Svetový deň sklerózy multiplex

V tomto článku sa dozviete

• Sklerosis multiplex alebo roztrúsená skleróza 
• Typy roztrúsenej sklerózy 
• Čo spôsobuje sklerózu multiplex? 
• Diagnostika sklerózy multiplex 
• Liečba roztrúsenej sklerózy 
• Aká je prognóza pacienta s SM? 

Sklerosis multiplex alebo roztrúsená skleróza 

Roztrúsená skleróza je patologický stav, ktorý môže postihnúť mozog a miechu a spôsobiť širokú škálu potenciálnych symptómov vrátane problémov so zrakom, pohybom rúk alebo nôh, citom alebo rovnováhou. 

Je to celoživotný zdravotný problém, ktorý môže spôsobiť vážne postihnutie, hoci niekedy môže byť mierne. V mnohých prípadoch je možné liečiť symptómy. Priemerná dĺžka života je u ľudí s SM mierne znížená. 

Najčastejšie je diagnostikovaná u ľudí vo veku 20, 30 a 40 rokov, no nie je to pravidlom a môže sa vyvinúť kedykoľvek. SM je jednou z najčastejších príčin invalidity u mladých dospelých. 

Aj pacientom so sklerózou multiplex pomáha grantový program Bojovníci za zdravie. Jedným z nich je Richard, u ktorého sa začala táto diagnóza prejavovať problémami so zrakom, keď ešte nemal ani 25 rokov. Neskôr sa pridružili aj ťažkosti s pohybom. Prečítajte si Richardov príbeh, ktorému v boji s ochorením pomohla zdravotná poisťovňa Dôvera.

Príznaky roztrúsenej sklerózy sú rôzne 

Príznaky SM sa veľmi líšia od človeka k človeku a môžu postihnúť ktorúkoľvek časť tela. 

Medzi hlavné príznaky patria: 

• únava, 
• ťažkosti pri chôdzi, 
• problémy so zrakom, ako je rozmazané videnie, 
• problémy s ovládaním močového mechúra, 
• necitlivosť alebo mravčenie v rôznych častiach tela, 
• svalová stuhnutosť a kŕče, 
• problémy s rovnováhou a koordináciou, 
• problémy s myslením, učením a plánovaním. 

V závislosti od typu SM, ktorý máte, môžu vaše príznaky prichádzať a odchádzať vo fázach alebo sa časom neustále zhoršovať.  

Typy roztrúsenej sklerózy 

SM sa začína jedným z dvoch spôsobov, a to buď:  

• individuálnymi relapsmi,  
• alebo postupnou progresiou. 

Relaps-remitujúca SM 

Približne 85 % ľudí s SM je diagnostikovaný relaps-remitentný typ. Pri tomto type SM sú u pacientov jasne definované obdobia, kedy sa ich ochorenie zhorší. Tieto obdobia sa nazývajú relapsy alebo recidívy. Príznaky sa zvyčajne zhoršujú počas niekoľkých dní, trvajú dni, týždne až mesiace. Potom sa pomaly začnú zlepšovať za približne rovnaké časové obdobie. Relapsy sa často vyskytujú bez varovania, ale niekedy sú spojené s obdobím choroby alebo stresu. Symptómy relapsu môžu úplne vymiznúť, či už s liečbou alebo bez nej, no niektoré symptómy často pretrvávajú, pričom sa tieto záchvaty opakujú počas niekoľkých rokov. 

Obdobia medzi relapsami sú známe ako obdobia remisie. Tie môžu trvať roky. Po mnohých rokoch (zvyčajne desaťročiach) sa u mnohých, ale nie u všetkých ľudí s relaps-remitujúcou SM rozvinie sekundárne progresívna SM. Pri tomto type SM sa symptómy postupom času postupne zhoršujú bez zjavných atakov. Niektorí ľudia majú počas tohto štádia naďalej zriedkavé relapsy. Sekundárne progresívna SM sa vyvinie asi u dvoch tretín ľudí s relaps-remitujúcou SM. 

Primárna progresívna SM 

U 15 % ľudí s týmto ochorením začína SM postupným zhoršovaním symptómov. Pri primárnej progresívnej SM sa symptómy postupne zhoršujú a hromadia v priebehu niekoľkých rokov a neexistujú žiadne obdobia remisie, hoci pacienti často majú obdobia, kedy sa zdá, že sa ich stav stabilizuje. 

Čo spôsobuje sklerózu multiplex? 

SM je autoimunitný problém. To znamená, že imunitný systém omylom napadne zdravú časť tela – v tomto prípade mozog alebo miechu. 

Pri SM imunitný systém útočí na vrstvu, ktorá obklopuje a chráni nervy, nazývanú myelínová pošva. To poškodzuje a zjazvuje puzdro a potenciálne aj nervy, čo znamená, že impulzy putujúce po nervoch sa spomalia alebo prerušia. 

Nie je jasné, čo presne spôsobuje, že imunitný systém koná týmto spôsobom, ale väčšina odborníkov si myslí, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. 

Existujú rizikové faktory pre vznik sclerosis multiplex? 

Áno, tieto faktory môžu zvýšiť riziko vzniku roztrúsenej sklerózy: 

• Vek. SM sa môže rozvinúť v akomkoľvek veku, ale zvyčajne sa začína okolo 20. až 40. roku života.  

• Pohlavie. Ženy majú dva až trikrát vyššiu pravdepodobnosť relaps-remitujúcej SM ako muži. 

• Rodinná anamnéza. Ak jeden z vašich rodičov alebo súrodencov mal SM, máte vyššie riziko vzniku tohto ochorenia. 

• Infekcie. Rôzne vírusy sú spojené s SM, vrátane Epstein-Barrovej vírusu, ktorý spôsobuje infekčnú mononukleózu. 

• Rasa. Belosi, najmä ľudia severoeurópskeho pôvodu, sú vystavení najvyššiemu riziku vzniku SM. Najnižšie riziko majú ľudia ázijského, afrického alebo indiánskeho pôvodu. 

• Klíma. SM je oveľa bežnejšia v krajinách s miernym podnebím. 

• Vitamín D. Nízka hladina vitamínu D a nízka expozícia slnečnému žiareniu je spojená s väčším rizikom SM. 

• Niektoré autoimunitné ochorenia. O niečo vyššie riziko vzniku SM máte, ak máte už iné autoimunitné poruchy, ako je ochorenie štítnej žľazy, zhubná anémia, psoriáza, cukrovka typu 1. typu alebo zápalové ochorenie čriev. 

• Fajčenie. 

Komplikácie sklerózy mutiplex 

U ľudí s roztrúsenou sklerózou sa môžu tiež rozvinúť: 

• svalová stuhnutosť alebo kŕče, 
• paralýza, zvyčajne v nohách, 
• problémy s močením, črevami alebo sexuálnou funkciou, 
• mentálne problémy, ako je napríklad zábudlivosť, 
• zmeny nálady, 
• depresia, 
• epilepsia. 

Diagnostika sklerózy multiplex 

Neexistujú žiadne špecifické testy na SM. Namiesto toho sa diagnóza roztrúsenej sklerózy často spolieha na vylúčenie iných chorobných stavov, ktoré by mohli spôsobovať podobné príznaky a symptómy. Váš lekár pravdepodobne začne dôkladnou anamnézou a vyšetrením. 

Váš lekár vám potom môže odporučiť: 

• Krvné testy, ktoré pomôžu vylúčiť iné ochorenia s príznakmi podobnými SM. Testy na kontrolu špecifických biomarkerov spojených s SM sú v súčasnosti vo vývoji a môžu tiež pomôcť pri diagnostike ochorenia. 
• Lumbálnu punkciu, pri ktorej sa odoberie malá vzorka mozgovo-miešneho moku z vášho miechového kanála na laboratórnu analýzu. Táto vzorka môže vykazovať abnormality v obsahu protilátok, ktoré sú spojené s SM. Môže tiež pomôcť vylúčiť infekcie a iné stavy s príznakmi podobnými SM. 
• MRI, ktorá dokáže odhaliť oblasti SM (poškodenia) vo vašom mozgu a mieche. Môžete dostať intravenóznu injekciu kontrastnej látky na zvýraznenie týchto poškodení. 
• Vyšetrenie pomocou evokovaných potenciálov, ktoré zaznamenáva elektrické signály produkované vaším nervovým systémom v reakcii na určité podnety.  

U väčšiny ľudí s relaps-remitujúcou SM je diagnóza pomerne jednoduchá a je založená na vzore symptómov konzistentných s ochorením a potvrdených zobrazovacími vyšetreniami mozgu, ako je MRI. 

Diagnostika SM môže byť ťažšia u ľudí s nezvyčajnými príznakmi alebo progresívnym ochorením. V týchto prípadoch môže byť potrebné ďalšie testovanie so spomínanou analýzou mozgovo-miešneho moku, evokovaných potenciálov a pomocou dodatočných zobrazovacích metód.

Liečba roztrúsenej sklerózy 

V súčasnosti neexistuje žiadny liek na úplné potlačenie SM, ale množstvo liečebných postupov môže pomôcť dostať stav pod kontrolu a zmierniť príznaky. Liečba, ktorú potrebujete, bude závisieť od konkrétnych príznakov a ťažkostí, ktoré máte. 

Chorobu modifikujúce terapie môžu tiež pomôcť spomaliť alebo znížiť celkové zhoršenie zdravotného postihnutia u ľudí s typom relaps-remitujúcej SM. 

Bohužiaľ, v súčasnosti neexistuje žiadna liečba, ktorá by mohla spomaliť progresiu primárne progresívnej SM alebo sekundárne progresívnej SM, kde nedochádza k relapsom. 

Veľká časť imunitnej odpovede spojenej s SM sa vyskytuje v skorých štádiách ochorenia. Agresívna liečba intravenóznymi alebo perorálnymi liekmi čo najskôr môže znížiť mieru relapsu, spomaliť tvorbu nových lézií a potenciálne znížiť riziko atrofie mozgu a pravdepodobnosť invalidity. 

Mnohé z terapií modifikujúcich chorobu používaných na liečbu SM prinášajú významné zdravotné riziká. Výber správnej terapie bude závisieť od starostlivého zváženia mnohých faktorov, vrátane trvania a závažnosti ochorenia, účinnosti predchádzajúcej liečby SM, iných zdravotných problémov, nákladov a stavu plodnosti. 

Liečba príznakov a symptómov MS 

Fyzioterapia vám môže pomôcť vybudovať svalovú silu a zmierniť niektoré symptómy SM. 

• Fyzioterapeut vás môže naučiť strečingové a posilňovacie cvičenia a ukázať vám, ako používať zariadenia na uľahčenie vykonávania každodenných úloh. 
• Fyzioterapia spolu s používaním pomôcok na podporu mobility v prípade potreby môže tiež pomôcť zvládnuť slabosť nôh a iné problémy s chôdzou, ktoré sú často spojené s SM. 
• Svalové relaxanciá. Môžete pociťovať bolestivú alebo nekontrolovateľnú stuhnutosť svalov či kŕče, najmä v nohách. Pomôcť môžu svalové relaxanciá, ako je baklofén, tizanidín a cyklobenzaprín. 
• Lieky na zníženie únavy. Amantadín, modafinil a metylfenidát môžu byť užitočné pri znižovaní únavy spojenej s MS. Môžu sa odporučiť niektoré lieky používané na liečbu depresie, vrátane selektívnych inhibítorov spätného vychytávania serotonínu. 
• Lieky na zvýšenie rýchlosti chôdze. Dalfampridín môže u niektorých ľudí pomôcť mierne zvýšiť rýchlosť chôdze. Ľudia s anamnézou záchvatov alebo dysfunkcie obličiek by tento liek nemali užívať. 
• Iné lieky. Môžu byť predpísané lieky na depresiu, bolesť, sexuálnu dysfunkciu, nespavosť a problémy s kontrolou močového mechúra alebo čriev. 

Aká je prognóza pacienta s SM? 

SM môže byť závažný stav, avšak, dá sa s ním žiť, nakoľko nové spôsoby liečby za posledných 20 rokov výrazne zlepšili kvalitu života ľudí s týmto ochorením. 

Samotná SM je zriedkavo smrteľná, no môžu vzniknúť komplikácie pri závažnej SM, ako sú infekcie hrudníka, močového mechúra alebo ťažkosti s prehĺtaním. 

Priemerná dĺžka života ľudí s SM je približne o 5 až 10 rokov nižšia ako priemer, no zdá sa, že tento rozdiel sa neustále zmenšuje. 

V tomto článku boli použité nasledujúce zdroje: 

Multiple sclerosis

Multiple sclerosis/diagnosis

Redakcia portálu Lekár.sk