Rakovina kostí patrí medzi zriedkavé ochorenia. Postihuje najmä mladšiu časť populácie ľudí, no môže ňou trpieť ktokoľvek bez ohľadu na vek. Najčastejšie sú ňou zasiahnuté dlhé kosti v tele (ramenná alebo stehenná kosť) a panva. Typickým príznakom je bolesť kostí, ktorú si však pacienti môžu častokrát zameniť za bežnú bolesť svalov či kĺbov. Po prečítaní nášho článku budete vedieť:
Pod pojmom rakovina kostí rozumieme nádorové ochorenie, ktoré postihuje kostné tkanivo. Nádory vo všeobecnosti rozdeľujeme na dve skupiny: zhubné (malígne) a nezhubné (benígne) nádory. Rozdiel medzi nimi spočíva najmä v schopnosti šíriť sa ďalej do tela, teda tvoriť metastázy. Túto schopnosť majú len zhubné nádory. Malígne nádory kostí vznikajú priamo v kostiach a najčastejšie sa šíria do pľúcneho tkaniva.
Kostné metastázy sú nádory, ktoré vznikli následkom iného tzv. primárneho nádoru (najčastejšie prostaty, prsníkov, obličiek, štítnej žľazy či ženských pohlavných orgánov).
Na otázku prečo vzniká rakovina kostí doposiaľ nepoznáme odpoveď. Vznik rakoviny vo všeobecnosti je spájaný s vnútornými a vonkajšími faktormi. Medzi vnútorné patrí genetická dedičnosť či vek pacienta. Medzi vonkajšie zase zaraďujeme vonkajšie vplyvy, ktorým je človek vystavený počas života, najmä radiačné žiarenie, pôsobenie chemikálií, fajčenie a podobne.
V skutočnosti je vznik rakoviny kostí aj vecou náhody. Závisí od náhodného vzniku mutácie, ktorá zapríčiní chorobné zmeny buniek. Tieto mutácie majú šancu vzniknúť vždy, keď sa naše bunky delia. Keďže v kostiach dochádza k neustálej prestavbe, zániku starých štruktúr, vzniku nových a to najmä u detí, práve oni sú rizikovou skupinou pre toto ochorenie.
Rakovinou kostí môže človek trpieť v akomkoľvek veku. Vo väčšine prípadov sa však objavuje u detí, tínedžerov a mladých dospelých vo veku od 10 do 30 rokov života.
Rakovina kostí môže počas dlhej doby prebiehať asymptomaticky, teda bez príznakovo. Medzi hlavné príznaky tohto ochorenia patrí trojica príznakov:
Bolesť kostí môže byť náročné odlíšiť od bolesti kĺbov či svalov. Bolesť kostí je na rozdiel od bolesti svalov silnejšia, ostrejšia a pacienti ju pociťujú hlbšie. Za pozornosť stojí fakt, že sa táto bolesť môže paradoxne zlepšiť pri pohybe.
Bolesť kostí je väčšinou sústredená do jednej oblasti, zhoršuje sa počas noci a trvá dlhšie, než pár dní. Pokiaľ pociťujete bolesť kostí, ktorá neustupuje, prípadne sa vracia, zhoršuje (a príčinou nie je úraz, zvýšená fyzická záťaž či ochorenie napríklad chrípka), mali by ste sa obrátiť na svojho lekára. Okrem uvedených príznakov môžu pacienti pociťovať aj ďalšie symptómy:
Postihnuté kosti sú oslabené, stávajú sa krehkejšími a preto sú pacienti náchylnejší na vznik zlomenín, ktoré môžu vzniknúť aj pri minimálnom úraze. Príznaky sa objavujú aj na kĺboch, ktoré môžu byť stuhnuté, s obmedzeným a bolestivým pohybom. Ďalším symptómom ochorenia môže byť nízka hladina červených krviniek (anémia).
Diagnózu tohto ochorenia stanovuje lekár na základe odobranej anamnézy, príznakov pacienta a súboru odborných vyšetrení. Jedným typom sú zobrazovacie metódy. Patrí sem:
Najspoľahlivejším a definitívnym spôsobom stanovenia diagnózy je proces, ktorý sa nazýva biopsia. Ide o odber vzorky (pomocou ihly alebo malým chirurgickým zákrokom) postihnutého tkaniva kosti a jeho následné histologické vyšetrenie. Na základe výsledkov z tohto laboratórneho vyšetrenia je možné stanoviť presný typ rakoviny kostí a tiež štádium, v ktorom sa nachádza. Vyšetrenie krvi je potrebné len v rámci predoperačných vyšetrení pacienta.
Na základe buniek, ktoré rakovina kostí postihuje, rozoznávame niekoľko typov rakoviny kostí. Medzi najčastejšie patrí osteosarkóm, chondrosarkóm a Ewingov sarkóm. Okrem nich môže vznikať tiež kostný fibrosarkóm, kostný liposarkóm či chondróm.
Tento typ rakoviny kostí sa vyskytuje najčastejšie. Postihuje priamo bunky tvoriace kosť, najmä v dlhých kostiach – ramennej a stehennej kosti. Väčšinou je diagnostikovaný vo veku 10 – 25 rokov s maximom v období rastu.
Chondrosarkóm je v poradí druhý najčastejšie sa vyskytujúci typ rakoviny kostí. Chondros znamená v gréčtine chrupka, teda už z názvu vyplýva, že bude postihovať bunky chrupky (hovorovo chrupavky). Miesto, na ktorom sa chondrosarkóm najčastejšie objavuje, je panvová kosť. Rastie veľmi pomaly a vyskytuje sa skôr u dospelých ľudí strednom veku (40 – 50 rokov).
Tento typ nádoru sa typicky rozvinie v kostiach, avšak môže sa formovať aj v iných tkanivách a svaloch. Doposiaľ nie je známa jeho presná príčina, avšak pravdepodobne vzniká z primitívneho nervového tkaniva. Objavuje sa najmä u detí a tínedžerov, v mieste pozdĺž chrbtice, panvy a nôh.
V prípade potvrdenia diagnózy je možné na základe histologického vyšetrenia určiť rozsah, tzv. staging v ktorom sa rakovina nachádza. Určenie štádia je dôležité z hľadiska ďalšieho postupu, určenia liečby. Štádium je vyhodnotené na základe veľkosti nádoru, či a ako veľmi sa rozšíril (metastázoval) aj do iných častí tela a či postihol aj regionálne lymfatické uzliny.
Pri rakovine kostí sa štádiá označujú rímskymi číslicami od 0 po IV, pričom najmenšie číslo znamená, že tumor je malý a menej agresívny. Číslo IV znamená rozšírenie metastáz do viacerých častí tela.
Je možná liečba?
Spôsob liečby stanoví lekár na základe typu ochorenia a tiež štádia, v ktorom sa nachádza. Pri najčastejšom type (osteosarkóm) sa terapia začína predoperačnou chemoterapiou, na ktorú nadväzuje chirurgický zákrok. Časť kosti, ktorá bola chirurgicky odstránená je následne nahradená kostným štepom (z kostnej banky) alebo na mieru zhotovenou endoprotézou. Po operácii terapia pokračuje ďalšou chemoterapiou. U pacientov, ktorí nemôžu podstúpiť operačný zákrok, sa v liečbe používa rádioterapia.
Prognóza je u každého pacienta veľmi individuálna a nie je možné presne ju predpovedať. Závisí od celkového zdravotného stavu pacienta, jeho veku, štádia ochorenia, lokality tumoru, odpovede na liečbu a ďalších faktorov.
Avšak pre približnú predstavu existuje tzv. miera prežívania. Ide o percentuálny údaj, ktorý vyjadruje počet ľudí v rovnakom štádiu onkologického ochorenia, ktorí prežívajú po určitom čase (zvyčajne 5 rokov). Vďaka nemu si môžeme predstaviť, do akej miery je liečba úspešná. Interpretácia týchto štatistických údajov by však mala byť vždy na lekárovi.
Bohužiaľ, keďže doposiaľ nepoznáme presnú príčinu vzniku rakoviny kostí, nedokážeme jej účinne predchádzať. Častokrát je diagnostikovaná neskoro, kvôli absentujúcim príznakom. Nakoľko sa rakovina kostí môže objaviť znova, aj po predchádzajúcej liečbe, pravidelné lekárske kontroly sú nevyhnutné aj po prekonaní ochorenia.