May-Thurnerov syndróm postihuje najmä mladé ženy, ktorým chýba pohyb.
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
May-Thurnerov syndróm je pomerne zriedkavý zdravotný stav, ktorý vzniká následkom stlačenia ľavej spoločnej panvovej žily (vena iliaca communis). Stlačenie tejto žily spôsobuje tepna (konkrétne pravostranná spoločná panvová artéria), ktorá prechádza ponad žilu a kríži ju.
Zjednodušene je možné povedať, že syndróm vzniká v dôsledku stlačenia žily v mieste, v ktorom sa stretáva s tepnou. Takéto stlačenie však nie je pre telo vyhovujúce a vznikajú kvôli nemu rôzne komplikácie. Napríklad v podobe tvorby krvných zrazenín alebo zápalu žíl.
Prekríženie ciev môžete vidieť na nasledujúcom obrázku, kde sú červenou farbou vyznačené cievy a modrou žily. Nepriechodnosť žily v dôsledku May-Thurnerovho syndrómu je znázornená ako rozdutie modrej žily tesne pod červenou cievou.
Syndrómom môže trpieť hocikto. No typický príklad pacienta, u ktorého sa tento syndróm vyskytuje a patrí do rizikovej skupiny, je:
Je možné povedať, že výskyt May-Thurnerovho syndrómu je náhodný. Nejde o ochorenie spôsobené genetickou predispozíciou. Teda ak ho máte, s najväčšou pravdepodobnosťou ste ho nezdedili od rodičov a takisto ho nezdedia ani vaše deti od vás.
Kríženie tepny a žily je normálne a vyskytuje sa u každého. V niektorých prípadoch je však pozícia týchto ciev o čosi viac posunutá oproti stavcom driekovej chrbtice.
Slovo syndróm je vlastne pomenovanie skupiny príznakov, ktoré sa u pacienta vyskytujú naraz. Pri May-Thurnerovom syndróme sú to typicky nasledujúce prejavy:
Je však dôležité spomenúť, že ochorenie často prebieha bez príznakov (asymptomaticky). Ak sa objavia príznaky, nemusia sa objaviť všetky naraz.
Diagnostikou sa zaoberá tzv. „cievny“, teda lekár so špecializáciou v odbore angiológia. Pri diagnostike ho v prvom rade zaujíma, ako sa pacient cíti a aké prejavy ochorenia sa u neho vyskytli.
Lekár pacienta vyšetrí (tzv. fyzikálne) a následne môže využiť diagnostiku pomocou zobrazovacích metód.
Základom je „doppler“ – dopplerovský ultrazvuk alebo inak dopplerovské sono ciev na nohách, CT angiografia alebo MRI vyšetrenie. Vďaka týmto vyšetreniam môže lekár vidieť presné miesto, v ktorom vzniklo zúženie žily a tiež odhaliť možnú prítomnosť zrazeniny.
Liečba May-Thurnerovho syndrómu závisí od závažnosti stavu pacienta. V súčasnosti je štandardom endovaskulárna (vnútrocievna) liečba alebo kombinácia chirurgickej a endovaskulárnej liečby. Čo to znamená?
Liečba je sústredená na 2 hlavné ciele a to:
Prvým krokom v liečbe je odstránenie krvnej zrazeniny. Možnosti na jej odstránenie sú dve.
Jednou z nich je rozpustenie = trombolýza – kedy sa pomocou katétra priamo do žily podajú látky na rozpustenie zrazeniny (urokináza, tkanivový aktivátor plazminogénu – t-PA).
Druhou možnosťou je chirurgické odstránenie zrazeniny = trombektómia. Takýto postup je zvolený v prípade, ak je zrazenina príliš veľká alebo spôsobuje závažné komplikácie zdravotného stavu pacienta.
Ďalší krok v liečbe je ochrana pred opakovanou tvorbou krvných zrazenín a opakovaným uzatvorením cievy. Takýto zákrok sa nazýva angioplastika.
Hlavným cieľom angioplastiky je – spriechodniť žilu a teda odstrániť jej stlačenie, prípadne iné zmeny.
Chirurgovia počas zákroku zavedú do žily malý balónik, ktorý žilu v prvom rade rozšíria. Následne do nej zavedú tzv. stent, predmet pripomínajúci kovovú sieťku. Zavedený stent vystuží vnútro cievy a zabezpečí, aby ňou opäť prúdila krv bez prekážok.
Keďže je stent pre ľudské telo cudzí materiál, mohlo by sa voči nemu brániť a tvoriť krvné zrazeniny. Z tohto dôvodu pacienti počas prvých 6 mesiacov od zavedenia stentu užívajú lieky „na riedenie krvi“ tzv. antikoagulanciá (v tomto prípade Warfarin), ktoré tvorbe krvných zrazenín bránia.
Samotné užívanie liekov by však chorobu nevyliečilo a nebolo by dostatočnou prevenciou pred vznikom komplikácií.
K liečbe okrem hlavných dvoch krokov patrí aj nosenie kompresných pančúch alebo bandáží. Dokážu pomôcť podporiť funkciu krvného obehu, čím sa zmierňuje opuch dolných končatín. Zároveň sa znižuje riziko tvorby krvných zrazenín.
Ľudia s May-Thurnerovým syndrómom by mali byť dlhodobo a pravidelne sledovaní cievnym lekárom. Vďaka pravidelným preventívnym prehliadkam sa minimalizuje riziko vzniku komplikácií, čo zlepšuje zdravie a kvalitu života pacienta.
Hlavnou a veľmi nebezpečnou komplikáciou, ktorá pri neliečenom May-Thurnerovom syndróme môže vzniknúť, je hlboká žilová trombóza.
Príčinou jej vzniku je hromadenie krvi v žile, ktorá je stlačená a nepriechodná. Ak krv v žile prirodzene neprúdi, zvyšuje sa riziko tvorby krvných zrazenín.
Krvné zrazeniny sú nebezpečné najmä kvôli tomu, že z miesta v ktorom vznikli (teda z nôh), môžu „vycestovať“ ďalej do tela a následne môžu upchať niektorú zo žíl.
Ak sa zrazenina presunie do pľúc, môže vzniknúť závažná, život ohrozujúca pľúcna embólia.
Žily a tepny majú nielen odlišnú funkciu, ale aj stavbu. Zatiaľ, čo žily sú mäkšie a podajnejšie, tepny obsahujú vo svojej stene vrstvu pevnej svaloviny, ktorá im dodáva pevnosť a pružnosť. Vďaka tejto vrstve a vyššiemu tlaku vovnútri je omnoho náročnejšie stlačiť tepnu než žilu.
Z tohto dôvodu pri May-Thurnerovom syndróme vzniká útlak žily tepnou, a nie naopak. Stlačenie žily vzniká najčastejšie oproti stavcom bedrovej chrbtice.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje: