Aj v 21. storočí stále mnoho ľudí nevie rozdiel medzi HIV a AIDS. Sú to totiž rôzne diagnózy, ale zároveň idú ruka v ruke – HIV je vírus, ktorý môže viesť k ochoreniu nazývanému AIDS.
Svojho času bola diagnóza HIV alebo AIDS považovaná za istú smrť. Vďaka výskumu a vývoju nových liečebných postupov dnes ľudia s HIV v akejkoľvek fáze môžu žiť dlhý a produktívny život.
V tomto článku sa dozviete:
HIV je vírus, ktorý poškodzuje imunitný systém. Neliečený HIV ovplyvňuje a zabíja bunky CD4, ktoré sú typom imunitných buniek – T lymfocytov. V priebehu času, keď vírus zabíja viac buniek CD4, telo má väčšiu pravdepodobnosť vzniku rôznych typov patologických stavov a rakoviny.
Keďže sa HIV sa vkladá do DNA buniek, infekcia je celoživotná a v súčasnosti neexistuje žiadny liek, ktorý by eliminoval HIV z tela, aj keď mnoho vedcov pracuje na jeho nájdení.
Avšak s lekárskou starostlivosťou, vrátane liečby nazývanej antiretrovírusová terapia, je možné HIV zvládnuť a žiť s vírusom mnoho rokov.
Bez liečby sa u osoby s HIV pravdepodobne vyvinie vážny stav nazývaný syndróm získanej imunodeficiencie, známy ako AIDS.
AIDS je choroba, ktorá sa môže, ale nemusí vyvinúť u ľudí s HIV. Je to najpokročilejšia fáza HIV infekcie.
Zdraví dospelí majú spravidla počet CD4 buniek 500 až 1600 na milimeter kubický. Osobe s HIV, ktorej počet CD4 buniek klesne pod 200 na milimeter kubický, je diagnostikovaný AIDS.
Neliečený HIV môže prejsť do AIDS až po desaťročiach. V súčasnosti neexistuje žiadny liek na AIDS a bez liečby je očakávaná dĺžka života po diagnostikovaní asi 3 roky. To môže byť kratšie, ak sa u osoby vyvinie závažné oportúnne ochorenie.
Ak sa AIDS rozvinie, znamená to, že imunitný systém je vážne oslabený do tej miery, že už nemôže úspešne reagovať na väčšinu chorôb a infekcií.
Vďaka tomu je osoba žijúca s AIDS zraniteľná voči širokému spektru chorôb, vrátane:
Skrátená dĺžka života spojená s neliečeným AIDS nie je priamym dôsledkom samotného syndrómu. Je to skôr dôsledok chorôb a komplikácií, ktoré vznikajú z oslabenia imunitného systému.
AIDS je spôsobený výlučne HIV. Človek nemôže dostať AIDS, ak sa nenakazil týmto vírusom. Avšak mať HIV neznamená nevyhnutne, že sa u niekoho vyvinie AIDS.
Progresie HIV infekcie prebieha v troch fázach:
Rýchlosť akou infekcia HIV prechádza do chronického štádia sa u jednotlivých osôb výrazne líši. Bez liečby môže trvať až desať rokov, než prejde na AIDS. S liečbou môže trvať neobmedzene.
Každý človek sa môže nakaziť HIV. Vírus sa prenáša v telesných tekutinách, ako sú:
Spôsoby prenosu HIV sú rôzne, môže to byť:
Vírus sa môže prenášať aj krvnou transfúziou alebo transplantáciou orgánu a tkaniva. Prísne testovanie na HIV u darcov krvi, orgánov a tkanív však zaisťuje, že tento spôsob prenosu je veľmi zriedkavý.
Je teoreticky možné, ale považuje sa za mimoriadne zriedkavé, aby sa HIV prenášal prostredníctvom:
HIV sa neprenáša:
Je dôležité poznamenať, že ak je osoba žijúca s HIV liečená a má trvale nezistiteľnú vírusovú nálož, je prakticky nemožné preniesť vírus na inú osobu.
Prvých niekoľko týždňov po nakazení vírusom HIV, sa nazýva štádium akútnej infekcie . Počas tejto doby sa vírus rýchlo reprodukuje. Imunitný systém človeka reaguje tak, že produkuje protilátky proti HIV.
V tejto fáze niektorí ľudia najskôr nemajú žiadne príznaky. Mnoho ľudí však má príznaky približne prvý mesiac po nákaze vírusom, ale často si neuvedomujú, že tieto príznaky spôsobuje HIV. Dôvodom je, že príznaky akútneho štádia môžu byť veľmi podobné príznakom chrípky alebo iných sezónnych vírusov.
Medzi počiatočné príznaky nákazy HIV patrí:
Keďže sú tieto príznaky podobné bežným chorobám, osoba, ktorá ich má, si môže myslieť, že nepotrebuje navštíviť lekára. Ak aj áno, ich lekár môže mať podozrenie na chrípku alebo mononukleózu a o HIV nemusí ani uvažovať.
Bez ohľadu na to, či má človek príznaky alebo nie, počas tohto obdobia je jeho vírusová nálož veľmi vysoká. Vírusová nálož je množstvo HIV častíc nachádzajúcich sa v krvnom obehu. Znamená to, že HIV sa počas tejto doby môže ľahko prenášať.
Počiatočné príznaky HIV zvyčajne vymiznú v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov, keď sa osoba dostane do štádia chronickej alebo klinickej latencie HIV. Táto fáza môže pri liečbe trvať mnoho rokov, dokonca desaťročí. Niektorí ľudia počas tejto doby nemajú žiadne príznaky, zatiaľ čo iní môžu mať minimálne alebo nešpecifické príznaky. Tieto nešpecifické príznaky môžu zahŕňať:
Ako v ranom štádiu, HIV je počas tejto doby stále prenosný aj bez symptómov. Osoba však nemôže vedieť, že má HIV, pokiaľ sa nenechá otestovať. Príznaky HIV v tejto fáze môžu prichádzať a odchádzať alebo môžu rýchlo postupovať. Túto progresiu je možné liečbou podstatne spomaliť. Pri dôslednom užívaní antiretrovírusovej terapie môže chronický HIV trvať desaťročia a pravdepodobne sa nerozvinie do AIDS, ak sa s liečbou začne dostatočne skoro.
Skratka AIDS je odvodená z anglického názvu „Acquired ImmunoDeficiency Syndrome“ – syndróm získanej imunodeficiencie. Pri tomto stave je imunitný systém oslabený v dôsledku HIV, ktorý sa nelieči mnoho rokov. Ľudia pozizívni na HIV môžu ochorieť na AIDS, ak nie je ich HIV diagnostikovaný dostatočne skoro alebo dôsledne neberú antiretrovírusovú terapiu.
Príznaky AIDS môžu zahŕňať:
Antiretrovírusová terapia kontroluje množstvo vírusu a zvyčajne zabraňuje progresii infekcie na AIDS.
Aj keď mnoho výskumníkov pracuje na vývoji, v súčasnosti nie je k dispozícii žiadna očkovacia látka, ktorá by zabránila prenosu a infekcii HIV.
HIV je komplikovaný vírus. Rýchlo mutuje (mení sa) a často je schopný odraziť reakcie imunitného systému. Len u malého počtu ľudí s HIV sa vyvinú široko neutralizujúce protilátky, ktoré môžu reagovať na celý rad kmeňov HIV.
Vykonanie určitých opatrení však prenosu môže zabrániť.
Najbežnejším spôsobom prenosu HIV je análny alebo vaginálny styk bez použitia prezervatívu. Toto riziko nemožno úplne vylúčiť, pokiaľ sa úplne nevyvarujete pohlavnému styku, ale riziko je možné výrazne znížiť vykonaním niekoľkých predbežných opatrení.
Pri podozrení na HIV infekciu je potrebné vykonať určité opatrenia::
Medzi ďalšie kroky, ktoré majú pomôcť zabrániť šíreniu HIV, patrí najmä nezdieľanie ihiel alebo iných pomôcok. HIV sa prenáša krvou a je možné sa nakaziť použitím materiálov, ktoré prišli do kontaktu s krvou inej osoby s HIV.
Viac ako 37 miliónov ľudí na svete žije s HIV (2020) z toho 1,5 milóna pozitívne testovaných pribudlo minulý rok. V roku 2020 umrelo na AIDS a choroby súvisiace s ním až 680 tisíc ľudí po celom svete.
Aby sa zabránilo predčasným úmrtiam, je najdôležitejšie začať s antiretrovírusovou liečbou čo najskôr. Užívaním liekov presne podľa predpisu môžu ľudia žijúci s HIV udržať svoju vírusovú nálož na nízkej úrovni a svoj imunitný systém silný – infekcia tak neprejde do štádia AIDS.
Ľuďom s HIV a AIDS sa odporúča dodržiavať nasledujúce:
V deväťdesiatych rokoch mal 20-ročný človek s HIV odhadovanú dĺžku života 19 rokov. Už do roku 2011 sa situácia zlepšila natoľko, že 20-ročný človek s HIV mohol očakávať, že bude žiť ďalších 53 rokov. Je to dramatické zlepšenie, z veľkej časti spôsobené antiretrovírusovou terapiou.
Priemernú dĺžku života osoby s HIV samozrejme ovplyvňuje veľa vecí. Medzi nimi sú:
Dôležité je aj to, kde človek žije. Ľudia v Európe, v USA a v ďalších vyspelých krajinách majú lepší prístup k antiretrovírusovej terapii a teda lepšie šance na plnohodnotný život.
Dôsledné používanie týchto liekov pomáha predchádzať progresii HIV na AIDS. Keď HIV prejde do štádia AIDS, priemerná dĺžka života bez liečby je asi 3 roky.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
A Comprehensive Guide to HIV and AIDS