Až 10 hodín pri televízore a 12 hodín na internete a sociálnych sieťach strávia Slováci v priemere každý týždeň. Na šport si nájdu nanajvýš dve hodiny a na čítanie takisto. Ukázal to októbrový reprezentatívny prieskum zdravotnej poisťovne Dôvera medzi 1600 opýtanými.
Detailnejší pohľad na výsledky prieskumu odhalil, že skoro tretina našej krajiny nešportuje vôbec, na druhej strane rovnako veľká skupina ľudí sa venuje športu viac ako 2,5 hodiny týždenne. To je minimum odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou.
„Napriek tomu, že najmä bežecké, ale aj iné športové podujatia sa tešia z roka na rok stále vyššiemu záujmu verejnosti, Slováci stále športujú oveľa menej, než by mali,“ skonštatoval Branislav Cehlárik, PR manažér Dôvery.
Zo žien až polovica nešportuje vôbec (alebo menej než hodinu za týždeň), u mužov je to tretina. Potreba hýbať sa rastie s vyšším vzdelaním a s lepším ekonomickým postavením. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia športujú dokonca dvakrát častejšie, ako ľudia s nižším než maturitným vzdelaním.
Najčastejšie, až v polovici prípadov, priznávame slabú vôľu začať a vytrvať. Druhým dôvodom je nahováranie si, že máme dosť iného pohybu. Na treťom mieste viníme náš zdravotný stav a až po ňom sa vyhovárame na nedostatok času.
Ženy viac zápasia s nedostatkom vôle aj času kvôli domácim prácam, viac im chýba aj spoločník na športovanie. Medzi mužmi je zasa viac tých, ktorí o aktívny pohyb vôbec nemajú záujem.
Aspoň raz do týždňa bicykluje v lete 40 % Slovákov (v zime 12 %), pláva 29 % (v zime 15 %) a behá 23 % (v zime 14 %). V zime rastie záujem o fitness, cvičenia pri hudbe a o jogu. Z typicky zimných športov je najobľúbenejšie korčuľovanie (16 %) a zjazdové lyžovanie plus snowboarding (12 %). Bežky obľubujú len 4 % populácie. Futbal skončil až na šiestom mieste spolu s bedmintonom.
Najviac športujúcich je v Bratislavskom a v Žilinskom kraji, najmenej v Nitrianskom kraji. V mestách nad 50-tisíc obyvateľov sa športuje omnoho viac, než v menších sídlach.
Typický cyklista je lepšie situovaný muž do 35 rokov s vysokoškolským vzdelaním.
V počte cyklistov vynikajú Trenčiansky a Žilinský kraj, zaostáva najmä
Banskobystrický kraj. Viac bicyklujú ľudia z menších obcí a stredne veľkých miest.
Pravidelne behá podstatne viac mužov než žien. Po 35-ke sa percento bežcov
dramaticky znižuje. Medzi bežecké kraje patrí Prešovský, Nitriansky a Bratislavský. V Trnavskom kraji je bežcov dvakrát menej než v Prešovskom. Zaostáva aj Banskobystrický kraj.
Aj v posilňovniach je viac mužov, rozdiel však nie je taký ako pri behu. Pritom
vek tu hrá ešte väčšiu rolu – nad 55 rokov cvičí štyrikrát menej ľudí než do 35 rokov.
Fitness sa viac venujú ľudia z väčších miest, najmä v Bratislavskom, v Prešovskom a Košickom kraji.
Hrá ho o niečo viac žien než mužov, rozdiely podľa veku sú menšie než u iných športov. Viac sa hrá v Bratislavskom a v Trenčianskom kraji, a to aj v celkom malých obciach.
Záujem oň rastie s vekom, mierne populárnejší je u žien. Viac sa pestuje medzi ľuďmi z miest v turistických regiónoch v Trenčianskom, Žilinskom a Prešovskom kraji.
Má až dvakrát viac priaznivcov medzi ženami, než u mužov, na veku pritom príliš nezáleží.
Najväčší boom zažíva v Bratislave, ale uchytila sa aj v Trenčíne a v Banskej Bystrici.
Pravidelne lyžuje až trikrát viac mužov než žien, omnoho viac ľudia do 35 rokov. Veľkú rolu pri tomto športe hrá ekonomická situácia.
Ako behať v zimných mesiacoch? Nechajte si poradiť od skúsených atlétov a trénerov Vladimíra Handla, bývalého majstra republiky v skoku…
Hoci podľa odborníkov je beh v chlade pre telo menej stresujúci ako beh v horúčavách, prípravu na zimu netreba podceniť.…
Marcel Matanin (48) je dlhoročným milovníkom behu, trénerom, bývalým maratónskym olympionikom a tiež garantom našej novej bežeckej výzvy. S behom…
