Zmeny v menopauze

V tomto článku sa dozviete

• Rozdelenie období okolo menopauzy:
• Príčiny
• Výskyt ťažkostí spätých s klimaktériom
• Hodnotenie štádií klimaktéria
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba
  
• Hormonálna substitučná terapia (HRT)
  
• Nehormonálna terapia

Starý čínsky názov pre menopauzu je „Jing Duan“ a znamená zánik menštruácie. Nový čínsky výraz „Geng Nian Qi“ znamená zmena v živote.

Klimaktérium je obdobie charakterizované nepravidelným menštruačným krvácaním s postupne sa znižujúcou hladinou pohlavných hormónov a prejavmi hormonálnej nerovnováhy. V tomto období dochádza k poslednej menštruácii v živote ženy. Hormonálne zmeny sú bezprostredne spojené s orgánovými zmenami, ktoré sú viditeľné klinicky a laboratórne. Majú rôzny charakter a stupeň vyjadrenia u konkrétnej ženy, ktorej sa dotýkajú.

Rozdelenie období okolo menopauzy:

• premenopauza – obdobie predchádzajúce menopauze (4 – 5 rokov)
• menopauza – posledná menštruácia, resp. trvalé vymiznutie menštruácie z dôvodu straty hormonálnej aktivity vaječníkov,
• perimenopauza – obdobie bezprostredne pred menopauzou a do jedného roku po menopauze,
• postmenopauza – obdobie vyhasnutej funkcie vaječníkov začínajúce sa jeden rok po menopauze.

Zmeny v tomto období vznikajú z dôvodu hormonálnych zmien súvisiacich s poklesom pohlavných hormónov estrogénov. Ťažkosti môžeme rozdeliť do troch skupín:

1. Klimakterický syndróm – návaly tepla, potenie, depresívne stavy, búšenie srdca, podráždenosť a iné.
2. Metabolický postmenopauzálny syndróm – zmeny metabolizmu tukov a kostí (zvýšené riziko srdcovo-cievnych ochorení a osteoporózy).
3. Organický postmenopauzálny syndróm – zmeny na niektorých orgánoch, v dôsledku ktorých vznikajú napríklad urologické ťažkosti, stenčenie kože, suchosť pošvy a iné.

Ktoré príznaky trápia ženy v období menopauzy?

• Návaly tepla,
• nočné potenie,
• nespavosť,
• palpitácie (búšenie srdca),
• úzkosti,
• nervozita a podráždenosť,
• emočná labilita,
• závrate, nevoľnosť, tinitus (zvuky v ušiach),
• migrény a bolesti hlavy,
• vysoký krvný tlak,
• slabosť alebo bolesti v krížovej oblasti,
• tŕpnutie končatín, kŕčové stavy (tetánia).

Príčiny

V takzvaných rokoch prechodu sa objavujú charakteristické zmeny vo funkčnom obvode vaječníkov (ovárií). Zárodočné tkanivo vaječníkov sa počas celej doby pohlavnej zrelosti veľmi opotrebuje. Oba vaječníky obsahujú pri narodení asi jeden milión vajíčok, ktoré sa až do menopazy „spotrebujú“ na 99 %.

Po menopauze vaječníky obsahujú už len 5 000 – 10 000 folikulov (dutiny naplnené tekutinou obsahujúce nedozreté vajíčka). Pretože vaječníky už nemajú žiadne reakcie schopné folikuly a strácajú aj schopnosť tvorby hormónov, tvorba estrogénov čoraz viac ustáva. Súčasne dochádza k zmenenej produkcii hormónov aj v centrálnom riadení mozgu pomocou hypotalamu (časť medzimozgu) a hypofýzy (mozgový podvesok). Na rozdiel od klesajúcej tvorby estrogénov sa výraznejšie vylučuje hormón gonadotropín. Hlavnú časť „gonadotropínov menopauzy“ tvorí folikulostimulačný hormón (FSH). Kým hormón estradiol (jeden z estrogénov) v priebehu klimaktéria klesá asi na šestinu, naopak, koncentrácia FSH stúpa viac ako šesťnásobne. Zmenené hodnoty je možné zistiť v krvnom sére a moči.

U niektorých žien sa prejavuje zvýšenie funkcie štítnej žľazy a kôry nadobličiek. Organické zmeny v klimaktériu postihujú hlavne cieľové orgány estrogénov, špeciálne maternicu, vagínu, vulvu a prsníkové žľazy. Podliehajú regresii, okrem iného aj kvôli zníženému prekrveniu. Okrem toho sa vyskytujú aj takzvané vegetatívne zmeny, čiže zmeny v oblasti nervového systému, ktorý nepodlieha vplyvu vôle alebo vedomia a ktorý je zodpovedný za riadenie životných funkcií ako dýchanie, trávenie, látková výmena, hospodárenie s vodou a iné. Vegetatívny syndróm je určovaný zvýšenou dráždivosťou nervového systému urýchľujúceho krvný obeh a očividne je vyvolávaný výpadkom tvorby estrogénov. Estrogény majú brzdiaci vplyv na vegetatívny nervový systém. Kvôli klesajúcej tvorbe estrogénov sa môžu prejavovať rôzne poruchy a ťažkosti. Tento vývoj sa individuálne mení a pri zistení klimakterických ťažkostí sa lieči.

Výskyt ťažkostí spätých s klimaktériom

Hlavne po menopauze sa u väčšiny žien (zhruba u 58 – 84 %) prejavujú klimakterické ťažkosti. Približne 30 % žien v menopauze potrebuje terapiu. Pri rôznych prejavoch klimaktéria zohrávajú najväčšiu úlohu cievne reakcie ako návaly tepla (70 %), potenie (cca 55 %) a závrat (cca 45 %). U viac než polovice žien sa v priebehu prvých dvoch rokov po menopauze vyskytne zvýšenie krvného tlaku. V postmenopauze patrí cca 25 % žien k osteoporotickej rizikovej skupine. Pri osteoporóze sú ďalšími rizikovými faktormi výskyt v rodine, veľmi štíhla stavba tela, skorá menopauza, nedostatok pohybu, liečba kortizónom a fajčenie.

Hodnotenie štádií klimaktéria

Pre zhodnotenie závažnosti klimakterického syndrómu zaviedli Kupperman a spol. pred viac ako 40 rokmi tzv. menopauzálny index (Kuppermanov index). Je to schéma, v ktorej za pomoci sa znásobujúcej konštanty je vyjadrená závažnosť každého symptómu. Hodnotí sa 10 príznakov – návaly tepla, návaly potu, poruchy spánku, podráždenosť, depresívne stavy, závraty, poruchy koncentrácie, bolesti kĺbov, bolesti hlavy a búšenie srdca. Schéma umožňuje zároveň posúdenie liečby. Každý z 10 príznakov sa hodnotí podľa druhu obtiaže bodmi 0, 1, 2, 3 a tie sa vynásobia indexom, ktorý zodpovedá jednotlivým symptómom. Podľa celkového skóre sa výsledný počet delí do 3 skupín – ľahké, stredné a ťažké štádium.

Diagnostika

Žene, ktorá kvôli klimakterickým ťažkostiam vyhľadá odborníka, lekár urobí dôkladné zistenie anamnézy a gynekologické vyšetrenie. Patrí k nemu vyšetrenie oblasti genitálií a palpačný nález, ako aj cytologické vyšetrenie vaginálneho tkaniva. Pomocou krvného vyšetrenia sa zisťuje hladina ženských pohlavných hormónov ako sú estradiol, estrón a folikulostimulačný hormón (FSH).

Hormonálna liečba klimakterického menštruačného krvácania sa obmedzuje na tie pacientky, u ktorých sa s absolútnou istotou vylúčili organické príčiny krvácania, hlavne rakovina ženských pohlavných orgánov. Ak existuje podozrenie na rakovinu ženských pohlavných orgánov, nasledujú vyšetrenia ultrazvukom, abráziou (výškrab) alebo laparoskopiou. Najdôležitejšou úlohou diagnostiky je včasné zistenie rakoviny ženských pohlavných orgánov.

Dôležitá je aj diagnostická priebežná kontrola osteoporózy. Merateľným kritériom stupňa osteroporózy je index hustoty kostí. Pomocou merania hustoty kostí a röntgenového vyšetrenia (väčšinou zápästia) je možné v súčasnosti osteoporózu dobre identifikovať.

Liečba

Terapia klimakterického syndrómu môže byť:

• hormonálna,
• nehormonálna.

Hormonálna substitučná terapia (HRT)

HRT, Hormone Replacement Therapy je podávanie rôznych preparátov obsahujúcich pohlavné hormóny, ktoré majú nahradiť nedostatok estrogénov. Užívanie HRT so sebou nesie isté riziká a nežiaduce účinky, o ktorých je žena poučená.

Napriek tomu, že menopauza je fyziologický dej, nedostatok estrogénov spôsobuje žene ťažkosti, ktoré znižujú kvalitu jej života a v neposlednom rade môžu spôsobiť aj trvalé a nezvratné poškodenie organizmu. Preto sa odporúča užívať tzv. hormonálnu substitučnú liečbu – podávanie ženských pohlavných hormónov ako sú estrogény, gestagény, SERM (selektívne modulátory estrogénových receptorov), SEEM (selektívne modulátory estrogénových enzýmov). Tým sa výrazne znižuje sila aj frekvencia príznakov – hlavne potenia, návalov tepla, depresie, búšenia srdca, urologických ťažkosti, suchosti pošvy, osteoporózy a iných.

V súčasnosti sa osvedčili orálne pôsobiace hormóny vo forme tabletiek a depotné prípravky, ktoré sa môžu injekčne vstrekovať do svalu každých 6 až 8 týždňov. U žien s neznášanlivosťou orálnych prípravkov kvôli poruchám žalúdočno-črevného traktu sa osvedčila aj aplikácia hormonálnych náplastí.

Pri opakujúcich sa nepravidelnostiach pri krvácaní, hlavne v perimenopauze a v postmenopauze, sa môže indikovať operatívne odstránenie maternice. Organické zmeny na genitáliách sa zvyčajne objavujú až po vegetatívnej symptomatike. Pri príliš rastúcej regresii sa odporúča liečba estrogénmi užívanými orálne v kombinácii s lokálnou liečbou pomocou mastí obsahujúcich estrogény.

Pred niekoľkými rokmi sa všeobecné podávanie hormónov odmietalo. Dnes sa na prechodnú hormonálnu terapiu pozerá ako na dobré preventívne opatrenie pred osteoporózou. Zlepšením hormonálnych prípravkov a dlhoročnou skúsenosťou sa lepšie dajú kontrolovať aj vedľajšie účinky. Medzi známe vedľajšie účinky patrí nevoľnosť, bolesti hlavy, prírastok na hmotnosti, bolestivé napuchnutie prsníkov a v závislosti od dávky aj nárast karcinómu sliznice maternice; pravdepodobne to platí aj pre karcinóm prsníkovej žľazy.D

Dlhodobá liečba estrogénmi sa odporúča len pri zvýšenom odbúravaní kostného tkaniva a pri dodatočných rizikových faktoroch. U rizikovej skupiny, ku ktorej patrí približne 25 % žien v postmenopauze, sa aplikuje liečba estrogénmi v dĺžke maximálne 8 – 10 rokov. Vedľajšie účinky a kontraindikácie sú vždy prediskutované medzi ošetrujúcim gynekológom a ženou individuálne.

Nehormonálna terapia

Fytoestrogény sa odporúčajú ako alternatíva hormonálnej liečby. Sú to rastlinné látky so štruktúrou a funkciou podobnou estradiolu. Jedná sa o veľmi slabé estrogény s aktivitou 100 až 1000-krát nižšou, ako je účinok estradiolu. Obsahuje ich viac ako 300 druhov rastlín. Nachádzajú sa napríklad v sójových bôboch, ďateline lúčnej, v strukovinách (hrach, šošovica, fazuľa), v lucerne a v ľane.

Fytoestrogény sa delia na:

• izoflavóny – vo väčšom množstve sa nachádzajú vo vikovitých rastlinách (sója fazuľová, ďatelina červená), v malom množstve sa vyskytujú v raži a niektorých druhoch ovocia (ríbezle, hrozno),
• lignány – vyskytujú sa v semenách, strukoch a v niektorých druhoch drobného ovocia. Pri spracovaní sa z potravy odstraňujú vo forme šupiek a vlákniny. Bohaté zastúpenie majú napr. v ľanovom oleji,
• kumestany – nájdeme ich vo veľkej miere v lucerne a sójových klíčkoch.

Epidemiologické štúdie u ázijských žien, ktoré majú celoživotne zvýšenú spotrebu fytoestrogénov, preukazujú až 20-krát nižší výskyt nádorových ochorení, hlavne karcinómov prsníkov, vaječníkov a endometria (výstelka maternice). Tieto štúdie viedli k hypotéze o protinádorovom ochrannom účinku fytoestrogénov. Podobná súvislosť bola pozorovaná pri výskyte aterosklerózy a osteoporózy. Dôležitá je však aj celková doba užívania fytoestrogénov. Rozdiely v morbidite (chorobnosti) sa nedajú pozorovať len v množstve fytoestrogénov v potrave, ale dôležitý je aj komplexný pohľad na celkový životný štýl, zloženie stravy, genetickú dispozíciu, aj celkovú úmrtnosť.

Medzi konkrétne rastliny obsahujúce fytoestrogény dostupné aj u nás patria:

• Ďatelina lúčna (Trifolium pratense)

Hlavnou využiteľnou zložkou sú fytoestrogény, ktoré vykazujú estrogénnu aktivitu a sú spájané s množstvom pozitívnych zdravotných účinkov v priebehu menopauzy, ako je zlepšenie nálady, potlačenie návalov, zlepšenie spánku, zamedzenie rednutia kostí, podpora kardiovaskulárneho zdravia a zlepšenie libida.

• Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)

Ľubovník bodkovaný patrí k liečivým rastlinám. Kvet obsahuje triesloviny, glykozidy hyperosid, rutín a kvercetín, silice, živice, červené farbivo hypericín, organické kyseliny, provitamín A, vitamín C, fenolické červené farbivá s fotosenzibilizujúcim účinkom a ďalšie látky.

• Šalvia lekárska (Salvia officinalis)

Je liečivou rastlinou z čeľade hluchavkovitých. Obsahuje silice, triesloviny, saponíny, horčíny, oxyterpénové kyseliny, estrogénne hormóny a amid kyseliny nikotínovej, živice, vitamíny skupiny B, vitamín P, minerálne a hormonálne účinné látky.

• Ploštičník strapcovitý (Cimicifuga racemosa)

Obsahuje izoflavóny, glykozidy, fenolové kyseliny, fenylpropanoidy, lignány, triesloviny a vitamíny. Užíva sa výťažok z podzemku.

U všetkých prípravkov je nevyhnutné dodržať doporučené dávkovanie a neprekročiť dobu užívania. Odporúčaná je aj primeraná fyzická aktivita – ľahké aeróbne cvičenie, napr. rýchla chôdza, joga, pilates, ľahký aerobik a správna výživa – predovšetkým dostatočný prísun vápnika a vitamínu D.