Šéf Rajeckého maratónu: Neľutujte sa a hýbte sa, behať sa dá aj s vývodom

Od roku 1984 do roku 2019 ste odbehli 114 maratónov. Tých posledných sedem dokonca po vážnej operácii, ktorá skončila vývodom čreva. Zdá sa, že vás život s vreckom nijako neobmedzil.

Tri mesiace po operácii, ktorú som absolvoval vo februári 2015, som už stál na štarte pretekov horských bicyklov. Nevedel o tom nikto z mojej rodiny. Ani manželka. Bolo to len 25 kilometrov, ale potreboval som už znova prežívať atmosféru pretekov. Postupne som sa vracal ku kratším a pomalším behom a v jeseni som už zabehol košický polmaratón za hodinu päťdesiat. Rok po operácii som so stómiou zvládol celý maratón s časom pod štyri hodiny. Takže nie, život s vreckom ma neobmedzil. Chodievam plávať, aj do sauny si zájdem.

Vráťme sa do doby, kedy sa začali vaše zdravotné problémy. Tušíte, čo ich spustilo?

Čosi som podedil z otcovej strany, mal som zlú životosprávu a všetko urýchlil obrovský stres. Pracoval som ako vedúci predajne kobercov. Počas divokej privatizácie boli ľudia vyplácaní naturálnou mzdou. Namiesto výplaty dostali tri, štyri aj šesť kobercov. A to trvalo tri mesiace. Lenže ľudia sa z kobercov nenajedia. Nosili mi ich domov, nech ich predám. Lenže ja som nemohol predávať niečí súkromný majetok. Vyzváňali u nás, klopali, nechávali mi koberce pred dverami. To boli hrozné nervy.

Prvú kolonoskopiu ste absolvovali v roku 2005, to ste mali len 46 rokov.

Odobraté vzorky nikdy neboli zhubné, ale mohli sa časom zvrhnúť. Jeden polyp bol veľký a nedal sa odstrániť, lekári mi museli zobrať celé hrubé črevo. Operáciu som mal absolvovať už v roku 2014, ale dostal som obojstrannú embóliu pľúc. Zrejme to bol následok tvrdej rany loptou do nohy počas futbalu. Nevedel som, že mám embóliu a v takom stave som absolvoval jedny bežecké preteky. Som rád, že som tu.

Musí to byť šok, keď človeku povedia, že bude mať vývod na bruchu. Ako ste sa s tým vyrovnali?

Zalomcovalo to so mnou. Ale veľmi ma povzbudil jeden kulturista, ktorého som videl na obrázku v časopise. Oni majú krátke plavky, to vrecko mu bolo vidieť a on sa s tým nehanbil vystupovať, cvičiť. Druhý sa s tým musí zmieriť, ja som s tým vyrovnaný. Zo začiatku som bol aj v klube stomikov, ale rýchlo som tam prestal chodiť. Nie som typ, ktorý sa potrebuje druhým sťažovať, čo všetko ho bolí.

Keď človek celý život športuje, je to iné, ako keď celý život nerobí nič a odrazu má stómiu. Ja som si veril, že sa k športu rýchlo vrátim. Mám rád spoločnosť mladých ľudí, v zime chodievame na bežky aj na skialp. Ak sa im chcem fyzicky aj psychicky vyrovnať, niečo ich naučiť, musím byť aktívny a nesťažovať sa.

Aké je to behať s vreckom?

Musím si dať pozor na to, čo jem a pijem pred behom. Poobedňajšie a večerné štarty sú horšie, ako ranné. Trenírky som vymenil za elasťáky, ktoré vrecko lepšie držia a nie je ho vidno. Pri lepení sa nesmiem ponáhľať, nech to poriadne drží. A inak behám rovnako, ako pred operáciou. Najrýchlejší čas som po nej mal 3:40 na maratóne v Ríme v roku 2018. Zvládol som aj ferratu v horolezeckej sedačke. Po stómii sa život nekončí.

V tomto čase už naplno bežia prípravy na Rajecký maratón, ktorého dušou je celá vaša rodina. Čím bude 40. ročník iný ako predošlé?

Ako hosťa chceme pozvať ďalšiu veľkú osobnosť slovenského športu. Bude to úžasné, ak sa to podarí, lebo žije v Amerike. Uvidíme. Zmeny v behoch samotných neplánujeme. Ale zopár noviniek bude. Bežci dostanú  medailu, tričko, ponožky, uzavretú trať na trase Rajec – Čičmany… Štartovné sme zvýšili len symbolicky. A máme ešte niekoľko nápadov, ktoré si nechávame ako prekvapenie.

Rajecký maratón vznikol ako stávka vás a vašich dvoch bratov, aby ste sa vyhli umývaniu riadu. Behajú ešte vaši bratia?

Brat Janko má na konte 67 maratónov, z toho 32 v Rajci. Najlepší čas má 2:59 a stále beháva. Karol má šesť a najlepší za 3:14. On behá s kamerou a fotoaparátom.

Váš najrýchlejší maratón z roku 1994 má hodnotu 2:44, to asi nebolo celkom bez prípravy.

Vtedy sme mali naozaj poriadnu prípravu. Mali sme svoju skupinu, mesačne sme nabehali okolo štyristo kilometrov. V tréningoch bol systém. Teraz viem, že keď pôjdem bežať maratón len pre radosť bez nejakej prípravy, chcel by som to dať za 3:45 až 3:50.

Prihlásil som sa s našou partiou na stý košický. Mám na sebe odsledované, že tri hodiny idem v pohode. Potom sa už môj organizmus trápi. Bez hrubého čreva, z ktorého sa ešte vie nejaká voda vstrebať, prichádza vyčerpanie rýchlejšie.

Zabehnete si ešte Rajecký maratón?

Toto je výzva, keď po mne niekto preberie jeho organizáciu. Možno jeden z mojich synov. Možno si dám štafetový polmaratón s mojimi bratmi a sestrou. Musím ich motivovať.