzie:
Niektoré z nich sa vyskytujú často a vznikajú následkom iných ochorení. Najzásadnejším opatrením v liečbe je riešenie ochorení, ktoré ju vyvolávajú. Príkladom môže byť postihnutie srdcovej chlopne alebo bronchiálna astma.
Príčiny vzniku pľúcnej hypertenzie nie sú vo všetkých prípadoch známe. Medzi pôvodcov ochorenia, ktoré odborníci vedia identifikovať, môžeme zaradiť:
Fyziologicky je v pľúcnom riečisku nízky tlak. Pľúcna hypertenzia je ochorenie, pri ktorom stúpa hodnota tlaku v pľúcnych cievach. Pri diagnostike je dôležité skontrolovať a porovnať hodnoty tlaku v pľúcnom obehu, pomocou katetrizácie, čo je invazívna metóda merania tlaku.
O pľúcnej hypertenzií hovorím ak je tlak vyšší ako 25 mmHg v pokoji alebo 30 mmHg pri záťaži.
Fyziologické hodnoty tlaku |
20,6 mmHg |
Stav ľahkej pľúcnej hypertenzie |
26-35 mmHg |
Stav strednej pľúcnej hypertenzie |
36-45 mmHg |
Stav ťažkej pľúcnej hypertenzie |
45 mmHg a viac |
Hodnotu tlaku v pľúcnom riečisku je možné odvodiť aj echokardiografickým vyšetrením, ktorého základom je dopplerovská technika merania rýchlosti prietoku krvi v srdci. Podľa hodnoty reguritačnej trysky na trojcípej chlopni. Pri hodnote vyššej ako 3-3,5 m/s je hodnota tlaku v pľúcnici vyššia ako 40 mmHg.
Diagnostika pľúcnej hypertenzie je náročná a vyžaduje komplexné vyšetrenia pomocou zobrazovacích metód a vyšetrenia u pneumológa a mnohých ďalších špecialistov.
Pri liečbe pľúcnej hypertenzie sú veľmi dôležité režimové opatrenia, ako je obmedzenie fyzickej námahy či pohybu vo vysokých nadmorských výškach. Gravidita sa spája s vysokým rizikom pre matku aj dieťa a neodporúča sa.
Pacienti majú k dispozícii väčšinu liekov, ktoré sa používajú na liečbu pľúcnej artériovej hypertenzie. Vzhľadom na ojedinelý výskyt a nutnosť zložitej diagnostiky sa vyšetrovanie a liečba musí sústreďovať do špeciálnych centier.
V poslednom období sa v snahe ovplyvniť viaceré prejavy ochorenia a zvýšiť účinnosť používa vo svete kombinovaná liečba, kedy sa kombinujú dva druhy účinných látok.
Liečba a starostlivosť o pacientov s pľúcnou hypertenziou je náročná a vyžaduje si spoluprácu viacerých odborníkov.
Pacienti sa liečia v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach a Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici.
O deti sa starajú lekári v Detskom kardiocentre Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Jedinou alternatívou liečby pre niektorých pacientov je obojstranná transplantácia pľúc.
Najčastejšie používané lieky pri liečbe pľúcnej hypertenzie sú lieky napomáhajúce rozširovaniu pľúcnych tepien. Medzi tieto liečivá patria vazodilatancia, ktoré rozširujú priesvit ciev blokovaním draselných iónov, antikoagulancia, ktoré zabraňujú tvorbe krvných zrazených v zúžených cievach a diuretiká sa indikujú v štádiu zlyhávajúcej pravej komory srdca.
Najúčinnejším liekom pri liečbe pľúcnej arteriálnej hypertenzie je kombinácia liekov a dlhodobá inhalácia kyslíka.
Špecifické liečivá, ktoré sa využívajú pri liečbe pľúcnej hypertenzie sú aj:
Slovenským pacientom s pľúcnou hypertenziou a ich rodinným príslušníkom pomáha Združenie pacientov s pľúcnou hypertenziou.
Je členom európskeho združenia PHA Europe (European Pulmonary Hypertension Association), ktoré zastrešuje európske pacientske združenia s PH. Zároveň je partnerom EURORDIS, ktorá zastrešuje pacientske združenia so zriedkavými chorobami.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje: