Pandémia ochorenia COVID-19 opäť trápi Slovensko v druhej vlne, preto sa mnoho ľudí obracia na vitamíny a iné výživové doplnky, aby posilnili svoj imunitný systém. Pokiaľ ide o posilnenie imunity, väčšina ľudí siahne automaticky po vitamíne C. Samozrejme na tom nie je nič zlé, ale nesmieme zabúdať aj na vitamín D, ktorý rovnako zohráva dôležitú úlohu budiča imunitného systému.
V našom článku sa dozviete:
Vitamín D je nevyhnutný pre správne fungovanie nášho organizmu. Okrem iného sa podieľa na tom, aby naše sliznice boli nepoškodené a celistvé, nakoľko práve sliznice sú prvá bariéra, ktorá chráni náš organizmus pred škodlivými patogénmi. Hrá tiež rozhodujúcu úlohu pri podpore imunitnej odpovede. Má protizápalové vlastnosti a prispieva k aktivácii imunitného systému tak, že zvyšuje funkciu imunitných buniek, vrátane makrofágov, ktoré pohlcujú a ničia cudzorodé mikróby.
Z imunitných benefitov tohto vitamínu vyplýva, že jeho nízka hladina bude okrem iného spojená aj so zvýšenou náchylnosťou na infekcie, choroby a poruchy súvisiace s imunitou. Kto má zvýšené riziko hypovitaminózy vitamínu D?
Schopnosť pokožky syntetizovať vitamín D s vekom klesá. Tiež sa predpokladá, že starší ľudia nevychádzajú tak často von do prírody a nevystavujú sa dostatočnému pôsobeniu slnečnému žiareniu.
Tí, ktorí nevychádzajú často z domu, alebo ľudia, ktorí majú z náboženských dôvodov dlhé šaty. Je u nich málo pravdepodobné, že získajú dostatočné množstvo vitamínu D zo slnečného žiarenia.
Väčšie množstvo pigmentu melanínu vo vrchnej vrstve pokožky vedie k tmavšej pokožke a k zníženiu jej schopnosti produkovať vitamín D zo slnečného žiarenia. Napríklad Afroameričania majú zvyčajne nižšie hladiny vitamínu D v krvi ako bieli Američania.
Pretože je vitamín D rozpustný v tukoch, jeho vstrebávanie závisí od schopnosti čreva absorbovať tuk z potravy. Zlá absorpcia tukov je spojená so zdravotnými stavmi, ktoré zahŕňajú niektoré formy ochorení pečene, cystickú fibrózu, celiakiu, Crohnovu chorobu a ulceróznu kolitídu. Preto môžu mať ľudia s týmito diagnózami nízke hodnoty vitamínu D.
Jedinci s indexom telesnej hmotnosti, BMI 30 alebo viac majú nižšie hladiny vitamínu D v krvi. Obezita síce neovplyvňuje schopnosť pokožky syntetizovať vitamín D, ale ukázalo sa, že väčšie množstvo podkožného tuku vitamín D zadržiava, a neumožní mu aby sa uvoľnil do krvi.
Konzumácia čisto materského mlieka neumožňuje kojencom splniť požadované hladiny vitamínu D, preto sa po konzultácii s pediatrom, odporúča im tento vitamín dopĺňať. Štúdie naznačujú, že materské mlieko matiek, ktoré užívajú denne doplnky výživy obsahujúce najmenej 2 000 IU vitamínu D3, má vyššiu hladinu tohto vitamínu.
Jedným z hlavných ochranných procesov, ktoré sa aktivujú pri prítomnosti vírusu, je produkcia cytokínov. Cytokíny sú bielkoviny, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou imunitného systému a zohrávajú dôležitú úlohu pri boji s infekciou a chorobami. Podľa potreby organizmu môžu jednak podporovať zápalovú reakciu, vtedy ich nazývame prozápalové, alebo môžu zápal tlmiť a vtedy ich nazývame protizápalové.
Je dôležité, aby boli spomínané pro aj protizápalové cytokíny v rovnováhe. Keď nám však do tela vnikne koronavírus, organizmus naň zareaguje tak, že spustí takzvanú cytokínovú búrku. Cytokínová búrka označuje nekontrolované uvoľňovanie prozápalových cytokínov. Toto neregulované a nadmerné uvoľňovanie prozápalových cytokínov vyvolá veľký zápal, ktorý vedie k vážnemu poškodeniu tkaniva a zvyšuje závažnosť ochorenia. To je v skutočnosti aj hlavná príčina zlyhania viacerých orgánov a syndrómu akútnej respiračnej tiesne. Pacienti so závažnými prípadmi COVID-19 mali oveľa väčšie hladiny cytokínov ako pacienti s ľahkými príznakmi.
V štúdii sa ukázalo, že vitamín D účinne potláča tvorbu prozápalových cytokínov, zabraňuje rozvinutiu cytokínovej búrky a tým chráni pacienta pred ťažkým priebehom ochorenia COVID-19.
Odporúčaný denný príjem vitamínu D je 400 až 800 IU alebo 10 až 20 mikrogramov za predpokladu, že máme tabuľkové hodnoty, ktoré stačí iba udržiavať. Avšak takmer až polovica slovenskej populácie trpí nedostatkom vitamínu D, pričom najväčší deficit bol zaznamenaný u ľudí od 50 do 80 rokov. Preto môžu deficientní ľudia bezpečne prijímať 1 000 – 4 000 IU (25–100mikrogramov) denne. Bez konzultácie s vaším lekárom určite viac ako 4000 IU neberte.
Hypervitaminóza vitamínu D býva málo častá, ale pri neodbornom užívaní vitamínu D sa predsa len môže objaviť. V takomto prípade, pri užívaní príliš veľkého množstva doplnkov vitamínu D počas dlhého obdobia, môže spôsobiť nadmerné hromadenie vápnika v tele, čo môže oslabiť kosti a poškodiť obličky a srdce. Keďže vitamín D, je vitamín rozpustný v tuku, mali by jeho doplnky byť vždy v oleji, alebo v želatínových kapsliach, aby sa dobre vstrebal. Najlepším riešením bude ak si dáte skontrolovať hladinu vitamínu D v krvi, na základe ktorej vám doktor odporučí ten správny vitamínový doplnok a dávkovanie pre vás.
Rovnako ako akýkoľvek vitamín alebo minerál, ani vitamín D nemôže fungovať bez toho, aby sa najprv premenil na formu, ktorú naše telo dokáže absorbovať. Časť z podanej dávky vitamínu, ktorá sa dostáva do krvi a ktorú organizmus reálne využije sa nazýva „biologická dostupnosť“.
Biologická dostupnosť vitamínu D závisí od horčíka. Enzýmy v pečeni a obličkách, ktoré metabolizujú vitamínu D na jeho aktívnu formu kalcitriol, nemôžu fungovať bez dostatočného množstva horčíka.
Štúdia z roku 2013 zistila, že u ľudí, ktorí konzumovali doplnky s obsahom magnézia, bola nižšia pravdepodobnosť, že budú trpieť nedostatkom vitamínu D, v porovnaní s ľuďmi, ktorí dostatok horčíka nemali.
Odporúčaná denná dávka horčíka je pre dospelých 350 miligramov denne. Horčík si môžete dopĺňať aj stravou. Medzi potraviny s vysokým obsahom horčíka patria napríklad mandle, banány, fazuľa, špenát, horká čokoláda, avokádo, figy, kešu orechy, ľanové semienka a brokolica.
Okrem doplnkov môžete prijímať vitamín D aj zo stravy a z pobytu na slnku, no vedci sa však obávajú, že vitamín D prijatý touto cestou, nie je postačujúci na posilnenie imunity počas jesenných a zimných mesiacov. Z potravy je možné získať iba 50-150 IU denne. Slnko je ako adekvátny zdroj vitamínu D iba v júni, júli, auguste a možno počas slnečného septembra, no treba myslieť na to, aby ste si dopriali slnečné lúče pár minút aj bez opaľovacieho krému. Opaľovacie krémy s spf faktorom vyšším ako 8 totižto blokujú tvorbu vitamínu D.
Prečítajte si tiež: Máme dostatok vitamínu D?
V nasledujúcej časti článku sme priložili niekoľko štúdii, ktoré potvrdzujú pravdivosť benefitných účinkov vitamínu D v boji proti koronavírusu.
Aj keď výskum v tejto oblasti stále pokračuje, je dôležité si uvedomiť, že samotné užívanie doplnkov vitamínu D vás pred vznikom COVID-19 neochráni, ale posilní imunitu natoľko aby dokázala efektívne s vírusom bojovať a aby ste jeho príznaky pocítili čo najmenej. Platí to najmä u starších ľudí, ktorí sú najviac vystavení riziku vzniku závažných komplikácií spojených s COVID-19.
Od stredy budúceho týždňa sme pre vás pripravili súťaž o vitamíny značky AdelleDavis.com. Spoločnosť nám do súťaže venovala lipozomálny vitamín D3. Čo znamená lipozomálny? Znamená to, že v štruktúre prípravku sa nachádzajú lipozómy. Lipozómy sú nano-častice ktoré majú transportnú funkciu a teda sú akýmsi nosičom. Lipozómy nesú vo svojom vnútri žiadanú látku – v tomto prípade vitamín D, ktorá je chránená dvojvrstvovou membránou. Táto membrána zabezpečuje stabilitu látky až po dodanie k bunkám čo zvyšuje jej využiteľnosť a účinok na organizmus. V praxi to znamená, že lipozomálny vitamín D je najvstrebateľnejšou formou vitamínu D.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Why You Can’t Skip Magnesium If You’re Taking Vitamin D
Can Vitamin D Lower Your Risk of COVID-19?
Can vitamin D protect against the coronavirus disease 2019 (COVID-19)?