Porucha osobnosti je duševné ochorenie charakterizované trvalými povahovými odchýlkami od normy. O poruche osobnosti hovoríme v prípade, keď povaha pacienta výrazne a negatívne ovplyvňuje kvalitu jeho života a ľudí v jeho okolí. Táto skupina ochorení sa prezentuje súborom osobnostných rysov, názorov, neprispôsobivým chovaním, ktoré sú nepríjemné a podieľajú sa na narúšaní bežného fungovania človeka.
Vznik s príčiny
Na vzniku poruchy osobnosti sa podieľajú dedičné a psychosociálne faktory. Veľkú rolu zohráva výchova a prostredie, v ktorom človek vyrastá. Porucha osobnosti sa môže objaviť napríklad po psychickej traume, strese, po užívaní drog alebo po mŕtvici. Niektoré rysy behom života môžu ustupovať, iné sa môžu časom zvýrazňovať.
Porucha osobnosti sa môže prejaviť už v detstve. Pacienti si často svoju poruchu nepriznávajú, väčšinou je priebeh tohto ochorenia stabilný a v čase nemenný. Každá porucha osobnosti má svoje špecifické rysy.
Pri paranoidnej poruche osobnosti sa vyskytuje vzťahovačnosť, sklon k vyvolávaniu konfliktov, pocit nedocenenia spoločnosťou. Schizoidná porucha osobnosti sa prejavuje citovým chladom, uzavretosťou, neprispôsobivosťou a nezáujmom o vzťahy. Pacient s disociálnou poruchou osobnosti nerešpektuje zákony, často sa dopúšťa trestných činov bez pocitu viny.
Emočne nestabilná porucha osobnosti je charakteristická výraznými odchýlkami v správaní, afektívnym konaním a nízkou vytrvalosťou. Pacient s diagnostikovanou histriónskou poruchou osobnosti často dramatizuje bežné problémy, citovo vydiera ľudí a manipuluje s nimi, snaží sa byť v centre pozornosti.
Anankastická porucha osobnosti je typická neustálym spochybňovaním a podceňovaním samého seba a nedôverou voči sebe a svojim schopnostiam. Pri anxióznej poruche osobnosti sa stretávame s nedostatkom sebavedomia a presvedčením o neschopnosti a zbytočnosti. Pacienti so závislou poruchou osobnosti sa často radi a dobrovoľne podriaďujú prianiam a príkazom druhých a často nechávajú ostatných rozhodovať za seba. Druhov porúch osobnosti je veľa a každá má svoje typické prejavy a rysy, podľa ktorých ich vie lekár rozoznať.
Lekár na základe anamnézy a informácií z pacientovho okolia zhodnotí psychický stav pacienta. Psychiatrické vyšetrenie prebieha formou rozhovoru, pri ktorom lekár sleduje správanie, reakcie, emócie a komunikáciu pacienta. Súčasťou vyšetrenia je odber krvi na laboratórne vyšetrenie pre vylúčenie inej príčiny daného stavu.
Liečba poruchy osobnosti zahŕňa psychoterapiu, pri ktorej sa psychiater alebo psychológ snaží pomôcť pacientovi spoznať jeho pocity, povahové vlastnosti, emócie a vyrovnať sa s nimi. Psychoterapia by mala viesť tiež k lepšiemu zvládaniu konfliktov a k zmene postoja a správania. Je zameraná na potlačenie negatívnych rysov danej poruchy osobnosti, ktoré ovplyvňujú jeho život a život okolia.
V niektorých prípadoch sa používajú v malých dávkach antidepresíva na potlačenie depresívnej nálady alebo anxiolytiká (lieky využívané pri úzkostných stavoch). Dlhodobé užívanie týchto liečiv sa neodporúča pre možnosť vzniku závislosti.
Z hľadiska prevencie je dôležité vyvarovať sa kontaktu s chemickými látkami, užívanie liekov len po konzultácii s odborníkom, pestrá strava, dostatok pohybu, vyhýbanie sa stresovým faktorom, dostatok spánku.
Antisociálna porucha osobnosti je dlhodobý stav vyznačujúci sa porušovaním práv ostatných ľudí. Ľudia trpiaci touto poruchou osobnosti nerešpektujú pocity druhých…
V prvej časti nášho dvojdielneho seriálu ste si prečítali o tom, čo je antisociálna porucha osobnosti a že zahŕňa sociopatiu aj psychopatiu. …
Ak máte pocit, že vám život prerastá cez hlavu, nenechajte to len tak. Problém môže vygradovať do omnoho väčších trápení.…
