Syndróm vyhorenia môže postihnúť každého z nás. Nezáleží na tom, či ste manažér na vysokej pozícii, žena v domácnosti alebo vodič autobusu. Vyskytovať sa môže vo viacerých oblastiach nášho života. Vstupnou bránou k tomuto stavu je dlhotrvajúci stres, ktorý vedie k psychickej a aj fyzickej vyčerpanosti. Tá sa neskôr pretaví do syndrómu vyhorenia.
Túžba a hon za spoločensky cenenými hodnotami – peniazmi, kariérou či úspechom – so sebou prinášajú nespornú mieru stresu. Tieto hodnoty môžu život človeka za určitých okolností výrazne obohatiť, ale, naopak, aj veľmi ochudobniť.
Vyhorenie prichádza potichu a pátrať po jeho pôvode nie je jednoduché. Najčastejšie hovoríme o rozpore medzi intenzívnym, dlhodobým pracovným nasadením a nízkou mierou ocenenia. Častou príčinou je aj zlá atmosféra v súkromných či pracovných vzťahoch. Ľudia s príznakmi vyhorenia často trpia pre nejasne definované pracovné ciele a právomoci. To sa môže postupne pretaviť až do stavu úplnej vyčerpanosti, apatie, nechuti či ľahostajnosti voči ľuďom a spoločnosti ako takej.
Nič v živote nie je len čierne alebo biele. Podobné je to aj so syndrómom vyhorenia. Postupne prechádza od ľahších k zložitejším štádiám. V raných fázach vyhorenia môžeme na sebe spozorovať určité zmeny, ako sú zvýšená únava, narastajúca frustrácia, nenaplnené očakávania či problematická orientácia v situáciách, ktorým často venujeme iba malú pozornosť. Nestrácame nádej a veríme tomu, že sa dobre vyspíme, oddýchneme si a bude nám lepšie.
Táto stratégia môže byť istý čas efektívna, žiaľ, neraz ide o komplexnejší problém. Človek, u ktorého sa syndróm vyhorenia rozvíja, má pocit, že oddychu potrebuje stále viac. Nabitý kalendár s povinnosťami mu však zabraňuje uspokojiť túto naliehavú potrebu – nemá na oddych čas. Okrem toho prichádza na scénu aj pocit zlyhania z prípadného poklesu požadovaného výkonu v práci či rýchleho životného tempa. So vzrastajúcou vyčerpanosťou sa dostaví túžba dobiť si energiu inak. Vtedy bezhlavo siahame po energetických nápojoch, káve, nezdravých jedlách a iných stimulantoch.
Podobne ako rozbehnutá lokomotíva, aj ľudské telo má určitú zotrvačnosť. Upokojiť večer nabudený organizmus nie je jednoduché. Túžba po spánku nás môže nasmerovať k utlmujúcim riešeniam, ako napríklad lieky na spanie alebo alkohol, ktoré v konečnom dôsledku celú situáciu zhoršia.
Zorientovať sa v sebe a v tom, čo sa s nami deje, nie je vždy jednoduché, ale pri rozvíjajúcom sa syndróme vyhorenia nesmierne dôležité. Potrebujeme vedieť identifikovať kľúčové oblasti a príznaky, ktoré obmedzujú kvalitu nášho života.
Ak sa z času na čas cítite unavení, je to normálne. Pri syndróme vyhorenia je prítomná dlhotrvajúca, až chronická únava bez ohľadu na to, akú činnosť vykonávate. Tá sa postupne prejaví v emocionálnej, psychickej alebo telesnej rovine. Ak máte pocit, že ste sa našli, skúste si odpovedať na tieto otázky:
Zastavte sa na chvíľu a odpovedzte na otázky. Pouvažujte, či sa niektorá z oblastí týka aj vášho života. Otázky sú určené k lepšiemu porozumeniu stavu, v ktorom sa možno nachádzate. Syndróm vyhorenia nie je jednoducho uchopiteľný proces. Ak máte podozrenie na sklony k vyhoreniu, otestujte sa prostredníctvom štandardizovaného testu od dánskych odborníkov.
Psychická vyčerpanosť sa môže na tele prejavovať častejšími prechladnutiami a chrípkami, nevoľnosťou, svalovým napätím, poruchami trávenia, bolesťami hlavy či nechutenstvom.
Medzi prejavy vyhorenia môže patriť aj neschopnosť zaspať alebo prerušovaný spánok. Z výsledkov štúdie zameranej na pracovnú oblasť ³ z roku 2018 vyplýva, že pracovníci trpiaci syndrómom vyhorenia mali vo výraznej miere problémy s nespavosťou, trpeli prerušovaným spánkom a zníženou kvalitou spánku v porovnaní so skupinou ľudí, ktorá syndrómom vyhorenia netrpela. V spomínanej štúdii až 83 % zamestnancov uvádza pocit únavy a vyčerpania, čo predstavuje jeden z najčastejšie popisovaných príznakov syndrómu vyhorenia.
Nedokážete sa nadchnúť pre veci tak ako doteraz, alebo vám chýba motivácia v práci? Pokiaľ sa tento stav u vás opakuje pravidelne počas dlhšieho obdobia, začnite pátrať po príčinách. Možno vás ubíja pracovný stereotyp, zle nastavené ciele, vzťahy, kariérna stagnácia alebo nedostatočné ohodnotenie. Dôvodov môže byť mnoho a nie vždy sa dajú jednoznačne identifikovať. Môžu vám byť nápomocné nasledujúce otázky:
Strata motivácie a nadšenia v kombinácii so zvyšujúcou sa únavou sa prejavujú aj v našom prežívaní situácií a vzťahov. Neschopnosť, a možno aj nechuť dosahovať požadované výsledky, môžu navodzovať stavy frustrácie. Tie sú podfarbené celým radom negatívnych emocionálnych stavov, ako sú hnev, smútok, bezmocnosť, agresivita. Negatívne postoje sú zdrojom zvýšenej miery dlhodobého stresu, ktorý vedie k ešte väčšiemu vyčerpaniu.
Možno pociťujete sklamanie a nezáujem o všetko, čo sa deje okolo vás. Aj ťažšie obdobia sú súčasťou života, no pretrvávajúce negatívne naladenie môže byť signálom, že niečo nie je v poriadku. Možno máte tendenciu hľadať vinníka svojho prežívania v práci alebo v kolegoch. Pokiaľ si negatívne emócie uvedomujete a dokáže ich úspešne spravovať, viete si pravdepodobne do istej miery pomôcť aj sami. Horšia situácia nastáva, ak sa stanete obeťou vlastnej negativity.
Odpovedzte si na nasledujúce otázky:
Syndróm vyhorenia oslabuje našu schopnosť sústrediť sa a pamätať si rôzne udalosti. Veľké množstvo rôznorodých aktivít, pracovné zadania či porady, ktoré treba riešiť v čo najkratšom čase, si vyžadujú zvýšenú pozornosť. Naše telo túto situáciu vyhodnotí ako ohrozenie. S ním prichádza stres z nedodržania termínov, splnenia očakávaní alebo neistoty, či sa úlohu vôbec podarí vyriešiť.
Pokiaľ prežívame stres krátkodobo, je to v poriadku. V dlhodobom časovom horizonte sa takto nastavený mozog vyčerpáva. Prejavuje sa to zníženou schopnosťou sústrediť sa, zapamätať si obsah, nepozornosťou a zvýšenou zábudlivosťou a chybovosťou.
Odpovedzte si na nasledujúce otázky:
Keď sa syndróm vyhorenia rozvinie do vyšších štádií, je pravdepodobné, že to ovplyvní spôsob vášho uvažovania o práci, vlastnej kompetentnosti, ale aj sebahodnotenie. Vyhodnotenie pracovného výkonu z dlhodobého hľadiska však môže byť náročné s ohľadom na meniace sa podmienky, zadania v práci či personálne obsadenie.
Odpovedzte si na nasledujúce otázky:
Únava a vyčerpanosť sa podpisujú aj na medziľudských vzťahoch. Človek trpiaci syndrómom vyhorenia je emocionálne menej stabilný, nervózny, prchkejší a horšie dokáže zvládať vypäté situácie. Ak narazí na nepochopenie, môže to viesť k snahe izolovať sa od ostatných či degradovať ich hodnotu.
Odpovedzte si na nasledujúce otázky:
Vysilený človek má tendenciu osvojovať si nezdravé kompenzačné stratégie. Chýbajúcu energiu sa snaží dodať zvýšenými dávkami kávy, energetických nápojov, jedením nezdravých tučných jedál. Úľavu môže nachádzať v cigaretách, alkohole, uvoľňujúcich látkach a liekoch – stáva sa vyznávačom nezdravého spôsobu života. Ľudia so sklonom k vyhoreniu často kladú starostlivosť o iných na prvé miesto a zabúdajú na seba a svoje zdravie. Nemajú na seba čas.
Pre takéto nastavenie sú čoraz vyčerpanejší a dostávajú sa do začarovaného kruhu. V tomto prípade už neexistujú jednoduché riešenia, iba komplexná a dlhodobá spolupráca s odborníkom (psychológom, skúseným koučom, v rozvinutých prípadoch psychiatrom).
Odpovedzte si na nasledujúce otázky:
Koľko času venujete myšlienkam na svoju prácu? Ak vašej práci dovolíte, aby nadmieru ovplyvňovala vaše koníčky, spoločenský a partnerský život, pravdepodobne trpíte workoholizmom.
Nadmerný záujem o prácu môže mať vplyv aj na vaše zdravie. Ak má pracovný týždeň 40 hodín, pre zdravého človeka ide o primerané pracovné zaťaženie. Dlhé a nadmerné pracovné zaťaženie však zvyšuje stres a bráni telu v psychickom a fyzickom zotavení. Ľudia, ktorí pracujú viac ako 51 hodín týždenne, majú trojnásobne vyššie riziko vzniku srdcových chorôb.⁴
Chronické preťaženie prácou môže viesť k zlému spánku, nezdravým stravovacím návykom a strate energie. Z milovanej práce sa pri extrémnom nasadení obratom stáva nenávidená činnosť.
Odpovedzte si na nasledujúce otázky:
Sprievodnými javmi vyčerpanosti sú nespavosť, zlá životospráva alebo pokles výkonnosti. Všetky tieto javy ovplyvňujú spôsob vnímania samého seba. Dochádza k poklesu sebavedomia a pocitom viny, čo priamo ovplyvňuje prežívanie životnej spokojnosti.
Odpovedzte si na nasledujúce otázky:
Dlhodobý stres a negatívne nastavenie môžu zapríčiniť vážne zdravotné problémy – depresie, obezitu, zažívacie problémy alebo ťažkosti so srdcom. Syndróm vyhorenia má podobný klinický obraz ako depresia, preto ťažké stavy vyhorenia môžu viesť až k potrebe liečby antidepresívami.
Vyhorenie môže postihovať ľudí v akomkoľvek pracovnom odvetví. Človeku, ktorý sa nachádza v rozvinutých štádiách syndrómu vyhorenia, sa môže tento problém zdať ako niečo neprekonateľné. Nie je to tak. Pod vedením odborníka, so zmenami, ktoré vedú k vyváženejšiemu životnému štýlu medzi prácou a osobným životom, môže kvalita života vyrásť do nepoznaných rozmerov.
Niektoré povolania majú vyššie riziko vyhorenia ako iné. Navyše sa vyhorenie môže v rôznych pracovných oblastiach prejavovať inak. Najviac ohrození…
Vyhorenie z práce s ľuďmi môže ohrozovať organizácie i človeka. V slovenskom prieskume malo známky vyhorenia v tejto oblasti až…
Ak sa syndróm vyhorenia rozvinie do pokročilejších štádií, môže spôsobiť vážne problémy v rôznych oblastiach nášho života. Čo sú najefektívnejšie…
