Úzkosť je prirodzená ľudská emócia podobne ako stres, ktorúobčas prežíva každý človek. Úzkosť v oblasti zdravia býva častá. Je to spôsobené vnímaním zdravia ako najvyššej životnej hodnoty. Ide o súbor obranných a ochranných mechanizmov. Úzkosť je nepríjemný pocit, často sprevádzaný potením, búšením srdca a rýchlym dýchaním ako reakciami na nepriaznivý podnet. Nepríjemný pocitustúpipo stresovej situácii alebo po odstránení nepriaznivého podnetu. Ak úzkosť pretrváva alebo dokonca je súčasťou každého dňa, stáva sa patologickou. V takom prípade hovoríme o úzkostnej poruche.
Presná príčina vzniku nie je jasná, odhaduje sa multifaktoriálny pôvod so súhrou genetickej predispozície a faktorov životného prostredia, výchovy a sociálneho postavenia. Úzkosť je vnímaná subjektívne s pocitom strachu, obavy či ohrozenia a môže významne ovplyvňovať kvalitu života. Môže byť sprevádzaná zvýšeným pocitom únavy, poruchami spánku, depresiou, fóbiou, nesústredenosťou a podráždenosťou.
Aj keď úzkosť vzniká z príčiny (napríklad z choroby), môže sa ďalej prejavovať symptómami, ktoré môžu imitovať iné ochorenie. Medzi príznaky súvisiace s úzkosťou patrí nevoľnosť, vracanie, hnačka, závrat, zvýšená tepová a dychová frekvencia, pocit tepla, môže sa vyskytovať aj nestabilita a pocit na odpadnutie.
Úzkosť sprevádzajúca rôzne ochorenia
Mnohí pacienti po zistení, že trpia nejakou chorobou, sa dostávajú do stavu úzkosti. Ten je krátkodobý, ak sa pacientovi objasní pôvod ochorenia a ide o vyliečiteľnú chorobu. Nesprávna a nedostatočná komunikácia lekára s pacientom môže viesť k prehĺbeniu a predĺženiu úzkostného stavu. Úzkosťou viac trpia pacienti s chronickými a nevyliečiteľnými chorobami (nádorové ochorenia, chronické srdcové či obličkové zlyhávanie).
Úzkosť sprevádzajúca dlhodobú liečbu
Chronické choroby sú väčšinou sprevádzané dlhodobou až doživotnou liečbou. Terapia často neprebieha len v domácom prostredí. Pacienti musia navštevovať denné stacionáre a nemocnice alebo musia absolvovať rad kontrolných vyšetrení a návštevu špecializovaných ambulancií. Práve tieto priestory môžu dávať ľuďom pocit nižšej produktivity a zvýšenej potreby pomoci okolia. Psychický stav veľmi ovplyvňujú ľudia, s ktorými sa pacient stretáva, a miesta, kde trávi čas. Preto nemocničné prostredie a stretávanie sa s chorými nevedú k zlepšeniu stavu, naopak, môžu viesť k zvýšeniu strachu, neistoty a obáv v oblasti zdravia.
Úzkosť pri ochorení blízkej osoby
Pocit strachu a obavy môžu človeka sprevádzať aj pri zhoršení zdravotného stavu blízkej osoby. Každodenná starostlivosť o vážne chorého vedie k poklesu nálady a zvýšenému zaoberaniu sa negatívnymi myšlienkami, obavami a strachom. Okolie chorého musí byť, naopak, pozitívne naladené a viesť podobným smerom aj chorého. Pozitívne myslenie zvyšuje kvalitu života, preto je nesmierne dôležité práve v prípade chorých a ich okolia.
Máte potrebu opakovane kontrolovať zámky na dverách alebo vypínače na domácich spotrebičoch? Musíte zoraďovať predmety určitým presným spôsobom? Sprchujete sa…
Aj keď nie vždy nás čaká u zubára zložitý zákrok, mnohí pred vstupom do ambulancie pociťujeme vnútorné napätie či strach.…
Diabetický distres, diabetický fatalizmus a diabetes „burnout“. Cukrovka je nápor aj na psychické zdravie.
