Ženy pijú častejšie doma a viac to skrývajú. Závislosť však u nich môže prepuknúť rýchlejšie, upozorňuje psychológ z Prednej Hory

Čo sa v rozhovore dozviete: 

• či existuje niečo ako zdravá dávka alkoholu;
• prečo riskujeme závislosť, ak sa pitím upokojujeme;
• prečo je pitie u ženy rizikovejšie;
• či za závislosťou od alkoholu stojí genetika;
• aké sú prvé príznaky závislosti;
• čo sa deje s naším mozgom, keď pravidelne pijeme;
• či alkohol odhalí našu skutočnú povahu;
• ako vyzerá spoluzávislosť;
• prečo je dobré nepiť aspoň mesiac. 

Existuje niečo ako zdravé pitie alebo zdravé množstvo alkoholu? 

Odborná verejnosť dnes už prijíma fakt, že neexistuje niečo ako bezpečná dávka alkoholu. Sú štúdie, ktoré potvrdzujú pozitívny efekt malých dávok, napríklad na kardiovaskulárny systém, no drobné pozitíva ďaleko prevažujú negatíva.

Potvrdzuje to aj dennodenná prax lekárov internistov. Liečia množstvo ľudí, ktorým ochorenia spôsobuje nadmerné pitie alebo neliečená a neskoro odhalená závislosť od alkoholu. Najčastejšie ide o poškodenia pečene, cirhózu, rakovinu pečene alebo alkoholové poškodenie srdca, nervového systému či mozgu.

Niektorí lekári v minulosti odporúčali napríklad trochu červeného vína na krvinky. Ak však chceme ísť s dobou, už nemôžeme ľuďom hovoriť, že im drobné dávky alkoholu zlepšia zdravie.

Keď si dá niekto večer pohár vína či stamprlík na lepší spánok alebo upokojenie, riskuje tým závislosť?  

Každý pravidelný príjem alkoholu zvyšuje riziko rozvoja závislosti. Pravidelnosť je v tomto prípade veľmi riziková, pretože alkohol je psychoaktívna látka. To znamená, že mení naše prežívanie aj správanie. Keď si na ňu telo zvykne a stane sa, že si ju človek z rôznych dôvodov nedá, môžu sa objaviť nepríjemne príznaky. 

Spočiatku to nemusí byť nič hrozné. Môže sa objaviť mierna nervozita, nepokoj či neschopnosť zaspať. Ak tieto negatívne príznaky pominú hneď, ako si človek svoju pravidelnú dávku alkoholu dá, je to dôkaz, že sa uňho vytvoril návyk, ktorý môže byť začiatkom závislosti.

Napríklad u žien sa závislosť často rozvíja práve takto. Žena, ktorá sa stará o rodinu, deti, má počas dňa množstvo povinností, si večer za odmenu otvorí fľašu vína. Ak si však vypestuje takýto zvyk, môže si veľmi rýchlo vytvoriť aj závislosť.

Zatiaľ čo u mužov sa môže vytvárať roky, u žien to máva oveľa rýchlejší spád. Je to najmä kvôli biologickým odlišnostiam oboch pohlaví. Skladba tela ženy je iná ako u muža. Ženy tolerujú menšie dávky alkoholu a rýchlejšie sa u nich vytvorí závislosť. No treba povedať, že jej rozvoj je multifaktoriálny – vstupuje do toho množstvo iných faktorov.

Čo ďalšie prispieva k rýchlejšiemu rozvoju závislosti u žien? 

Ženské pitie je stále vnímané negatívnejšie ako mužské. Keď vidíte v krčme mužov, väčšinou ich nijako neriešite. No keď vidíte v krčme ženy, poviete si: panebože, ako môžu takto piť, to sú určite nejaké alkoholičky! 

Aj preto ženy na rozdiel od mužov stále pijú skôr tajne, osamote doma. Takisto sa viac hanbia a majú strach zveriť sa so svojím problém. Tým pádom sa dlhšie ťahá. Vyrovnať sa s tým, že napríklad mama ide na Prednú Horu alebo niekam inam na liečenie, je tiež o niečo náročnejšie, ako keď ide o chlapa. Pri tom len pokrčíme plecami a povieme si, no tak je alkoholik, čo už. Stigma je u mužského pohlavia menšia. 

Nehovoriac o tom, že ženy veľakrát začnú piť aj pod tlakom okolností. Napríklad pre problémy v partnerstve. Často sa stáva, že ak partner nadmerne pije alebo už je závislý a žena nevie, ako tento problém riešiť, začne si tiež trošku „pomáhať pitím“. 

Môže byť za závislosťou aj genetika alebo nejaké vzorce správania, ktoré sme v detstve pochytili od svojich rodičov?  

To, či za závislosť môže genetika, nevieme úplne presne povedať. Nejaká genetická náchylnosť na rozvoj závislosti pravdepodobne existuje, no je to pomerne zložité a v hre je množstvo rôznych faktorov. 

Z psychologického hľadiska je podstatné, že ako deti preberáme vzorce správania od rodičov. Dieťa je ako špongia a všetko, čo doma vidí, nasáva – aj dobré aj zlé. Vie vypozorovať, ako rodičia zvládajú záťaž, ako riešia konflikty či problémy. Ak sa naučí, že sa napríklad stavy napätia riešia alkoholom, je pravdepodobnejšie, že k tomu bude mať sklon aj ono.

Zo skúsenosti si dovolím tvrdiť, že približne 40 % našich súčasných závislých pacientov malo minimálne jedného z rodičov závislého alebo sa aspoň potýkal s problémami s alkoholom. Skúsenosť s nadmerným pitím v rodine je veľmi rizikový faktor rozvoja závislosti. Ak ste mali alebo máte závislého rodiča či niekoho z blízkych, narábajte s alkoholom veľmi opatrne. 

Človek, ktorý bol v detstve svedkom závislosti, je zraniteľnejší, citlivejší. Aj takí, ktorí si dali predsavzatie, že sa alkoholu nedotknú práve preto, čo si prežili, mu môžu v záťažovom období prepadnúť.

A čo keď niekto siahne po alkohole, aby zmiernil príznaky úzkosti či depresie? Je to nešťastne zvolená stratégia?  

Áno. Ako psychoaktívna látka môže alkohol nepríjemné pocity pri úzkosti či depresii krátkodobo potlačiť. Aj preto je taký vyhľadávaný. Problém je, že ide o dočasné riešenie. Iba ním maskujeme príznaky, neriešime problém. Ak si výnimočne dáme malé množstvo alkoholu, napríklad na oslave, aby sme sa uvoľnili, považujeme to za normálne. 

Ak ale pravidelne siahneme po poháriku, keď prídeme domov z práce a máme úzkosť z toho, čo nás zajtra opäť čaká, už to nie je dobrá stratégia. Síce sa nám na chvíľu uľaví, no keď účinky alkoholu odznejú, bude nám rovnako, ak nie horšie. Ak túto stratégiu budeme opakovať, riskujeme závislosť, pretože úzkosť zo života len tak nezmizne. 

Navyše prídeme o svoju schopnosť prirodzene zvládať záťaž. Alkohol nám na chvíľu pomôže niesť naše bremeno, no neskôr nás dostane do oveľa väčších problémov.

Sú nejaké príznaky, pri ktorých by sme už mali spozornieť? 

Väčšinou, keď vás už niekto z vášho okolia začína upozorňovať alebo kritizovať za to, že pijete nadmerne, je to jeden z prvých znakov, že niečo nemusí byť v poriadku. Alebo keď si sám na sebe všimnete, že pijete pravidelne, či je vám dobre alebo nie, či máte dobrú náladu alebo zlú, či ste s partiou alebo sám. Všetko to môžu byť varovné signály, že sa u vás rozvíja závislosť.

Aké sú najčastejšie mýty alebo polopravdy, ktoré od svojich pacientov alebo od svojho okolia počúvate o alkohole?

Pitie piva sa u nás často nepovažuje za pitie alkoholu. Vinári takisto veľakrát zľahčujú, že veď ja pijem len víno. Alebo že si ľudia myslia, že skutoční alkoholici sú len tí, ktorí pijú tvrdé. To je ale mýtus. Rovnako závislý môže byť aj vinár, aj pivár. Stále je to alkohol. 

Hoci je pravdou, že najrizikovejšie je pitie vysokokoncentrovaného alkoholu, ktorý je pre organizmus najviac toxický, ani o pive a víne netreba hovoriť, že sú neškodné.  

Často sa stretávame aj s mýtom o samotnej závislosti. V laickej spoločnosti panuje presvedčenie, že závislý je ten, kto vypije denne pol litra tvrdého, vysedáva v krčme alebo sa potáca po ceste, spí na lavičke, či je agresívny.

Áno, je to častý obraz alkoholika, no závislý môže byť aj človek, ktorý nič z toho nespĺňa. Svojím pitím však spôsobuje veľké problémy sebe, svojej rodine aj okoliu. Stáva sa, že niekedy človeka, ktorý už je závislý, odhovárajú od liečby samotní blízki, pretože podľa nich závislý nie je. Nenapĺňa totiž ich predstavu o závislom človeku.

Čo sa deje s naším mozgom, ak sa už od alkoholu staneme závislí?  

Alkohol mení biochemické reakcie v našom mozgu. To znamená, že mení hladinu neurotransmiterov, čím vyvoláva zmeny v správaní a prežívaní. Čím sú dávky alkoholu väčšie a pitie je dlhodobejšie, tým sú zmeny rýchlejšie a výraznejšie. Závažná a dlhodobo neliečená závislosť od alkoholu môže skončiť až nezvratným poškodením mozgu.

Okrem známych telesných následkov, ako sú napríklad problémy s pečeňou a podobne, sa často objavujú aj psychické následky, napríklad problémy s pamäťou. Pri dlhodobom a intenzívnom pití sa kognitívne schopnosti človeka (pozn. red.: napr. pamäť, učenie, uvažovanie, práca s informáciami atď.) celkovo zhoršujú. Dokonca sa u závislých preukázateľne znižuje aj výkon v IQ testoch.  

Hoci sa niektoré z kognitívnych funkcií môžu pri abstinencii opätovne zlepšiť, niektoré zmeny už bývajú nezvratné.

Ako tieto stavy a celkovo závislosť ovplyvňujú duševné zdravie rodiny závislého? 

Keď je človek závislý, často nevedome vtiahne do problémov aj svojich najbližších. Nie je to jeho zámer, ide skôr o neželaný efekt. Rodina a blízki si ani nemusia uvedomovať, že sa to deje. V mnohých prípadoch to vyzerá tak, že sa najprv snažia závislému pomôcť. Prechádzajú s ním rôznymi štádiami. Zrazu zistia, že sa ich život veľmi zmenil a začali viac riešiť jeho problémy ako seba. Odborná obec tomu hovorí spoluzávislosť. 

Závislý im väčšinou dáva dôvody na to, aby zaňho prevzali zodpovednosť. Svojím nezodpovedným správaním ich donúti, aby sa o neho starali, riešili zaňho veci alebo ho kryli. Napríklad, keď nepríde do práce, manželka povie, že ochorel. Alebo zaňho zaplatí dlhy. Často to blízki robia v dobrej viere. Snažia sa ho zachrániť, pomôcť mu. Paradoxne však môžu zabraňovať tomu, aby sa rozhodol niečo so sebou robiť.  

Ak sa spoluzávislosť nerieši odborne, ľahko sa aj predtým zdravý človek môže dostať do problémov. Aj preto u nás na Prednej hore robíme rodinné terapie, počas ktorých majú blízki s pacientmi spoločný program. Dozvedia sa viac o tom, ako sa o neho starať a takisto im pomôžeme opäť nastaviť hranice, ktoré závislý neustále posúva.

Niekedy sa vraví, že by sme mali potenciálneho partnera či partnerku najprv opiť, aby sme spoznali jeho či jej pravú tvár. Je to pravda? Odhalí alkohol našu skutočnú povahu?

Skôr nie ako áno. Dôležitá vec, ktorú treba v tomto prípade zdôrazniť, je, že alkohol znižuje racionálnu kontrolu. To znamená, že to, čo sa nám pod vplyvom zdá ako dobrý nápad, by sme za triezva neurobili. Normálne je, keď túto kontrolu nad sebou a svojím správaním máme. 

Je pravdou, že keď človeka vidíme, ako sa správa pod vplyvom alkoholu, môže nám to o ňom niečo prezradiť. Skôr však ide o to, ako naňho alkohol pôsobí. A to môže byť u každého iné. U niekoho spúšťa agresivitu, u niekoho, naopak, priateľskosť. Inému zase spustí sebaľútosť či depresiu. To, akí po vypití sme, závisí od viacerých faktorov. Napríklad od našich povahových čŕt či od toho, čo momentálne prežívame. 

Dôležité je nezbavovať sa zodpovednosti za svoje správanie, keď sme si vypili. Práve naopak, triezvy človek vie, ako na neho alkohol pôsobí a dokáže sa rozhodnúť, či a do akej miery ho bude užívať. Ak vie, že mu spúšťa nejakú formu problémového správania, je dobre sa kontrolovať alebo nepiť vôbec.

Má význam, aby sme si od alkoholu dávali pauzu? Napríklad mesiac abstinovali v rámci kampane Suchý február? 

Je to určite dobrý spôsob, ako zistiť, ako na tom s pitím sme. Ak sa pre takúto pauzu rozhodneme, môžeme si byť istí, že urobíme len dobre pre svoje psychické aj fyzické zdravie. Takisto o sebe môžeme zistiť cenné veci. Napríklad, či je alkohol veľmi silnou súčasťou nášho života, alebo bez neho dokážeme byť. Ak zistíme, že nedokážeme nepiť ani ten mesiac, je otázne, či sa nad sebou nepotrebujeme vážnejšie zamyslieť. 

Mesiac bez alkoholu nám môže ukázať aj to, aké náročné je pre abstinentov vrátiť sa po liečbe do spoločnosti. Tá vôbec nie je priaznivá pre tých, ktorí nepijú. Je dôležité zažiť si, aké je to prísť na nejakú oslavu alebo stretnutie a povedať, že si nič nedáte. Väčšinou vás ľudia zasypú otázkami a mnohí aj tak budú nútiť do pitia. Kampaň Suchý február nám môže okrem iného pomôcť, aby sme viac pochopili tých, ktorí sa rozhodli nepiť a od alkoholu abstinovať.

Máte pravdu, kultúra pitia je u nás silne zakorenená. Myslíte si, že sa to má šancu postupom času zmeniť? Pijú dnešní mladí menej?  

Existujú dáta, ktoré naznačujú mierny pokles pitia u mladých ľudí. Otázne je, či si to nekompenzujú iným spôsobom, napríklad závislosťou od internetu.

Čo ale považujem za veľmi negatívne je, že sa znižuje priemerný vek prvého kontaktu detí s alkoholom. Teraz je tá hranica už okolo 10 rokov. V takomto veku to ale má devastujúce účinky pre organizmus a aj riziko rozvoja závislosti je vyššie. 

Čo sa teda kultúry pitia týka, bohužiaľ je v našej spoločnosti silno zakorenená a myslím si, že sa to ani v najbližšej dobe nezmení. Treba o tom hovoriť a diskutovať, no to je len kvapka v mori.

Aký postoj by sme mali zaujať k alkoholu? Je nejaká prijateľná cesta, ako ho mať vo svojom živote? 

Najlepšie je nepiť vôbec. Ak už pijeme, malo by to byť naozaj výnimočne a v malých dávkach. Takisto by sme mali preferovať skôr víno alebo pivo pred vysoko koncentrovanými destilátmi.