Stres závisí od toho, ako subjektívne vnímame a interpretujeme udalosti v našom živote. Existujú však životné situácie, ktoré za vysoko stresujúce považuje väčšina ľudí. Patria sem negatívne udalosti, ako napríklad úmrtie v rodine, no prekvapivo aj pozitívne. Vystresovať nás totiž môže aj získanie vysnívanej práce.
Stres je normálna a do istej miery nevyhnutná súčasť života. Síce ho zažíva každý, no to, čo nás stresuje, sa líši od človeka k človeku. Vás možno ide „poraziť“ pri čakaní v dopravnej zápche, no pre iného je to možnosť na chvíľu vypnúť pri hlasnej hudbe. Hádka s priateľom môže jedného človeka prenasledovať celý zvyšok dňa, kým iný len pokrčí plecami a ide ďalej.
Stresory (podnety vyvolávajúce stres) na nás vplývajú rozdielne preto, lebo sme ovplyvnení rôznymi skúsenosťami. Máme tiež rôzne úrovne podpory a spôsoby zvládania záťažových situácií. Často zavážia okolnosti, ktoré zmenia aj banalitu na veľký stres.
Napríklad bežný nákup potravín vám hladinu stresu väčšinou nezvýši. No v prípade, že ledva stíhate, máte obmedzený rozpočet alebo potrebujete nakúpiť na veľkú udalosť, stáva sa aj nakupovanie veľmi stresujúcim.
Ak chcete zistiť, či ste v strese, nájdite si čas na kontrolu samých seba, bez súdenia. Položte si otázku: „Ako sa cítim?“ Venujte pozornosť svojmu telu – sú vaše svaly napäté alebo uvoľnené? Je vaše dýchanie hlboké či plytké? Držíte ruky otvorené alebo zovreté v päsť? Možno budete prekvapení, keď zistíte, ako často počas dňa stres zažívate.
Manažment stresu sa začína identifikáciou jeho zdrojov. Nie je to ale také jednoduché, ako to znie. To, čo nám spôsobuje stres si nie vždy dokážeme uvedomiť a rozpoznať. Môžu to byť určité udalosti, naše myšlienky, pocity alebo určité správanie iných ľudí.
Podľa globálneho prieskumu Gallup Global Emotions Report boli ľudia na celom svete čoraz viac nahnevaní, vystresovaní a znepokojení už pred pandémiou. Gallup vytvára report na základe odpovedí respondentov z viac ako 140 krajín. Pýta sa na pozitívne a negatívne skúsenosti či pocity. V roku 2019 z približne 150 000 opýtaných viac ako tretina uviedla, že vykazuje vyššiu úroveň prežívaného stresu, kým najmenej 1 z 5 ľudí zažíval smútok alebo hnev.
Globálne malo najvyššiu hlásenú úroveň stresu Grécko, bolo to 59 %. Medzi najviac vystresovaných ľudí na svete patrili Američania. Úroveň stresu, ktorú zažívali, bola o 20 percentuálnych bodov vyššia ako celosvetový priemer.1
Ďalší prieskum – Stress in America,3 meral postoje a vnímanie stresu medzi širokou verejnosťou a určoval hlavné stresory, vplyv na život a bežné spôsoby správania, ktoré sa na zvládanie stresu používajú.
Takmer 8 z 10 dospelých sa vyjadrilo, že pandémia bola významným stresorom v ich živote. A až 67 % tvrdilo, že v priebehu/počas nej boli vystresovanejší než obvykle. Výsledky prieskumu upozorňujú aj na vážne fyzické a emocionálne následky stresu. Najčastejšie ľudia hlásili zvýšené napätie v tele (21 %), hnev (20 %), nečakané zmeny nálad (20 %) alebo krik či kričanie na milovanú osobu (17 %).2
V roku 2022 bol zatiaľ hlavným stresorom v USA nárast cien vecí každodennej potreby pre infláciu (ceny plynu, účty za energie, náklady na potraviny, atď.), po nich nasledovali problémy s dodávateľským reťazcom, globálna neistota, ruská invázia na Ukrajinu a potenciálna odveta zo strany Ruska (napr. vo forme kybernetických útokov alebo jadrových hrozieb).3
Ako vidíme z prieskumov projektu „Ako sa máte, Slovensko?“, obavy Slovákov sú veľmi podobné. Stres z pandémie sa odsunul do úzadia, no vystriedal ho stres z inflácie a vojny na Ukrajine. Až 83,6 % ľudí sa obáva, že tento konflikt povedie k ekonomickej kríze. Vysoký počet, až 81,2 % Prežíva obavy zo stavu nášho zdravotníctva.
Veľká časť respondentov zase priznala obavy z 3. svetovej vojny či rozšírenia konfliktu na Slovensko. V súvislosti s konfliktmi stresuje ľudí aj príchod utečencov z krajín sužovaných vojnou. Ďalšie vysoké percento sa zase obáva popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku.8
Faktom je, že posledné roky sú pre nás náročné. Už pred pandémiou sme boli vystresovaní, a ani po jej zmiernení sme sa neuvoľnili, pretože prišla vojna. Ani počas týchto náročných rokov však nezmizli stresory každodenného života.
Stres v našom živote stále vyvolávajú mnohé veci či životné udalosti. Medzi tie najbežnejšie patria pracovné problémy či odchod do dôchodku, nedostatok času alebo peňazí, úmrtie či iné problémy v rodine, rozvod, choroba, sťahovanie sa, ale aj vzťahy a manželstvo.
Psychiatri Thomas Holmes a Richard Rahe sa rozhodli zistiť, či existuje spojenie medzi chorobami a najviac stresujúcimi životnými udalosťami. Skúmali lekárske záznamy viac ako 5 000 pacientov a následne sa ich pýtali, ktoré zo 43 bežných životných udalostí sa im za posledné 2 roky prihodili.
Holmes a Rahe napokon dokázali, že existuje silná korelácia (vzťah) medzi stresormi a chorobou. Na základe toho potom zoradili stresové situácie na škále od najviac po najmenej stresujúce. Čím je udalosť stresujúcejšia, tým je vyššia pravdepodobnosť ochorenia.
Škálu stresu podľa Holmesa a Raheho lekári i dnes používajú, aby našli odpoveď na otázku, či môžu najstresujúcejšie životné udalosti predpovedať budúce ochorenie. Škála má však aj svojich kritikov, pretože, ako sme spomenuli vyššie, rôzni ľudia reagujú na rôzne stresové situácie odlišne. 5,7
Holmesova a Raheho škála stresu uvádza 43 životných udalostí, ktoré sú pre dospelých najviac stresujúce. Medzi top 10 sa dostali:
Smrť partnera alebo inej milovanej osoby patrí k najviac stresujúcim veciam, ktoré môžeme v živote zažiť. Strata na nás vplýva rôzne. Môžeme cítiť šok a smútok, hnev či dokonca až vinu. Niekedy máme pocit, že sa svet obrátil hore nohami a netušíme, ako budeme bez toho človeka ďalej žiť. Zotaviť sa z toho trvá veľmi dlho.
Medzi veľké stresory patrí aj strata zamestnania. Môže viesť nielen k finančným problémom, ale aj k úzkosti či depresii. Veľa ľudí, najmä ak z práce neodišli dobrovoľne, bojuje s pocitom poklesu sebaúcty či sebavedomia. Majú tendenciu obviňovať sa a dookola analyzovať, čo urobili zle.
Niekoľkonásobne viac stresujúce býva obdobie dlhodobej nezamestnanosti, počas ktorého pocit menejcennosti stúpa a rastú obavy z nedostatku peňazí. Ak ich nezamestnaný musí riešiť pôžičkou, zadlží sa a „získa“ ďalší stresor navyše.6
Úplne pohodové nie je ani, keď si novú prácu nájdeme. Zmena zamestnania či nástup do práce po tom, čo sme boli dlhšie doma, je zmenou bežného denného režimu a svojím spôsobom spôsobuje aj neistotu a obavy z budúcnosti. Tiež prichádzame do iného prostredia s inými ľuďmi. Musíme sa s ním zžiť, prijať nové očakávania a akceptovať fakt, že sa bez ohľadu na vek a skúsenosti sa musíme prispôsobiť.
Napriek tomu, že v zamestnaní trávime veľkú časť života a často je dôvodom nášho stresu, problémy nám môže spôsobiť aj odchod do dôchodku. Mnohí si v tomto období kladú otázku: „Kto som?“, najmä ak ich identitu už desaťročia definovala kariéra. Prechod z aktívneho života k „nič nerobeniu“ môžu sprevádzať aj pocity, že sme nepotrební, najmä v prípade, ak už ani deti nebývajú doma. Odchod do dôchodku bude isto jednoduchší, ak zostanete aktívny, dáte svojmu dňu štruktúru a nájdete si nové zaujímavé koníčky.
Na príklade budúcich dôchodcov vidíme, že aj významné udalosti v živote alebo kariére, ktoré považujeme za neutrálne (zmena zamestnania), môžu zvýšiť stres. Dokážu to i udalosti, čo sú pre nás pozitívne a šťastné. Veľmi vysoko sa v Holmesovej a Raheovej škále stresu umiestnilo tehotenstvo či prírastok do rodiny. „Zamávať“ nami dokáže aj zmena povinností v práci a nástup do školy alebo jej ukončenie.
Pozrime sa tiež na manželstvo. Je vnímané pozitívne, najmä ak sa berieme z lásky a tešíme sa na spoločnú budúcnosť. A začína sa jedným veľkým stresom – svadbou. Jeden z najkrajších dní a z najmilších období – svadba a jej plánovanie, býva aj jedným z najviac stresujúcich. Organizujeme podujatie pre desiatky ľudí, ktorí majú najrôznejšie požiadavky. Čím viac sa tešíme a väčšie očakávania máme, tým viac rastú obavy, či všetko prebehne tak, ako má.6
Bez ohľadu na to, či za stresom stojí negatívna alebo pozitívna životná udalosť, cesta k riešeniu problému začína uvedomením si, že problém máte. Nielen v období veľkého stresu je dôležité, aby ste sa o seba starali. Snažte sa zdravo jesť a dostatočne odpočívať. Nesnažte sa robiť príliš veľa a zvládať to za každú cenu sám. Spoľahnite sa na podporu ostatných, a ak sa máte na koho obrátiť, urobte to. K uzdraveniu často stačí, že sa o stres a smútok máme s kým podeliť, preto sa o svojich pocitoch porozprávajte s priateľmi a rodinou.
Nechajte si pomôcť, či už je to s vybavením pohrebu, ale i svadby. Najmä ženy chcú celú veselicu pripraviť samy a často robia chybu, že nechajú snúbenca len „nahodiť sa a prísť“. Ak ho zapojíte do príprav, bude to menej stresujúce pre vás, aj pre ženícha, ktorý sa nebude zase cítiť odstrčený.
Napriek podpore a pomoci blízkych môže trvať dlho, kým sa zo stresujúcej udalosti, najmä tej negatívnej, zotavíte. Ak máte pocit, že nedokážete zvládnuť svoje emócie alebo každodenné povinnosti, obráťte sa na profesionála, napríklad psychológa, s ktorým nájdete spôsoby, ako sa so situáciou vyrovnať.
Môžu byť peniaze výrazným zdrojom stresu? Áno, a hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je spôsob, ako ich vníma…
Udalosti posledných dvoch rokov, pandémia a konflikt na Ukrajine majú výrazný vplyv na naše duševné zdravie a úroveň stresu. Tá…
Stres vnímame väčšinou negatívne a spájame si ho s nepriaznivým vplyvom na náš organizmus alebo psychiku. Nenechajte sa však zmiasť,…
