Zlyhanie srdca patrí medzi veľmi časté diagnózy u Slovákov, ako aj v celosvetovom meradle. Objavuje sa najmä u starších ľudí a, bohužiaľ, prognóza tohto ochorenia nepatrí medzi priaznivé. Jedným z faktorov, prečo je to tak, je aj neskorá diagnostika ochorenia.
Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Zlyhanie srdca nie je to isté čo zástava srdca. Ide o chorobný stav, pri ktorom srdce nie je schopné zabezpečiť dostatočný prietok krvi telesnými tkanivami. Príčinou však nie je zvýšený či nedostatočný (napr. pri šoku) objem krvi. Zjednodušene povedané, pri zlyhaní srdca nie sú orgány a ostatné časti tela adekvátne zásobené krvou. Krv k tkanivám prináša kyslík, živiny a zároveň pri pretekaní odnáša látky, ktorých sa chce daný orgán zbaviť (napr. oxid uhličitý). Pri zlyhávajúcom srdci však k týmto dejom nedochádza. Krv je zle distribuovaná, niekde jej je veľa a niekde naopak málo, z čoho vyplývajú typické prejavy zlyhávania srdca.
Možno ste sa aj vy stretli s výrazmi “zlyhávanie pravého srdca” či “zlyhávanie ľavého srdca”. Srdce je rozdelené na 4 dutiny (pravá a ľavá predsieň, pravá a ľavá komora). Spojením pravé srdce sa označuje pravá predsieň a pravá komora, ktorých úlohou je prečerpať krv z telového obehu do pľúc, kde sa okysličí. Obdobne je to s ľavou časťou srdca, ktorej úlohou však je krv vyvrhnúť naspäť do obehu. Všetky dutiny sú však prepojené a funkčne spolu súvisia. V skutočnosti sa zlyhávanie srdca nedá celkom rozdeliť na časti, pretože nech zlyháva ktorákoľvek časť srdca, ovplyvní ho ako celok.
Okrem rozdelenia na pravostranné a ľavostranné, delíme zlyhanie srdca vzhľadom na dĺžku trvania na akútne (závažný stav ohrozujúci život) a chronické, ďalej na systolické a diastolické zlyhanie.
Zlyhávanie srdca vzniká v dôsledku poškodenia myokardu (svalovej vrstvy srdca). Môže ísť o poškodenie ischemické, zápalové či toxické, no najčastejšie kvôli ischemickej chorobe srdca a hypertenznej chorobe. Dôležitú úlohu tiež zohráva:
K rozvoju ochorenia významne prispieva aj nezdravý životný štýl, ktorý má všeobecne negatívny vplyv na vznik srdcovo-cievnych chorôb. Problém predstavuje sedavý spôsob života s nedostatkom pohybu, nadváha, nezdravá strava (s vysokým obsahom cholesterolu), pitie alkoholu či fajčenie.
Spúšťacím dejom, ktorým sa zlyhávanie srdca prejaví, je zmenšenie objemu krvi, ktorú srdce vyvrhne do obehu. Zdravé srdce zo seba za bežných okolností vyvrhne približne 60-70% objemu ľavej komory, pričom zvyšok krvi zostane v komore. Objem vyvrhnutý do tela sa nazýva ejekčná frakcia.
Pri zlyhávaní srdca sa ejekčná frakcia zníži na menej ako 40%. To znamená, že väčšina krvi, ktorá má byť z komory vyvrhnutá do tela, sa v komore naopak hromadí (čím ju zaťažuje) a telo je zásobené len malým objemom krvi. Srdce sa voči týmto zmenám bráni a aktivuje tzv. kompenzačné mechanizmy, ktorými sa snaží zachovať jeho prirodzenú funkciu a stálosť vnútorného prostredia tela. Spočiatku kompenzáciu dosahuje pomocou zvýšenej kontraktility srdca, frekvencie úderov, ak však ochorenie trvá dlhšie, srdcový sval sa zväčší, hypertrofuje. Nepostačujúce prúdenie krvi k orgánom a zvýšenie objemu krvi v srdci sa prejaví dvojakým spôsobom.
Prvotné:
Sekundárne:
Orgány, ku ktorým sa nedostáva potrebné množstvo krvi a živín, ktoré krv so sebou prináša, nie sú schopné normálnej činnosti. V dôsledku tohto stavu sa vyvinú primárne príznaky, ktoré však nastupujú pomaly, sú nenápadné a pacient im spočiatku nemusí pripisovať veľkú váhu, teda kvôli nim zvyčajne nevyhľadá lekára. Môže ísť o svalovú slabosť, únavu či zníženú tvorbu moču.
Ďalšie príznaky vznikajú v dôsledku preplnenia srdca krvou. Vtedy srdce “nestíha prijať a obsiahnuť novú”, prichádzajúcu z tela. Pacient môže mať pocit búšenia srdca, subjektívny pocit nedostatku vzduchu – pri námahe, keď srdce potrebuje pracovať efektívnejšie, aby dodalo kyslík do celého tela, alebo v noci, keď sa telo dostane do vodorovnej polohy a krv z tela sa nahrnie do srdca.
Ďalším typickým prejavom je vznik opuchov (edémov) najmä v oblasti nôh. Edémy vznikajú najmä kvôli stáze krvi v žilách a následným zmenám tlakových podmienok, ktoré umožnia tekutine z krvi prestúpiť do okolitých tkanív. Edémy v oblasti nôh sú spôsobené najmä zlyhávaním pravého srdca, edémy v oblasti pľúc naopak spôsobuje najmä ľavostranné zlyhávanie a prejavia sa sťaženým dýchaním.
Keďže srdce nie je schopné dostatočne zásobiť orgány okysličenou krvou, vznikajú ďalšie príznaky ako fialové sfarbenie pier a slizníc, malátnosť, zmätenosť či chladné koncové časti tela. V prípade, že sa u vás objavia spomínané príznaky (najmä ak už máte diagnostikované iné ochorenie srdca ako je ischemická choroba či hypertenzia), kontaktujte svojho lekára.
Nakoľko príznaky zlyhávania srdca sú spočiatku nenápadné, diagnostika srdcového zlyhávania môže byť náročná a nastať až v neskoršom rozvinutom štádiu. Praktický lekár na základe anamnézy, klinického vyšetrenia, laboratórneho vyšetrenia a EKG zhodnotí zdravotný stav pacienta. V prípade podozrenia na srdcové zlyhanie ho pošle ku kardiológovi. Ďalšej diagnostike pomáhajú zobrazovacie a vyšetrovacie metódy ako je ECHO (sonografické vyšetrenie srdca) či doppler.
Liečba srdcového zlyhania závisí najmä od fázy, v ktorej bolo toto ochorenie diagnostikované. Všeobecne platí, že čím skôr sa ochorenie zistí, tým účinnejšia je jeho liečba. Bohužiaľ, vo väčšine prípadov diagnostika prebehne v neskorom štádiu, kedy sú zmeny na srdci ireverzibilné. Liečba je najmä symptomatická a jej cieľom je “odľahčiť srdce” od záťažových faktorov. Patrí sem napríklad znižovanie obsahu vody, ktorú telo zadržiava (pomocou diuretík), rozšírenie ciev (pomocou nitrátov, vazodilatancií), šetrenie energie srdca (pomocou beta – blokátorov a ACE inhibítorov). Vhodnú terapiu a kombináciou liekov vždy určuje lekár.
K úspešnej liečbe významne prispieva zmena životného štýlu. Chirurgická liečba sa využíva napríklad pri rekanalizácii ciev myokardu a k zavedeniu kardiostimulátora či implantovaného defibrilátora. V najzávažnejších prípadoch je nutná transplantácia srdca.
Keďže hlavnou príčinou zlyhávania srdca je ischemická choroba srdca a hypertenzia, k prevencii voči jeho vzniku platí dodržiavanie rovnakých zásad. Patrí sem zdravý životný štýl s pravidelným pohybom, vyváženou stravou a dostatkom spánku. Strava by mala byť pestrá, s nízkym obsahom tukov (najmä živočíšnych) a solí. Ďalším krokom v prevencii je dôkladné doliečenie a vyležanie aj bežným chorôb (ako je napr. chrípka), pretože v opačnom prípade hrozí riziko rozvoja závažnejších ochorení, ako je myokarditída, ktorá vedie práve k zlyhávaniu srdca.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: