Roztrúsená mozgovomiechová skleróza (skleróza multiplex) je chronické ochorenie nervovej sústavy, konkrétne mozgu a miechy. Dochádza pri nej k postupnémupoškodzovaniuobalov nervových vlákien. Prvé príznaky sa objavujú medzi 20. a 40. rokom života, dvakrát častejšie u žien. Choroba sa prejavuje neurologickými poruchami, ako sú poruchy zraku, strata hmatu, ochrnutie častí tela, triaška a iné. Roztrúsená skleróza sa nedá vyliečiť, ale dobre liečená mápriaznivú prognózu, čo sa týka dĺžky života pacienta a kvality jeho života.
Roztrúsená skleróza patrí do skupiny autoimunitných ochorení. Pri týchto chorobách imunitný systém človeka vyhodnotí niektoré časti organizmu ako nebezpečné a začne proti nim pôsobiť. V prípade tohto ochorenia sú napádané obaly nervových vlákien – myelínové pošvy. Ich strata vedie k poruche vedenia nervových vzruchov. Nie je známe, čo spôsobuje vznik roztrúsenej sklerózy, ale predpokladá sa vplyv genetických faktorov a prekonaných vírusových infekcií. Rodinný výskyt je však vzácny. V niektorých štúdiách sa diskutuje o vplyve stresu na vypuknutie ochorenia.
Roztrúsená skleróza má rozličné prejavy, v závislosti od časti mozgu alebo miechy, ktorá je postihnutá. Môže ísť o poruchy motoriky vedúce až k obrne, o stratu pohybovej koordinácie, jednostranné výpadky zraku, poruchy hmatu, vnímania bolesti a teploty, triašku, ale aj neschopnosť zadržať moč a stolicu. Rozumové funkcie mávajú pacienti typicky zachované. Ochorenie môže prebiehať viacerými spôsobmi. V 85 percentách prípadov ide o remitentný priebeh, keď dochádza k striedaniu zhoršovania (atakov) a zlepšovania (remisií) celkového stavu a príznakov. Vzácnejší je primárne progresívny priebeh, pri ktorom sa symptómy stále postupne zhoršujú.
Diagnóza
Podozrenie na sklerózu multiplex z prítomných príznakov sa potvrdzuje magnetickou rezonanciou (MRI), odberom mozgovomiechového moku a elektroencefalografiou (EEG), metódou skúmajúcou elektrickú aktivitu mozgu. V prípadoch postihnutia zraku bývajú prejavy ochorenia viditeľné aj na očnom pozadí.
Roztrúsená skleróza sa primárne lieči látkami tlmiacimi imunitnú odpoveď, ktorá chorobu spôsobuje. Konkrétne ide o vysoké dávky kortikoidov (metylprednison), ktoré sa aplikujú počas atakov. Na prevenciu sú vhodné interferóny, ktoré sa tiež podávajú pri niektorých vírusových ochoreniach. Okrem toho je pacientom poskytovaná symptomatická liečba, ktorej cieľom je priamo tlmiť prítomné príznaky ochorenia.
Liečená skleróza má veľmi dobrú prognózu a pacienti sú vo väčšine prípadov schopní viesť plnohodnotný život s minimálnymi prejavmi choroby. Závažnejšie prejavy sa objavia až po viacerých rokoch od nástupu ochorenia, väčšina pacientov s touto chorobou stráca schopnosť chôdze. Stredná dĺžka života pacienta s roztrúsenou sklerózou je porovnateľná so strednou dĺžkou života zdravého človeka.