Záplava mužov a občas nejaká žena – tak to vyzerá na štarte každého maratónu. V Košiciach na 100. ročníku Medzinárodného maratónu mieru vyštartovalo šesťkrát viac mužov ako žien. Lenže sú to práve ženy, ktoré maratón zvládajú lepšie ako muži.
Z 3642 mužov, ktorí bežali maratón v Košiciach, do cieľa nedobehlo 249 – to je 6,84 %. Z 658 žien, ktoré vyštartovali, do cieľa nedobehlo 16. To je 2,43 %.
„Z počtu nedokončených maratónov sa dá odhadnúť, že ženy nejdú bezhlavo do takýchto ani iných rizík. Majú to podľa mňa už vo svojej DNA. Čiže ich príprava je cieľavedomejšia a ak sa na to necítia, radšej neštartujú. Neriskujú, neuzatvárajú stávky, ako to robia možno niektorí muži,“ konštatuje organizátor najstaršieho maratónu v Európe Branislav Koniar.
Toto presvedčenie je uňho dlhodobé, nielen na základe aktuálnych čísel. „Videl som za tie roky množstvo dobehov maratónov na celom svete. Nie v televízii, ale priamo na mieste. Musím povedať, že ženy všeobecne dobiehajú v lepšom fyzickom stave ako muži. Akoby nikdy nešli až na alebo za hranicu svojich možností,“ dodáva.
Osobný rekord úspešnej slovenskej bežkyne a trénerky Romany Komárňanskej v maratóne má hodnotu 2:58:54. Vo všeobecnosti potvrdzuje, že ženy majú vyššiu tendenciu plniť tréningové plány, zatiaľ čo niektorí muži skôr poľavia alebo vynechajú jednotlivé tréningové jednotky.
„Keďže som pripravovala veľa žien i mužov na túto kráľovskú disciplínu, musím povedať, že väčšina sa pripravovala zodpovedne a vedeli, čo znamená trénovať na maratón. Každý jeden môj zverenec je výnimočný a potrebuje iný prístup, či už po fyzickej alebo psychologickej stránke. O tom, že sa rozhodnete trénovať na túto neľahkú disciplínu, musíte byť stopercentne presvedčení. Ani tréner, ani okolie, iba vy sami sa musíte rozhodnúť,“ zdôrazňuje.
Mierne rozdielny prístup k tréningu medzi mužmi a ženami si vysvetľuje tým, že ženy si toľko neveria a potrebujú mať pocit, že ak splnia všetky tréningové mikrocykly a jednotlivé obdobia, tak môžu úspešne zdolať maratón. „Rozdiel medzi ženami a mužmi spočíva aj v rozdielnom spôsobe ukladania a spaľovania sacharidov a tuku. Podľa vedcov majú ženy tendenciu pri behu spaľovať viac tuku a menej sacharidov, čo zaisťuje, že ich zásoby glykogénu môžu poháňať dlhšie. Muži, naopak, majú tendenciu skôr vyčerpať zásoby sacharidov, čo znamená viac problémov na trati,“ spresňuje.
Podľa štúdie publikovavanej v časopise Medicine and Science in Sports, výskumníci zistili, že muži v porovnaní so ženami majú trikrát vyššiu pravdepodobnosť, že výrazne spomalia svoje tempo na maratónskej trati. Dokonca častejšie sa stretávajú s obávanou ,,stenou”, ktorá predstavuje hrozbu pre všetkých maratóncov.
Môže to súvisieť s tým, že muži nepoznajú svoje telo a preceňujú sa. Veria si aj na tempo, ktoré nemajú stopercentné a začnú príliš zhurta: Zo 14 % mužov zo štúdie zaznamenali pokles rýchlosti medzi prvou a druhou polovicou trate o 30 %, a len 5 % žien zaznamenalo rovnaké spomalenie. A ukázalo sa, že sa že ženy majú rovnomernejšiu rýchlosť vo vytrvalostnom behu, čo vedie k lepšiemu tempu. Ženy majú viac svalových vlákien typu 1 (oxidatívny typ, pomalé svalové vlákna) ako muži. Tieto vytvárajú menšiu silu ako svalové vlákna typu 2 (rýchle svalové vlákna), ale sú oveľa odolnejšie voči únave a majú lepší prísun kyslíka.
„Hoci štatistika úspešnosti hrá v náš prospech, úspech v behu na dlhé vzdialenosti nie je priamo spojený s pohlavím. Rozdiely vo výkonnosti súvisia s psychologickými a fyziologickými faktormi, ako aj s termoreguláciou, tréningovými a nutričnými faktormi. Dôležité je povedať, že pokiaľ ide o maratón, princípy dobrého a kvalitného tréningu zostávajú konzistentné. To znamená dodržiavať tréningový program, dbať na stravu počas prípravného obdobia, naučiť sa používať energetické gély počas tréningov a dopĺňať pitný režim, zaradiť do svojho tréningového programu aj kompenzačné športy, silové cvičenia, dbať na dostatočnú regeneráciu a kvalitný spánok,“ konštatuje Romana Komárňanská.
Christopher McDougall si v knihe Stvorení pre beh už v roku 2009 všimol, že 100-míľový ultramaratón Leadville v Skalistých horách dokončia takmer všetky zúčastnené ženy, a len necelá polovica mužov. Zakladateľ tohto ultramaratónu Ken Chlouber nevedel, prečo to tak je, ale dokázal vysokú úspešnosť žien využiť. Namiesto mužov – bežeckých vodičov, si vyberal zásadne ženy – vodičky a veľmi si ich bežecké výkony pochvaľoval.
Aj bežec a tréner Gabriel Švajda s maratónskym osobným rekordom 2:29:56 potvrdzuje, že ženy sú skvelé tempárky a dokážu udržať rovnomernejšie tempo. „Preto v časoch prvej a druhej polovice maratónu nemajú také veľké rozdiely ako muži. Mám pocit, že bežkyne štartujú a idú do prípravy s väčším rešpektom a opatrnosťou. Ženy sú naozaj skvelé vytrvalkyne a psychicky dokážu vydržať fakt veľa. Moja priateľka beháva tiež maratóny, pričom všetky tri na ktorých bežala, aj dokončila. Videl som u nej zodpovedný prístup počas prípravy, aby mala svoju hlavu aj telo dostatočne pripravené na preteky,“ hovorí.
Pripúšťa, že príčina percentuálne nižšej úspešnosti mužov môže byť najmä v tom, že veľa bežcov – mužov podceňuje prípravu, prípadne dôvodom ich registrácie je iba stávka, či vyhecovanie zo strany priateľov.
„Keď však prípravu beriete vážne, tak preteky dokončíte. Tak, ako v prípade mojich siedmich zverencov. Každý z nich maratón dobehol do cieľa buď v osobnom rekorde, alebo podali super výkon v rámci premiéry na maratónskej trati. Zároveň ale viem, aký je to pocit mať natrénované a napriek tomu vzdať maratón, a zrovna košický. Človek môže mať nabehané, ale keď organizmus povie STOP, tak sa nedá pokračovať,“ priznáva.
Rovnako ako Romana Komárňanská aj Gabriel Švajda zdôrazňuje, že maratón je disciplína, ktorá neodpúšťa nedostatky v príprave.
„Často sa stáva, že muži prepália začiatok a precenia svoje sily. Tento rok som bol v Košiciach toho svedkom, keďže som robil kamarátovi vodiča a bežali sme v skupine medzi hobby bežcami s tempom približne 4:30 min/km. V prvej polovici nás predbiehalo naozaj veľa bežcov. Po 21 kilometroch sa začala situácia meniť a postupne sme ich predbiehali my. Tiež za tým môže byť nesprávne občerstvovanie, ktoré je dôležité naplánovať. Zasa vychádza z toho iba podcenenie celkovej prípravy,“ podčiarkuje.
Kvalitná príprava na maratón podľa neho trvá 4 až 6 mesiacov za predpokladu, že bežec má za sebou už nejaké bežecké skúsenosti. „Keď ma muži oslovia so žiadosťou o prípravu, poviem im koľko je potrebné behať. Buď to rešpektujú alebo si nájdu bežecký plán na internete, ktorý nie je individualizovaný a nemusí im vôbec sedieť, čo vyvrcholí zlyhaním na pretekoch, prípadne zranením už počas prípravy. Maratón nie je o frajerine či imidži, ale skôr o pokore, disciplíne a zodpovednej príprave,“ uzatvára Gabriel Švajda.