10.10.2024 • 9 minút na prečítanie

Výsledky prieskumu: Syndróm vyhorenia zasahuje tisícky Slovákov v produktívnom veku

AktualityDuševné zdravie

V tomto článku sa dozviete

Prinášame vám výsledky najrozsiahlejšieho prieskumu o syndróme vyhorenia, ktorý bol kedy uskutočnený v podmienkach Slovenskej republiky. 

Čoraz viac ľudí priznáva, že na sebe pociťuje príznaky vyhorenia – či už v osobnom alebo pracovnom živote. Vo veľkom prieskume, ktorý realizovali Inštitút stresu v spolupráci so zdravotnou poisťovňou Dôvera, viac ako dve tretiny účastníkov deklarovali, že sa cítia byť vyhorení zo svojho života.

Málokto však s týmto problémom vyhľadá lekára. Kým v roku 2020 zaznamenala zdravotná poisťovňa Dôvera 74 poistencov so syndrómom vyhorenia, v roku 2023 ich počet narástol až na 200. Rastúci trend potvrdzujú aj údaje ostatných zdravotných poisťovní.

Je vysoko pravdepodobné, že počet ľudí s touto diagnózou je v skutočnosti oveľa vyšší. Nie každého pacienta s vyhorením totiž zachytia štatistiky. 

Mnohí odchádzajú od lekára s inými diagnózami: vyhorenie sa môže prejavovať ako problém so spánkom, alebo aj ako ochorenie pohybového aparátu, najčastejšie chrbtice. Pacienti sa môžu zamerať aj na riešenie tráviacich problémov, ktoré môžu byť jedným zo sprievodných znakov syndrómu.

Výsledky prieskumu Inštitútu stresu a Dôvery ukázali, že syndróm vyhorenia podľa očakávania ovplyvňuje najmä ľudí v produktívnom veku

Výsledky najrozsiahlejšej štúdie syndrómu vyhorenia v SR 

Prieskum prebiehal v rokoch 2020 až 2024, zúčastnilo sa na ňom vyše 34-tisíc ľudí. Súčasťou štúdie bol dotazník, ktorý pomáha identifikovať úroveň vyhorenia a poskytuje odporúčania na ďalší postup. 

Záujem o tému syndrómu vyhorenia prejavilo výrazne viac žien, a to až 68,3 %. Muži tvorili menej ako tretinu účastníkov, konkrétne 29,7 %.

Veková kategóriaPercentuálne zastúpenie
menej ako 18 rokov2,2 %
18 – 24 rokov13,0 %
25 – 34 rokov28,3 %
35 – 44 rokov28,9 %
45 – 54 rokov20,6 %
55 – 64 rokov5,1 %
viac ako 65 rokov0,8 %
Zdroj: Inštitút stresu – percentuálne zastúpenie účastníkov štúdie podľa veku

Najpočetnejšiu skupinu účastníkov tvorili ľudia v produktívnom veku od 25 do 54 rokov, ktorí predstavovali takmer 78 % zo všetkých respondentov

Prieskum ukázal, že významné známky syndrómu vyhorenia v osobnej či pracovnej rovine svojho života pociťujú viac ako dve tretiny účastníkov.

Zo štúdie vyplynulo, že v osobnom živote až:

  • 74,9 % účastníkov pociťuje nepretržitý pocit únavy,
  • 58 % cíti fyzickú vyčerpanosť,
  • 70 % ľudí u seba pociťuje emocionálnu vyčerpanosť.

Aké typy vyhorenia sme skúmali

Prieskum sledoval tri typy vyhorenia: osobné vyhorenie, pracovné vyhorenie a klientske vyhorenie (pre tých, ktorí pracujú s ľuďmi). Každé z nich má svoje špecifiká.

1. Vyhorenie v osobnej rovine

Osobné vyhorenie predstavuje všeobecnú úroveň vyčerpania, ktorá môže byť spôsobená nielen pracovným prostredím, ale aj inými životnými udalosťami. 

V tejto kategórii odborníci sledovali ukazovatele, ako sú fyzická a emocionálna vyčerpanosť, strata energie a vitality, znížená schopnosť relaxovať a oddychovať, či pocity zlyhania.

Na meranie miery vyhorenia výskumníci použili likertovú škálu, pričom hodnoty do 50 bodov naznačovali štádia bez príznakov vyhorenia alebo s jeho prvými príznakmi. V tomto rozmedzí sa nachádzalo iba 24 % účastníkov

Naopak, 76 % účastníkov dosiahlo viac ako 50 bodov, čo poukazuje na závažnejšie problémy spojené s vyhorením. Priemerná nameraná hodnota bola 62,55 bodov.

Až 76 % účastníkov štúdie má závažné problémy spojené s vyhorením v osobnom živote. Zdroj: Inštitút stresu.

2. Vyhorenie v pracovnej rovine 

Táto forma vyhorenia súvisí s pracovným prostredím a požiadavkami. Vzniká v dôsledku dlhodobého pracovného stresu a nárokov, ktoré presahujú schopnosti človeka ich zvládnuť. 

Výskumníci pri nej sledovali viaceré oblasti, ako sú fyzické a emocionálne vyčerpanie, znížená pracovná motivácia, neschopnosť zotaviť sa po pracovnom dni či strata záujmu o pracovné úlohy.  

Cieľom bolo preskúmať, akým spôsobom pracovné prostredie ovplyvňuje úroveň vyčerpania a pocity preťaženia zamestnancov. Práve tieto negatívne dôsledky môžu následne viesť k zníženiu pracovnej výkonnosti, demotivácii a narušeniu rovnováhy medzi pracovným a osobným životom. 

Aj v tomto prípade sa pracovalo so škálou od 0 do 100 bodov. Skóre do 50 bodov naznačuje stavy, ktoré je možné zvládnuť vlastnými silami. Vyššie skóre však predstavuje riziko nielen pre jednotlivca, ale aj pre zamestnávateľa, ktorý môže očakávať pokles produktivity a motivácie u svojho zamestnanca. 

70 % účastníkov dosiahlo hodnoty nad 50 bodov. Priemerné skóre bolo 61,73 bodu.

Až 70 % účastníkov štúdie pociťuje významné známky vyhorenia v pracovnej rovine. Zdroj: Inštitút stresu.

Pri detailnejšom pohľade výskumníci z Inštitútu stresu zistili, že: 

  • 79 % účastníkov sa cíti na konci svojich pracovných dní vyčerpane,
  • 65 % vyčerpáva len pomyslenie na ďalší pracovný deň
  • 53 % pociťuje emocionálne preťaženie z práce

V tomto kontexte sú paradoxom odpovede na otázku: „Cítite sa vyhorený zo svojej práce?“. Len 40 % účastníkov totiž odpovedalo, že sa často alebo vždy cítia vyhorení zo svojej práce.

3. Vyhorenie pri práci s klientmi

Pri poslednej skúmanej oblasti sa odborníci sústredili na formu vyčerpania, ktorá vzniká pri práci s klientmi, pacientmi alebo zákazníkmi. Platí najmä pre profesie, ktoré zahŕňajú priamy kontakt s ľuďmi, ako sú zdravotnícke, sociálne a pomáhajúce profesie. Rovnako sa však môže týkať aj iných zamestnaní s intenzívnym stretávaním sa s ľuďmi.

Klientske vyhorenie sa zameriava na to, ako interakcie s klientmi vedú k vyčerpaniu a stresu. Sledovali sa nasledujúce oblasti: emocionálne vyčerpanie, fyzická únava, prežívané negatívne pocity voči klientom či znížená schopnosť pomáhať klientom. 

Výskumníci opäť pracovali so škálou 0 až 100, pričom 0 až 50 reprezentujú zvládnuteľné štádia syndrómu vyhorenia. Nad 50 bodov sú štádia, ktoré sťažujú udržiavanie kvalitných vzťahov a obmedzujú pracovnú výkonnosť. Účastníci s hodnotami nad 50 bodov tvorili 42 % respondentov v tejto skúmanej oblasti, pričom priemerná hodnota bola 58,45 bodu.

Podmienkou, aby účastník mohol vyplniť otázky v tejto kategórii je jeho priama pracovná skúsenosť s klientmi. Poslednú oblasť v rámci dotazníku zodpovedalo takmer 24 500 ľudí.

Viac ako 40 % účastníkov štúdie pociťuje znaky vyhorenia, ktoré im významne sťažujú prácu s klientmi. Zdroj: Inštitút stresu.

Pri detailnejšom pohľade medzi zásadné výsledky možno považovať nasledujúce odpovede:

  • takmer 23 % uvádza prácu s klientmi ako ťažkú,
  • 38 % vníma svoju prácu ako preťažujúcu,
  • únavu z práce s klientmi pociťuje 43 % opýtaných. 

Najvyššie skóre v odpovediach účastníci uvádzali pri otázke: „Cítite, že pri práci s klientmi oveľa viac dávate ako dostávate?“. Až 43 % z nich si uvedomuje nevyváženosť tohto vzťahu. 

Význam prieskumu pre zamestnávateľov

Syndróm vyhorenia je nielen individuálnym problémom, ale má aj významný dopad na pracovné prostredie a efektívnosť zamestnancov. Firmy a organizácie, ktoré sa nestarajú o svojich zamestnancov, riskujú pokles produktivity, zvýšenú fluktuáciu a vyššie náklady na nábor a tréning nových zamestnancov. V čom konkrétne by mali zamestnávatelia venovať pozornosť syndrómu vyhorenia?

1. Pokles výkonnosti a produktivity

Zamestnanci, ktorí trpia vyhorením, často pociťujú neschopnosť sústrediť sa a zvládať pracovné úlohy s obvyklou efektívnosťou. To vedie k spomaleniu pracovného tempa, vyššej chybovosti a poklesu celkovej produktivity tímu. Dlhodobé ignorovanie týchto príznakov môže firmu stáť stratu dôležitých obchodných príležitostí a klientov.

2. Zvýšená fluktuácia zamestnancov

Vyhorenie často vedie k tomu, že zamestnanci opúšťajú svoje pracovné miesta. Náklady na nábor a zaškolenie nových zamestnancov sú vyššie ako náklady na prevenciu vyhorenia. Preto je pre zamestnávateľov výhodné investovať do prevencie a podpory psychickej pohody svojich zamestnancov, aby znížili fluktuáciu a udržali skúsených pracovníkov.

Zdroj: Bigstock.com

3. Negatívna pracovná atmosféra

Zamestnanci, ktorí trpia vyhorením, môžu nevedome šíriť negatívnu náladu a stres medzi ostatných kolegov, čo môže prispieť k vytvoreniu toxickej pracovnej kultúry. 

4. Zvýšené zdravotné náklady a absencie

Syndróm vyhorenia môže viesť k zhoršeniu fyzického a psychického zdravia zamestnancov. To môže mať za následok vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť, časté absencie a dlhodobé práceneschopnosti.

5. Budovanie reputácie ako zamestnávateľ, ktorý sa stará

Prevencia vyhorenia a starostlivosť o duševné zdravie zamestnancov môže byť konkurenčnou výhodou na trhu práce. Firmy, ktoré aktívne podporujú rovnováhu medzi pracovným a osobným životom a poskytujú nástroje na zvládanie stresu, si budujú reputáciu atraktívnych zamestnávateľov.

Prečo nie je žiadosť o pomoc známkou slabosti

Potreba pomoci je prirodzenou súčasťou života. Ak sa cítite preťažení alebo vystresovaní, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ alebo terapeut vám môže poskytnúť nástroje a stratégie na zvládnutie náročných situácií a zlepšenie kvality vášho života.

Ak odborník nie je práve na blízku, môžete využiť aj samodiagnostický nástroj. Ide o certifikovanú zdravotnícku pomôcku od spoločnosti Infermedica, ktorá však nenahrádza kvalifikované lekárske vyšetrenie. Samodiagnostika je pre poistencov Dôvery bezplatná.

Výhodou je, že si môžete vybrať z veľkého množstva psychológov a terapeutov po celom Slovensku.

Autorom textu je: Mgr. Karol Kováč, PhD.
AktualityDuševné zdravie
depresiaporuchy spánkusyndróm vyhoreniaúnava