Už viac ako 30 rokov vedci skúmajú vzťah medzi farbivami používanými v potravinárskom priemysle na vylepšovanie vzhľadu produktov a hyperaktívnym správaním detí (ADHD). Doteraz nebol zaznamenaný žiadny presvedčivý dôkaz o tom, že tieto aditíva sa podpisujú pod vznik tohto symptómu. Niektoré štúdie naďalej prinášajú informácie o asociáciách medzi týmito dvoma premennými. Napriek tomu vo vedeckej obci platí úzus, že ADHD je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené kombináciou zmien štruktúry mozgu, faktorov prostredia a dedičnosti.
Potravinové farbivá
Farbivá (pigmenty) patria do skupiny senzoricky aktívnych látok, ktoré dodávajú potravinám ich charakteristickú farbu. V potravinách sa vyskytujú ako súčasť surovín použitých pri výrobe potravín (prírodné farbivá) alebo sa cielene pridávajú kvôli zvýrazneniu farby (syntetické farbivá identické s prírodnými a plne syntetické farbivá). Prírodné farbivá živočíšneho alebo rastlinného pôvodu vychádzajú z genetických daností určitého organizmu (riasy, huby, lišajníky, mikroorganizmy, rastliny a živočíchy). Z týchto organizmov sa získavajú v pôvodnom stave alebo sa štruktúrne menia. Syntetické farbivá identické s prírodnými sa získavajú chemickými reakciami, ale ich štruktúra je na rozdiel od syntetických farbív totožná s farbivami prírodnými (napríklad syntetický β-karotén a riboflavín, ktoré majú zároveň funkciu vitamínov – provitamín A a riboflavín B2). Syntetické farbivá sú vyrobené v laboratóriu a obsahujú intenzívnejší a stálejší odtieň ako predchádzajúce skupiny, pričom nemajú žiadnu chuť a vôňu a sú oveľa menej finančne náročné, vďaka tomu si v potravinárskej praxi našli široké uplatnenie. Pôvodne sa vyrábali z uhoľného dechtu, dnes sa získavajú z vysoko prečistených ropných produktov. Medzi ne patrí žltá SY (E110), Azorubin (E122), Amarant (E123), červeň Allura AC (E129), patentná modrá V (E131), zelená S (E142), Tartrazin (E102), Erythrosin (E127), Indigotin (E132) a mnohé iné. Štúdia realizovaná Agentúrou pre potravinové normy Spojeného kráľovstva na vzorke 300 detí preukázala, že konzumácia potravín obsahujúcich farbivá zvyšuje hyperaktívne správanie detí. Výskumníci zistili, že hyperaktívne správanie detí vo veku 8 a 9 rokov sa zvýšilo pri konzumácii nápojov obsahujúcich farbivá žltá SY (E110), Azorubin (E122), Tartrazin (E102), červeň 7 (E124) a benzoát sodný, prípadne nápojov s obsahom syntetických farbív chinolínová žltá (E104), červeň Allura (E129) a žltá SY (E110). Hyperaktívne správanie sa zvyšovalo aj u mladších detí, konzumujúcich nápoje s obsahom E110, E122, E102, E124 a benzoátu sodného.
Niektoré štúdie naznačujú, že hoci farbivá pridávané do potravín nie sú hlavnou príčinou ADHD, v niektorých prípadoch môžuvýznamne prispieť ku vzniku alebo prehĺbeniu jednotlivých symptómov, ktoré tento zdravotný a sociálny problém sprevádzajú. Hyperaktivita je forma správania dieťaťa, často omylom považovaná ako dôsledok chyby vo výchove. V skutočnosti ide o poruchu fungovania mozgu, ochorenie má teda biologický základ. Podstatou vzniku patologického poškodenia nervového tkaniva je narušenie metabolizmu látok, ktoré prenášajú vzruchy medzi nervovými bunkami, teda takzvaných neuroprenášačov, konkrétne dopamínu a noradrenalínu.Diagnózu možno stanoviť zvyčajne až po dovŕšení tretieho roku života a diagnóza býva často veľmi komplikovaná. Genetické testy predpokladajú spojitosť medzi genetickou predispozíciou ADHD a reakciou na potravinárske farbivá, konkrétne úlohu šiestich takzvaných kandidátskych genetických variantov, dvoch histamínových a štyroch dopamínových polymorfizmov.
Už v dojčenskom období sa dieťa s neskôr diagnostikovanou hyperaktivitou prejavuje zvýšenou aktivitou a poruchami spánkového režimu. V prejave prevláda krik nad rozprávaním a poruchy prejavujúce sa zmenou reakcií na dotyk. V predškolskom veku sa objavujú príznaky motorického nepokoja pri hre, dieťa sa nedokáže dlhšie koncentrovať pri jednom type činnosti, časté sú výbuchy zlosti a porušovanie stanovených hraníc alebo oneskorenie telesného aj psychického vývinu. Najčastejšími prejavmi hyperaktivity sú poruchy koncentrácie, narušenie pozornosti (pri hre, plnení zverených povinností a úloh v škole), porucha kontroly impulzov, kolísanie nálady a extrémny nepokoj. Pri rozhovore sa dieťa javí ako nezaujaté, nedokáže si vypracovať časový harmonogram plnenia úloh, objavujú sa príznaky až chorobného odkladania dôležitých úloh na neskôr (prokrastinácia), ale tiež strácanie predmetov, zábudlivosť. Dieťa postihnuté syndrómom hyperaktivity je neposedné, vyrušuje na hodinách, púta pozornosť neobvyklým správaním. U niektorých postihnutých sa vyskytuje zvýšený rečový prejav. Stúpa i riziko úrazov. Problémy sa stupňujú pri prechode do školského prostredia pre nárast povinností dieťaťa, ktoré jedinec s ADHD plní veľmi ťažko. Časté sú problémy s čítaním, písaním aj počítaním. Výsledkom je zlý prospech, znížené známky zo správania, časté konflikty s ostatnými deťmi, emocionálna nestabilita, impulzívne správanie. Tieto príznaky vedú k izolovanosti, čo sa vo vyššom veku môže u jedinca prejaviť rozvinutím úzkosti, depresie a pod.
O ADHD alebo Poruche hyperaktivity s deficitom pozornosti ste už asi počuli. Toto ochorenia sa zväčša diagnostikuje u detí, ktoré začnú chodiť…
Rodičia niektorých neposedných detí si občas povzdychnú: „Keby len to moje dieťa nebolo také hyperaktívne!“. Pritom netušia, že porucha pozornosti…
Pri výchove dieťaťa s poruchami pozornosti a správania (ADD, ADHD) by si rodičia mali uvedomiť, že nejde o chorobu, ale problémové…
