Rozvod, strata blízkeho či výhra v lotérii. Náhly emočný stres alebo fyzické napätie sa priamo spájajú s poškodením ľavej srdcovej komory a spôsobujú stav, ktorý sa nazýva syndróm zlomeného srdca. Ľudia s týmto syndrómom pociťujú prudkú bolesť na hrudi a častokrát si môžu myslieť, že práve prežívajú infarkt. Po prečítaní nášho článku budete vedieť:
Syndróm zlomeného srdca, tiež známy ako Tako-Tsubo kardiomyopatia (TTS), je v súčasnosti celosvetovo považovaný za jednu z medicínskych diagnóz. Prvý raz bol tento stav popísaný v roku 1990 v Japonsku, odkiaľ pochádza aj názov Tako-Tsubo.
Pri syndróme zlomeného srdca pacient netrpí skutočným roztrieštením srdca na márne kúsky či typickou “prasklinou” naprieč, ktorú poznáme z kreslených filmov. V realite ide o poškodenie ľavej komory srdca, ktorá sa zväčší a nadobudne špecifický tvar pripomínajúci pôvodnú japonskú pascu na lovenie chobotníc s názvom Tako-Tsubo.
Pri syndróme zlomeného srdca dochádza k oslabeniu funkcie srdcovej pumpy. Tvar ľavej srdcovej komory sa vplyvom stresovej situácie pozmení, v dôsledku čoho nie je komora schopná vyvrhnúť dostatočný objem krvi zo srdca do veľkého telového obehu. Inak povedané, srdce nie je schopné efektívne prečerpávať krv v tele a orgánom následne chýba kyslík či potrebné živiny, ktoré by so sebou mala priniesť krv.
Symptómy tohto zdravotného problému pripomínajú srdcový infarkt, pri ktorom ide tiež v podstate o nedokrvenie. Na rozdiel od infarktu, je syndróm zlomeného srdca vo väčšine prípadov len dočasná záležitosť. Obe ochorenia však majú veľmi podobné príznaky a preto, ak ich niekedy spozorujete na sebe či niekom inom, vyhľadajte bezodkladnú zdravotnú starostlivosť a volajte na číslo 112. Príznaky:
Prečo vlastne spomínané poškodenie komory vzniká? Ak je srdcový sval prudko oslabený, môže sa rozvinúť syndróm zlomeného srdca. Takáto situácia môže nastať pri nečakanom intenzívnom emočnom alebo fyzickom vypätí. Spúšťačom môže byť veľký stres spôsobený smútkom:
Príčinou môže byť napríklad aj veľký strach (napr. pri diagnostikovaní závažného ochorenia), búrlivá hádka, prežitie prírodnej katastrofy, autonehoda, bolesť, extrémny hnev či dokonca Wasabi.
Dôkazom je prípad ženy z Izraela, ktorá si zamenila tento veľmi ostrý zelený chren z Japonska s avokádom a v jednom súste z neho zjedla neprimerané množstvo. Lekári jej následne diagnostikovali práve syndróm zlomeného srdca a išlo o vôbec prvý takýto prípad na svete. Okrem negatívnych emócií môže byť spúšťačom aj veľká radosť, napríklad zo svadby, z narodenia vnúčaťa či výhra v lotérii. Podľa štúdie sa takzvaný “syndróm šťastného srdca” vyskytuje približne v 1,1% prípadov zlomeného srdca.
Spúšťač tzv. trigger je náhle fyzické vypätie, alebo veľmi silný emočný zážitok, pričom väčšinou ide o negatívnu udalosť v živote človeka. Presný mechanizmus vzniku však doposiaľ nie je známy. Údaje, ktoré vedci do dnešného dňa zhromaždili ukazujú, že príčinou rozvoja poškodenia ľavej komory je náhle a nadmerné uvoľnenie stresových hormónov ako je napr. adrenalín. Masívne uvoľnenie hormónov a následné nároky kladené na srdcový sval ho môžu oslabiť.
Syndróm zlomeného srdca sa môže objaviť aj u úplne zdravých ľudí, u mužov aj u žien v každom veku. O čosi častejšie sa však vyskytuje u žien vo veku nad 50 rokov. Dôvodom je zmena hormonálnej aktivity po menopauze. Rizikoví sú aj pacienti, ktorí trpeli (alebo trpia) nejakým psychickým ochorením, napríklad depresiami, alebo neurologickým ochorením (napr. epilepsiou). Syndróm zlomeného srdca nie je dedičný a jeho prevalencia nemá súvis s inými srdcovými ochoreniami.
Diagnózu Tako-Tsubo kardiomyopatie stanovuje len lekár, na základe klinických a odborných vyšetrení. V snahe o odlíšenie syndrómu zlomeného srdca od infarktu myokardu, a s cieľom zistiť príčinu, ktorá vyvolala spustenie symptómov, môže lekár vykonať EKG vyšetrenie, krvné testy (na vyšetrenie enzýmov prítomných pri poškodení srdca) či ECHO.
Ďalším vyšetrením, ktoré pacient podstupuje, je koronárna angiografia zobrazujúca cievy vyživujúce srdce krvou. Keďže pri infarkte je jedna z týchto ciev upchatá krvnou zrazeninou a pri syndróme zlomeného srdca k žiadnemu upchatiu nedochádza, koronárna angiografia je kľúčovým vyšetrením pre rozlíšenie týchto dvoch diagnóz.
V tomto prípade to platí tiež. Syndróm zlomeného srdca je dočasný stav, z ktorého sa väčšina ľudí úplne vylieči do jedného až dvoch mesiacov. Obvykle je pacientom s týmto ochorením podávaná medikamentózna liečba, ktorá pomáha redukovať napätie a pomáha k obnove riadnej funkcie srdcového svalu. Kým sa srdce zotaví, lekár môže predpísať lieky na jeho “odľahčenie”, konkrétne:
Pacienti s diagnostikovaným syndrómom zlomeného srdca by mali byť počas obdobia liečby monitorovaní a tiež mali by chodiť na pravidelné kardiologické kontroly pre posúdenie vývoja zotavenia a ich aktuálneho zdravotného stavu. Po ukončení liečby by mal pacient dbať o svoje mentálne aj fyzické zdravie a snažiť sa predchádzať situáciám, ktoré by u neho mohli tento stav opäť vyvolať. Súčasťou rekonvalescencie je tiež dodržiavanie zdravého životného štýlu, do ktorého patrí vyvážená strava, dostatočný príjem tekutín, dostatok pohybu a kvalitného spánku. Zanedbanie liečby syndrómu zlomeného srdca by mohlo viesť k zlyhaniu srdcového svalu a skončiť fatálne.
Väčšina prípadov sa končí šťastne, no výnimočných situáciách môže dôjsť k závažným komplikáciám, ako je:
Existuje možnosť, že sa u niekoho objaví syndróm zlomeného srdca opakovane. U niektorých pacientov sa môže tvar ľavej komory ich srdca zmeniť natrvalo. Vtedy môžu dlhodobo pociťovať symptómy ako – únava, bolesť na hrudi či nedostatok energie na bežné denné činnosti. Zlyhanie srdca s následným úmrtím sa vyskytuje naozaj raritne.
Podľa vedcov spôsobuje najväčšiu záťaž na ľudskú psychiku smrť blízkeho človeka. Na ďalších priečkach sa ďalej nachádza
Všetky uvedené situácie sú skutočne náročné a každý z nás sa s nimi vyrovnáva po svojom. Je však dôležité vedieť, že o mentálne zdravie je potrebné sa starať rovnako, ako o zdravie fyzické. Preto v dnešnej dobe nie je žiadne tabu vyhľadať v prípade potreby odborníka. Pomôckou pri ovládaní stresu môže byť pravidelné cvičenie jogy, meditácie, písanie si denníka či technika mindfulness. Ak sa dostanete do náhlej stresovej situácie a potrebujete sa z nej dostať čím skôr von, skúste dychové cvičenie na rýchle uvoľnenie stresu.
Skúste napríklad párkrát zopakovať:
Takto sa v tele stimuluje nervus vagus (blúdivý nerv) a tiež parasympatikus, vďaka ktorému spomalíte váš srdcový tep a skutočne vám pomôže znížiť stav úzkosti.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Mnoho ľudí v našej krajine má veľké srdce a to doslova. Hypertrofia myokardu je u nás veľmi častým nálezom. Vo…
„Dostanem z toho infarkt“ sa nehovorí len tak nadarmo. Zo stresu vás síce zrejme okamžite „nevypne”, no bolesť na hrudi…
Zlyhanie srdca patrí medzi veľmi časté diagnózy u Slovákov, ako aj v celosvetovom meradle. Objavuje sa najmä u starších ľudí…
