Toxoplazmóza je nákazlivé ochorenie spôsobené parazitickým prvokom Toxoplasma gondii. Choroba má veľmi pestré klinické prejavy a napáda všetky cicavce, nielen človeka. Vo väčšine prípadov prebieha mierne alebo bezpríznakovo, ale u pacientov s poruchami imunitného systému sa veľmi často vyskytujú komplikácie ohrozujúce život, napríklad zápal mozgu (encefalitída). Toxoplazmózou sú ohrozené i tehotné ženy, pretože parazity dokážu napadnúť plod a narúšajú jeho ďalší vývoj. Proti toxoplazmóze neexistuje očkovanie, ale možno sa ňou nakaziť len raz.
U ľudí bez poruchy imunity nie je obvykle potrebná žiadna liečba, okrem prípadného tlmenia bolesti a horúčky. Imunosuprimovaným pacientom sa podávajú antibiotiká (klindamycín, sulfadiazín). Chorobu v latentnom štádiu nemožno vyliečiť, ale pacientom s rizikom jej reaktivácie (HIV pozitívni, po transplantáciách) sa podávajú preventívne dávky antibiotík.
Vo väčšine prípadov je prevencia prakticky zbytočná, keďže ochorenie je pomerne mierne a veľká časť ľudí ho už prekonala. Tehotným ženám sa odporúča nejesť nedostatočne tepelne upravené mäso a starostlivo čistiť mačaciu podstielku.
Toxoplazmóza síce napáda okrem ľudí všetky ostatné cicavce, ale konečným hostiteľom potrebným na zakončenie životného cyklu prvoka je mačka. Nakaziť sa dá mačacími výkalmi (priamy kontakt alebo nedostatočne umytá zelenina), nedostatočne tepelne upraveným mäsom nakazených zvierat alebo transplantovanými orgánmi chorých pacientov. Prvoky prežívajú v tele hostiteľa celý jeho život, v prípade narušenia imunity sa môže choroba znovu aktivovať.
Takmer 90 percent nákaz sa u ľudí bez poruchy imunity vôbec neprejaví. Vo zvyšných prípadoch je prítomná horúčka, únava, bolesti brucha a zdurené krčné lymfatické uzliny. Tieto príznaky sú mierne a približne po týždni prechádzajú. Ochorenie následne postupuje do latentného štádia. Bunky parazita prežívajú v tele, v útvaroch nazývaných cysty (ide o iné cysty ako napríklad cysty v obličke), často v mozgu a vo svaloch, ale okrem prítomnosti protilátok v krvi sa vôbec neprejavujú. Vyhubiť tieto cysty nie je možné. Predpokladá sa, že viac ako tretina svetovej populácie je nakazená latentným štádiom toxoplazmózy. Nedávny výskum ukázal, že títo ľudia majú dlhší reakčný čas, o niečo horšie zvládajú rizikové situácie a sú mierne častejšími účastníkmi dopravných nehôd.
Ohrození sú však ľudia s narušenou funkciou imunity (imunosuprimovaní). Nakazenie má nielen oveľa horší priebeh s komplikáciami, ale tiež sa u nich môžu aktivovať cysty z latentného štádia. Ide o ľudí po transplantáciách orgánov alebo HIV pozitívnych pacientov. Choroba sa prejavuje vysokými horúčkami, zápalom pľúc, pečene (hepatitída) a hlavne ťažkým zápalom mozgu (encefalitída). Okrem toho je riziko u tehotných žien, ktoré predtým ochorenie neprekonali. U nich prvoky prechádzajú cez placentu na plod a môžu spôsobiť potrat alebo vývojové poruchy. Na to je však potrebná práve prebiehajúca akútna infekcia.
Prvoky spôsobujúce toxoplazmózu možno identifikovať viacerými spôsobmi. Najpoužívanejšie metódy sú sérologické, ktoré dokážu buď priamo prítomnosť prvokov, alebo protilátok proti nim. Ďalej sa často využíva genetická metóda PCR (polymerázová reťazová reakcia), ktorá je užitočná na zistenie prítomnosti parazitov v plodovej vode. Rozsah poškodenia mozgu pri encefalitíde sa dá zistiť zobrazovacími metódami, ako je CT (počítačová tomografia) alebo MRI (magnetická rezonancia).