Úzkostné poruchy patria k duševným ochoreniam, ktoré sú charakteristické intenzívnymi pocitmi úzkosti a strachu. Človek trpiaci týmto ochorením si svoj stav uvedomuje, ale nie je schopný ho ovládať. Viac sa vyskytuje u ženskej časti populácie. Každý človek sa počas svojho života stretáva so situáciami, kedy sa cíti znepokojený či úzkostlivý. Bežne tieto pocity vyvoláva napríklad problém v práci, škole či dôležité životné rozhodnutie. Pokiaľ ide o situáciu dočasnú, pravdepodobne je to normálna súčasť života. Niekedy sa tieto pocity zvýrazňujú a začnú ovládať život človeka. V takýchto situáciách môže ísť o jednu z úzkostných porúch a odborná pomoc býva nevyhnutná.
Pojem úzkostná porucha zahŕňa viacero odlišných stavov:
Generalizovaná úzkostná porucha (GAD)je typická nekontrolovateľnými obavami z mnohých bežných situáciía činností. Prejavuje sa úzkosťou z udržania si zamestnania, finančného zabezpečenia, zdravia seba a rodiny, dodržiavania termínov či čistoty domácnosti. Býva dlhotrvajúca a pretrváva väčšinu dní. Keď jedna z príčin vymizne, objaví sa ďalšia.
Panická poruchazahŕňa epizódy úzkosti, ktoré sa objavujú v náhodných okamihoch. Nemajú špecifický objekt, voči ktorému sú tieto pocity nasmerované. Sprevádzajú ich výrazné telesné prejavy ako potenie, búšenie srdca a tlak na hrudi.
Fóbiesú charakteristické pociťovaním intenzívneho strachu zo špecifických objektov (napr. pavúky, klauni) či situácií (výšky, tma).
Sociálne úzkostná poruchaje fóbia z každodenných, bežných záležitostí. Podstatou je strach zo strápnenia sa na verejnosti či odcudzovania ostatnými ľuďmi.
Detailné príčiny vzniku nie sú presne známe. Ako pri všetkých psychických poruchách sa predpokladá kombinácia dedičnosti a vonkajších vplyvov. Tie spôsobujú zmeny v chemických látkach, ktoré ovládajú fungovanie mozgu.
Prejavy sa môžu v značnej miere medzi jednotlivými typmi úzkostných porúch líšiť. Vo všeobecnosti sú však všetky typické neovládateľnými pocitmi strachu, úzkosti, nepokoja a obavami. Stav väčšinou sprevádzajú telesné prejavy – trasenie rúk, búšenie srdca a tlak na hrudi, dýchavičnosť, sucho v ústach a potenie.
Ľudia s úzkostnými poruchami majú často problémy so spánkom, sústredením sa, môžu trpieť pocitmi nevoľnosti a závratom. Dôležitým faktorom je dlhotrvajúci priebeh a obmedzovanie v normálnom procese života. V takých prípadoch by mala byť porucha zverená do rúk odborníka a náležite liečená.
Diagnostika ochorenia je založená na vyšetrení špecialistom – psychiatrom. Predtým je dôležité vylúčiť telesné príčiny, ktoré by mohli príznaky spôsobovať. To môže zahŕňať vyšetrenie u praktického lekára, krvné testy či ďalšie špeciálne metódy, ktoré zváži lekár.
Terapia úzkostných porúch by mala byť vždy vedená odborníkom (psychológ, psychiater). Skladá sa z psychoterapie, ktorej podstatou sú konzultácie a rozhovory s profesionálom. Ďalšou možnosťou či doplnením je terapia liekmi. Existuje mnoho druhov liečiv, ktoré sú schopné zmierniť až odstrániť príznaky ochorenia a tak uľahčiť život s touto chorobou. Ich predpis je pod striktnou kontrolou psychiatra. Lekár môže odporučiť vynechanie niektorých zložiek stravy, pravidelný telesný pohyb a napomôcť s poruchami spánku.
Tŕpnutie rúk sa môže skončiť až na operačnom stole, najmä ak ním trpíte v noci. Signalizuje aj syndróm karpálneho tunela.
Hovorí sa, že svoju budúcnosť máme vo svojich rukách. Skúsenosti nás naučili, že je to pravda a tak je isté,…
Aké sú deti s autizmom? Boja sa, keď sa my nebojíme a nesmejú sa, keď sa my smejeme. Spektrum autistických…
