Pracovať za menej peňazí, no s dostatkom času žiť vlastný život. Pre túto možnosť sa dnes rozhoduje čoraz viac zamestnaných. Podľa prieskumu je to až 56 % z nich. Pomôcť dosiahnuť work-life balance má aj 4-dňový pracovný týždeň, s ktorým už úspešne experimentujú firmy po celom svete. Nie je však jedinou možnosťou, ako rovnováhu medzi prácou a súkromím dosiahnuť. Poradíme vám, ako si work-life balance nastavíte aj sami.
Prístup ľudí k práci a pracovná motivácia sa v priebehu rokov, desaťročí i storočí mení. Na prelome 19. a 20. storočia, za čias taylorizmu (obdobie racionalizácie práce) dominoval názor, že čím vyšší je plat, tým vyšší bude i pracovný výkon.
Neskôr vstúpil do hry motív sociálneho porovnávania, ktorý bol silne spätý s tendenciou ľudí mieriť k rovnováhe. To znamená, že človek s inými porovnával svoje „vklady” (iniciatívu, schopnosti, zručnosti či motiváciu) do pracovného procesu a tiež „zisky” (plat, uznanie, kariérny postup). Ak nadobudol subjektívny pocit nerovnováhy, snažil sa jej zdroj odstrániť, teda zvýšil alebo znížil pracovné úsilie.
Časom sa do popredia dostali názory, že pre ľudí je v práci dôležitá možnosť sebarealizácie, nezávislosť či uznanie. Zatúžili tiež po vyššej kvalite života, ktorá súvisí s množstvom voľného času.
Zamestnanie sa prestalo vnímať ako cieľ, začalo sa vnímať ako prostriedok na jeho dosiahnutie. Tým cieľom môže byť kariérny postup a s ním spojená možnosť sebarealizácie, alebo aj zárobok, ktorý nám umožní tráviť voľno podľa našich predstáv.
Dnes už u mnohých ľudí nie je hlavnou pracovnou motiváciou plat. Aj niekoľko výskumov naznačuje, že ľudia sú ochotní zarábať menej vo firmách, kde sa k nim správajú empaticky a myslia na ich celkovú spokojnosť.4
Okrem toho, ľudia už nechcú len pracovať. Túžia venovať čas aj iným aspektom svojho života – rodine, priateľom, záujmom a záľubám či osobnému rozvoju. Hľadajú rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, ktorú poznáme aj pod anglickým pojmom work-life balance. Sústreďujú sa na ňu viac ako na plat, pretože si začínajú uvedomovať, že plnohodnotný osobný život im umožní zlepšovať pracovný výkon a zároveň znižovať stres.1,2,3
Aj prieskum pracovného portálu FlexJobs z roku 2021 ukázal, že ľudia work-life balance vyhľadávajú a je pre nich podstatný. Až 56 % z opýtaných 4 600 pracujúcich sa vyjadrilo, že by boli ochotní prijať horšie platené zamestnanie, ak by prišlo s dobrým work-life balance. V inom prieskume rovnakej spoločnosti sa ukázalo, že ešte viac, až 62 % ľudí, by zvažovalo zmenu práce, ak by s ňou prišla možnosť voľby flexibilného pracovného času. Ten je jedným zo základných „stavebných kameňov“ work-life balance.1
Význam work-life balance podčiarkne i pohľad ľudí, ktorí svoj prístup k práci už zmeniť nemôžu. Ukázala nám ho austrálska zdravotná sestra Bronnie Wareová. Niekoľko rokov pracovala na oddelení paliatívnej starostlivosti (kde sa starajú o smrteľne chorých pacientov). Počas kariéry si vypočula mnoho „posledných slov“, v ktorých sa dookola objavovali rovnaké témy.
Preto na základe skúseností napísala knihu s názvom Päť vecí, ktoré pred smrťou najviac ľutujeme. Chcela, aby sa viacerí mohli poučiť z múdrosti ľudí stojacich na konci svojho života.
„Prial by som si, aby som toľko nepracoval,“ počula Wareová takmer od každého mužského pacienta, o ktorého sa starala. Veľmi ľutovali, že venovali nekonečné hodiny svojho života práci, čím si odopreli mladosť, možnosť vidieť vyrastať deti a tráviť čas s nimi a svojimi manželkami.5,15
Workoholizmus a chýbajúca rovnováha medzi prácou a osobným životom však nevedú len k ľútosti na smrteľnej posteli. Následkami sú často fyzické a psychické zdravotné problémy. Chýbajúci work-life balance môže napríklad viesť k duševným, najmä afektívnym poruchám (postihujú emócie a náladu).13 Veľa sa hovorí aj o syndróme vyhorenia.
S rozmachom technológií a príchodom pandémie sa vytvorili podmienky, vďaka ktorým môžeme pracovať odkiaľkoľvek a kedykoľvek. Získali sme väčšiu flexibilitu, no zároveň sa zotreli hranice medzi pracovným a súkromným životom.
Pracovná doba sa zdá byť neobmedzená, pracujeme viac. Nedokážeme opustiť kanceláriu v našej obývačke. Zastihnuteľní sme nonstop. Neprestajne chodia e-maily či požiadavky, ktoré narúšajú koncentráciu a vytvárajú pocit, že na ne musíme reagovať okamžite, i vo voľnom čase.6 Tieto faktory môžu postupne viesť k už spomenutému syndrómu vyhorenia, pri ktorom sú workoholici rizikovou skupinou.
No a výskum, kde boli objektom pozorovania poľskí akademickí pracovníci, odhalil, že zamestnanci s vyššou úrovňou workoholizmu majú horší zdravotný stav. Objavuje sa u nich viac symptómov, majú vyššiu mieru sociálnej dysfunkcie a úzkosti, príznaky depresie. A všetko z toho ešte zhoršuje zahltenosť prácou.8,9
Často sa potýkajú aj s nespavosťou, ku ktorej sa u workoholikov a ľudí bez work-life balance môžu pridružiť problémy s prebúdzaním či kvalitou a kvantitou spánku.7,9,10
„Nenahraditeľní“ tiež zriedkavo čerpajú dovolenku, alebo i počas nej odpisujú na e-maily, či dokonca naplno pracujú. Zaplavení prácou vynechávajú návštevy lekára. Vyhýbajú sa preventívnym prehliadkam a často nejdú ani v prípade, že sa objaví problém. Symptómy zvyknú ignorovať až do bodu, kým ich vážny stav doslova nevyradí z prevádzky.
Veľa zamestnávateľov sa domnieva, že produktivita a angažovanosť zamestnancov sa zvýši, ak na nich budú vyvíjať nátlak. Lenže sa mýlia. „Na niektorých ľudí táto stratégia zaberať môže, no len v krátkodobom horizonte. V konečnom dôsledku sa v nich buduje stres, úzkosť a odpor voči práci. Ak pracujú neustále, sú vyčerpaní a neschopní sústrediť sa,” hovorí Karol Kováč, odborník z Inštitútu stresu.
Bez rovnováhy medzi pracovným a osobným životom sa človek dostáva do začarovaného kruhu. Má toho veľa, k čomu nepridávajú ani technológie, s ktorými je stále bombardovaný a zahltený správami, telefonátmi a obsahom sociálnych sietí. Jeho mozog sa preťaží a dostane sa do stresujúcej či úzkostnej situácie. V nej nemá kapacitu kreatívne myslieť, ani sústrediť sa, čo vedie k neorganizovanosti a neschopnosti ustáť pracovné zaťaženie. A to stres ešte zvýši.13
No a práve duševne a fyzicky vyrovnaní zamestnanci majú väčšiu šancu zo stresového kolotoča vyskočiť. Vďaka rovnováhe medzi prácou a osobným životom si dokážu nájsť čas na oddych, čo im pomôže zmierniť stres a prinesie pozitívny účinok pre ich zdravie. Odpočinutý a zrelaxovaný mozog i človek sa dokáže lepšie sústrediť. Je kreatívnejší, prichádza s dobrými nápadmi, vie efektívnejšie riešiť problémy. Celkovo je menej vystresovaný, a bude s väčšou pravdepodobnosťou motivovaný pracovať usilovnejšie a produktívnejšie. Zvýšená motivácia sa zase pretaví do lepších výkonov a vyššej angažovanosti.
Ako vplýva rovnováha medzi prácou a súkromím na výkonnosť zamestnancov a šťastie v práci (angažovanosť či spokojnosť) skúmali aj v štúdii, ktorú v roku 2019 realizoval Khaled Adnan Bataineh.14 Výsledky ukázali, že work-life balance pozitívne a významne ovplyvňuje výkon zamestnancov.
Work-life balance by mal byť nevyhnutnou súčasťou nášho života. Na základe skúseností ľudí z Inštitútu stresu, môžeme povedať, že vyvážený životný štýl:
Work-life balance je neustály a dlhodobý proces, v ktorom budete musieť časom, s meniacou sa životnou situáciou a prioritami, urobiť zmeny. Nedosiahnete ho zo dňa na deň, ani lusknutím prstov. Ako sa k nemu dopracovať?
To napríklad znamená, že sa nebudete venovať pracovným e-mailom a telefonátom po pracovnej dobe. „Je dôležité jasne si stanoviť čas na prácu a na osobný život. Keď ste v zamestnaní, venujte sa práci, a po skončení pracovnej doby si užívajte chvíle s rodinou či pri koníčkoch,“ odporúča z praxe Karol Kováč z Inštitútu stresu.
Dodáva, že dôležité sú nielen hranice fyzické. Od pracovných povinností by sme sa mali odstrihnúť aj duševne, inak si ničíme vzťahy. Je totiž náročné byť prítomný a venovať iným plnú pozornosť, keď ste hlavou v kancelárii a ešte aj vyčerpaný. „Ak dodržiavate rozvrhnutý čas v práci a povinnosti si nenosíte domov, ľahšie udržíte hlbšie vzťahy s vašimi blízkymi, ktoré sú pre celkovú pohodu a šťastie veľmi dôležité,“ zdôrazňuje.
Zamerajte sa na to najdôležitejšie a naučte sa zdvorilo povedať nie nepodstatným veciam, ktoré vás oberajú o cenný čas a energiu.
Do kalendára či plánovača si nezapisujte len povinnosti. Jeho súčasťou by mal byť aj voľný čas, ktorý strávite pri záľubách, cvičením, stretávaním sa s priateľmi a rodinou. Berte tento čas ako pevne daný a dodržiavajte ho rovnako ako pracovné úlohy.
„Je predsa dokázané, že keď sa venujeme činnostiam, ktoré nás bavia, uvoľňujú sa hormóny šťastia a potláčajú tie stresové. Takto work-life balance pozitívne prispieva k udržaniu fyzického aj duševného zdravia,“ vysvetľuje odborník z Inštitútu stresu.
Ak máte sklony k workoholizmu, stavte na ešte detailnejšie plánovanie. Medzi konkrétne činnosti na konkrétne hodiny si poznačte aj prestávky či koniec pracovnej doby.11
V živote ide všetko, i work-life balance, akosi ľahšie, keď ste fyzicky aj duševne fit. Aby to tak zostalo, je dôležité udržiavať si zdravý životný štýl. To znamená zdravú stravu, dostatočný a kvalitný spánok, pravidelný pohyb alebo aspoň pobyt na čerstvom vzduchu či obmedzenie alkoholu a cigariet. Pomôcť môže tiež praktizovanie protistresových aktivít ako meditácia alebo joga.
Ak sa vám zdá, že work-life balance je vo vašej súčasnej práci nedosiahnuteľný, neutekajte hneď zo zamestnania, no ani nerezignujte. Porozprávajte sa s nadriadeným o svojich potrebách a spoločne skúste nájsť riešenie, s ktorým budete spokojný a vyrovnaný vy aj spoločnosť.
V júni až decembri 2022 uskutočnili vo Veľkej Británii experiment, do ktorého sa zapojilo dokopy 3000 pracovníkov a 61 firiem rôzneho zamerania. Cieľom bolo preskúmať, či skrátený pracovný týždeň prináša benefity. Počas určitého obdobia sa pracovalo len 4 dni v týždni.
Výsledkom bolo, že zamestnanci zažívali menej stresu, únavy a viedli zdravší osobný život. Viacerí z nich uviedli, že žiadny finančný benefit by ich neprinútil znovu prijať prácu na päť dní v týždni.
Experiment mal pozitívny vplyv aj na firmy. Tri spoločnosti síce účasť predčasne ukončili, no až 56 firiem pri skrátenom pracovnom týždni zostalo, pričom tretina z nich ho zaviedla natrvalo. Firmy uvádzajú, že sa u nich o viac ako polovicu znížila fluktuácia. Kleslo tiež riziko syndrómu vyhorenia zamestnancov.12
Môžeme tak usúdiť, že vytvorenie rovnováhy medzi prácou a osobným životom je veľmi dôležité, často rozhodujúce pre blaho zamestnancov a vynikajúcu firemnú kultúru.
Aj vďaka tomu sa koncept 4-dňového pracovného týždňa stáva čoraz populárnejším. Rozmohol sa najmä na západe. So sľubnými výsledkami ho skúšajú viaceré krajiny vrátane USA, Islandu, Belgicka či Španielska. Prvá lastovička sa objavila už aj na Slovensku.
Pustila sa do toho firma z oblasti poisťovníctva, ktorá zamestnáva okolo 300 ľudí. Možnosť pracovať v 4-dňovom pracovnom režime ponúka stále.
Experimenty s pracovným časom však odhalili aj nevýhody. Poukázali na ne i prieskumy globálnej analytickej a poradenskej firmy Gallup. Podľa nich sa ľudia, ktorí pracujú 4 dni v týždni, častejšie cítili „odstrihnutí“ od zamestnávateľa. To môže nepriaznivo ovplyvniť ich výkon a spokojnosť.
4-dňový pracovný týždeň tiež znamená viac hodín denne v práci, čo niektorým ľuďom výrazne narušilo čas na iné povinnosti, napríklad starostlivosť o deti. Iní sa zase preto cítili vyčerpaní. Ukazuje sa tak, že 3-dňové víkendy môžu mať svoje výhody, no najmä vtedy, ak dokážu zapadnúť do celkového „fungovania“ človeka.17,18
Ak sa syndróm vyhorenia rozvinie do pokročilejších štádií, môže spôsobiť vážne problémy v rôznych oblastiach nášho života. Čo sú najefektívnejšie…
Chronický stres nám neprináša žiaden úžitok. Nevyburcuje nás k lepším výkonom ani nezlepší našu pozornosť. Spôsobuje len neustálu únavu, bolesť…
V roku 2020 sa výrazne zmenila povaha nášho pracovného prostredia. Mnoho z nás začalo pracovať z domu, ale pre našu…
