Podľa odborníkov sa výskutu opičích kiahní môžeme aj my.
Slovensko sa na možný príchod opičích kiahní pripravuje nákupom 2000 dávok vakcín. K dátumu 7.5. bolo potvrdených už viac než 550 prípadov tohto ochorenia na miestach, kde sa prirodzene nevyskytuje. Čo zatiaľ o opičích kiahňach vieme? Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Ide o ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku infekcie vírusom. Vírus opičích kiahní patrí do skupiny orthopoxovírusy. Do tejto kategórie sa spolu s ním zaraďujú napríklad aj konské, kravské či ťavie kiahne a dokonca aj pravé kiahne, ktoré sú však v dnešnej dobe eradikované (vyhubené).
Opičie kiahne sa vyskytujú zriedkavo a miestom ich pôvodu je západná a stredná Afrika, konkrétne 11 krajín:
Opičie kiahne svoj názov dostali ešte v roku 1958, kedy boli po prvý raz pozorované práve u opíc. Bohužiaľ, toto ochorenie nepostihuje len ich, ale aj iné zvieratá. Už v roku 1970 boli pozorované aj u človeka a to v africkej dedine, v ktorej ľudia často konzumovali opičie mäso.
O tom, ako presne sa vírus opičích kiahní šíri, doposiaľ nemáme presné informácie. Stále nie je známe či ochorenie môžu prenášať aj infikovaní ľudia bez príznakov.
Vieme, že sa môžu šíriť blízkym kontaktom z človeka na človeka: pri dotyku s infikovanou pokožkou, telesnými tekutinami, kontaktom s léziami, kvapôčkovou infekciou, špinavými rukami, ale aj po kontakte s infikovaným zvieraťom (napríklad pri pohryznutí infikovaným hlodavcom).
Podľa odborníkov je tiež možné, že sa človek infikuje po konzumácii mäsa z nakazeného zvieraťa. Nigéria, v ktorej v poslednej dobe zaznamenali nárast prípadov ochorení, v súčasnosti zakázala predaj mäsa z divokých zvierat.
Leto je čas, kedy sa ľudia stretávajú v obrovských masách na koncertoch a festivaloch. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) však aktuálne varuje pred možným šírením opičích kiahní na týchto podujatiach. Podľa WHO je možnosť šírenia nákazy vysoká.
Poznať príznaky ochorenia je aktuálne veľmi dôležité. Je to tak preto, aby mohlo byť včasne rozpoznané a aby sa zamedzilo ďalšiemu šíreniu tohto ochorenia. Po spozorovaní nasledujúcich príznakov, by mal byť infikovaný pacient kvôli riziku nákazy izolovaný.
Inkubačná doba, teda čas, ktorý môže uplynúť od nákazy po prepuknutie prvých príznakov, je pri opičích kiahňach 5-21 dní. Ochorenie sa v prvých štádiách prejavuje podobne, ako bežná chrípka. To znamená, že môžete pozorovať symptómy ako:
Približne po uplynutí niekoľkých dní (1-5 dní) od nástupu príznakov, sa na tele objavia charakteristické vyrážky. Častokrát sa objavia na tvári a odtiaľ sa šíria na ostatné časti tela. Môžu sa objaviť aj na dlaniach, chodidlách a genitáliách.
Vyrážky sa začínajú formovať ako malé červené škvrny, vyvýšené miesta, ktoré sa neskôr premenia na malé pľuzgieriky naplnené tekutinou. Po čase sa na nich vytvára chrasta, ktorá neskôr odpadne, po odpadnutí chrasty človek nie je infekčný.
Každý typ vymenovaných kiahní je spôsobený iným vírusom a jednotlivé typy sa líšia aj svojim priebehom. Pravé kiahne sú už len minulosťou, nakoľko boli od roku 1980 eradikované.
Vyrážky, ktoré vznikajú pri ovčích a opičích kiahňach, sa však môžu na seba podobať ale je možné ich rozlíšiť. Zatiaľ, čo pri opičích kiahňach sa vyskytujú na tele naraz v jednom čase, pri ovčích kiahňach nachádzame vyrážky v rôznych štádiách, nakoľko pribúdajú postupne. Ďalším rozdielom je opuch lymfatických uzlín, ktorý je typický pri opičích kiahňach, no pri ovčích sa nevyskytuje.
Vírus môže postihnúť kohokoľvek a vo väčšine prípadov ochorenie prebieha mierne. Pre niektorých pacientov však môže predstavovať hrozbu v podobe komplikovanejšieho priebehu.
Ten hrozí pacientom:
Do rizikovej skupiny ďalej patria aj homosexuáli a trans gender ľudia, nakoľko sa vírus aktuálne šíri najmä medzi nimi. Vyššie riziko nákazy hrozí aj lekárom a zdravotnému personálu. Aby sa zabránilo vzniku komplikácií, pacientom z rizikovej skupiny sa odporúča vakcinácia. V prípade nákazy môžu potrebovať návštevu nemocnice.
Ministerstvo zdravotníctva našej krajiny aktuálne rieši nákup 2000 dávok vakcín proti opičím kiahňam. Zatiaľ však nie je známe, kedy ich budeme mať. Ako je možné, že vakcíny existujú už teraz?
Keďže vírusy spôsobujúce opičie a pravé kiahne sú z rovnakej rodiny, vakcína proti pravým kiahňam môže byť použitá aj proti kiahňam opičím. Predošlé údaje z Afriky hovoria o efektivite 85%. Vakcína proti opičím kiahňam je aktuálne vo vývoji, avšak doposiaľ by vakcíny proti pravým kiahňam mohli pomôcť zabrániť prepuknutiu ochorenia.
Vo väčšine prípadov ochorenie prebieha mierne, bez ťažkostí a väčšina ľudí sa z neho vylieči do niekoľkých týždňov aj bez špeciálnej liečby. Dôležitý je oddych, zvýšený príjem tekutín a užívanie antipyretík (napr. paracetamol) v prípade prítomnosti horúčky.
Prípady nákazy opičími kiahňami boli hlásené od začiatku mája z viacerých krajín Európy. Odborníci však predpokladajú, že nákaza sa začala šíriť už približne v polovici apríla.
Prvou krajinou, v ktorej sa objavil prípad opičích kiahní bola Veľká Británia, kde sa zároveň vyskytuje najviac prípadov. Ďalej sa vyskytli vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku, Portugalsku a nedávne prípady hlásia aj u našich blízkych susedov v Česku, Maďarsku a Rakúsku. Na Slovensku sa zatiaľ nepotvrdil žiadny prípad tohto ochorenia. Okrem Európy boli opičie kiahne potvrdené aj v Austrálii, Kanade či v Spojených štátoch amerických. WHO predpokladá šírenie nákazy aj do ďalších štátov.
Doposiaľ bolo potvrdených už viac než 550 prípadov na miestach, kde sa ochorenie prirodzene nevyskytuje. Je potrebné spomenúť, že mnohí pacienti s opičími kiahňami nemali pozitívnu cestovateľskú anamnézu a teda necestovali do západnej či strednej Afriky, kde je ochorenie endemické.
Vzhľadom na to, čím si populácia za posledné 2 roky prešla, je prirodzené, že mnohých ľudí v súvislosti so šírením tohto vírusu napadne otázka či nám môže hroziť ďalšia pandémia.
Dobrou správou však je, že šírenie opičích kiahní je však iné, než to bolo pri víruse SARS-CoV-2. Opičie kiahne sa šíria pomalšie, pre prenos je potrebný blízky fyzický kontakt a doposiaľ nikto na toto ochorenie neumrel. Keďže ide o vírus, ktorý by mohol mutovať, je potrebné zamedziť jeho voľnému šíreniu, izolovať infikovaných a upovedomiť čo najväčšiu časť obyvateľstva o príznakoch a priebehu ochorenia.
Aj keď je riziko nákazy veľmi malé, na to, aby sme sa mu vyhli, je potrebné dodržiavať základné hygienické návyky. To znamená pravidelné a dôkladné umývanie rúk s použitím mydla, prípadne dezinfekčného gélu s vysokým obsahom alkoholu. Okrem toho sa vyhnite kontaktu s ľuďmi, ktorí prejavujú známky ochorenia či už horúčku alebo majú na pokožke vriedky.