Pre stále trvajúcu pandémiu nám chýbajú osobné stretnutia (sociálne interakcie). Navyše z neistoty, čo bude, mnohí pociťujeme úzkosť alebo upadáme do depresie. Hoci momentálne nemôžeme žiť a stretávať sa s blízkymi tak ako predtým, so stresom nám môžu pomôcť aj naši domáci miláčikovia.
Aj maznanie sa s domácimi miláčikmi či dokonca pozeranie rozkošných zvieracích videí na internete môže pomôcť znížiť hladinu stresu. Vysporiadať sa so stresujúcou situáciou alebo úzkostnými pocitmi s pomocou zvieratiek je jednou z účinných copingových stratégií.1
Pojem coping predstavuje proces zvládnutia a vyrovnania sa so situáciou, ktorá nás stresuje.
Copingové stratégie či techniky slúžia na to, aby sme sa v budúcnosti vedeli s príčinou stresu ľahšie popasovať a úzkostným či depresívnym stavom predchádzať. Copingové techniky prinášajú spôsob, ako sa vedome vyrovnať so zdrojom stresu, ako ho pomenovať, akceptovať alebo prehodnotiť jeho dôležitosť.2,3
Existujú rôzne spôsoby, ako sa s psychickou záťažou ľahšie vyrovnať. Patrí k nim aj obyčajný rozhovor s blízkou osobou, pravidelná fyzická aktivita, humor či nerušené relaxovanie.4
Vedomé maznanie sa so zvieratkami alebo pozeranie sa na ich roztomilé obrázky a videá môže takisto priniesť psychickú úľavu. Ako dokážu zvieratá znížiť hladinu stresu?
Výskum vedcov z Washingtonskej univerzity ukázal, že už 10-minútové hladkanie a maznanie sa so psom alebo mačkou môže výrazne znížiť hladinu stresového hormónu – kortizolu. Ich výskumu sa zúčastnilo 249 náhodne vybraných vysokoškolských študentov, ktorí sa často stretávajú so stresom a pocitmi úzkosti.
Študenti boli počas trojmesačného výskumu rozdelení do štyroch skupín: jedna skupina sa každý deň na 10 minút hrala so psami a mačkami, druhá ich pri tom iba pozorovala, tretej ukazovali len obrázky a štvrtá žiadne zvieratko nevidela. Hladinu kortizolu im merali každý deň trikrát. Ráno hneď po prebudení, 15 minút pred stretnutím či pozorovaním zvieratiek a 25 minút po.
Ukázalo sa, že kortizol najvýraznejšie klesol u študentov, ktorí mali možnosť zvieratká hladkať a maznať sa s nimi. Hladina stresového hormónu sa však výrazne znížila aj u tých, ktorí maznanie len pozorovali a počúvali.5, 6
Predpokladá sa, že rovnaký pozitívny vplyv môžu mať aj iné zvieratká. Väčšina štúdií sa však venuje psom a mačkám, pretože sú to najobľúbenejší domáci miláčikovia.
Podľa inej štúdie majú zvieratá, predovšetkým psy, pozitívny vplyv nielen na znižovanie hladiny stresu, ale aj na znižovanie krvného tlaku. Ten môže klesnúť už po piatich minútach relaxačnej aktivity so psom. Zaujímavosťou je, že krvný tlak sa nezníži len u človeka, ale aj u jeho zvieracieho spoločníka.7
Viaceré štúdie takisto potvrdzujú, že maznanie sa so psom, najmä s tým vlastným, výrazne podporuje tvorbu dôležitých hormónov šťastia – beta-endorfínu, oxytocínu a dopamínu. Beta-endorfín má v tele viacero funkcií, primárne ho však organizmus využíva na znižovanie stresu.8
Oxytocín má nezastupiteľnú rolu najmä pri pôrode, keďže vyvoláva kontrakcie hladkého svalstva maternice. Do tela sa však vyplavuje aj pri sexuálnych aktivitách či športe. Oxytocín vyvoláva pocit dôvery, pokoja a uspokojenia. Má teda kladný účinok aj na stres, úzkosť a depresiu.9
Dopamín sa v mozgu uvoľňuje, ak mu poskytneme pozitívny podnet. Takýmto podnetom môže byť chutné jedlo, nápoje, podnety spojené so sexuálnym partnerom, pohlavným stykom, no aj chemické stimulátory, akými sú napríklad drogy. Tieto podnety spustia v mozgu nervový systém nazývaný aj okruh odmeny. Ten má na svedomí, že ak si dáme niečo dobré alebo strávime príjemné chvíle s partnerom, pocítime uspokojenie (eufóriu), cítime sa uvoľnení a chceme si to zopakovať.10, 11
Niekoľko štúdií potvrdilo, že podobné pocity môže človek zažívať aj po strávení času s domácim miláčikom.
Pristihli ste sa niekedy pri „zabíjaní“ času pozeraním videí s rozkošnými alebo vtipnými zvieratkami? Aj keď sa takéto pozeranie často zvrtne v prokrastináciu a odkladanie dôležitých úloh, môže prispieť aj k väčšej psychickej pohode.
J.G. Myricková z Indiana University v roku 2015 skúmala, aký efekt má na človeka pozeranie vtipných videí mačiek na internete. Zistila, že hoci u niektorých ľudí takéto trávenie času vyvoláva pocity úzkosti a viny z toho, že ho nevyužívajú na niečo zmysluplnejšie, väčšina ľudí sa po pozretí cítila lepšie.
Zlepšila sa im nálada, mali viac energie, boli šťastnejší, pokojnejší, necítili hnev a ani úzkosť. Pozitívne emócie zažívali aj vtedy, keď video zdieľali na sociálnych sieťach s inými ľudmi. Opisovali pri tom pocity uspokojenia a radosti z toho, že ním možno zlepšili náladu aj niekomu inému.
Autorka štúdie predpokladá, že takáto forma digitálnej zvieracej „terapie“ môže v budúcnosti pomôcť ľuďom, ktorí domáceho miláčika nechcú alebo mať nemôžu z dôvodu rôznych alergií či iných chorôb.12
Už od dávnych čias zvieratá zdomácňujeme a robíme z nich našich spoločníkov. Máme k nim prirodzene kladný vzťah.13 Prečo nás to však najviac „ťahá“ ku psom a mačkám? Ako to, že s nimi dokážeme nadviazať taký blízky vzťah, ktorý nám pomáha zvládať stres?
Neurovedkyne M. Borgi a F. Cirulli vo svojej štúdii o mechanizmoch, na ktorých sú založené vzťahy medzi ľuďmi a zvieratami, poukázali na to, že šteniatka a malé mačičky náš mozog vníma ako bábätká. Vyhodnocuje to tak pre ich veľké oči a malé, na dotyk príjemné telo. My máme potom automaticky pocit, že sa o psíka alebo mačku musíme starať a chrániť ich podobne ako malé dieťa. 1, 14
Animoterapia – terapia zvieratkami – sa ako podporná liečba na Slovensku využíva najmä u pacientov s nepriaznivou perspektívou, chronickou chorobou alebo vrodeným postihnutím. Terapeutické psy, mačky alebo kone pomáhajú zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života u detí s Downovým syndrómom, u autistov, mentálne postihnutých, u ľudí s poruchami pohybového aparátu alebo geriatrických pacientov.15
Čoraz viac sa však hovorí aj o pozitívnom vplyve zvierat pri liečbe depresie, úzkosti či tetanického syndrómu. Najvernejší ľudský spoločník – pes – dokáže človeka upokojiť. Dodáva mu pocit, že je potrebný (pretože sa oňho musí starať) a zaháňa pocit osamelosti (stále je pri ňom). Potrebné pravidelné venčenie núti človeka vyjsť von, takže nevynecháva psychohygienu.16
V Spojených štátoch vidia v liečbe duševných chorôb zvieratami veľký potenciál. Niektorí psychiatri a terapeuti dokonca môžu svojim pacientom „predpísať“ zvieratko ako súčasť liečby. Ako Emotional support animals (*voľne preložené ako zvieratá, ktoré poskytujú emocionálnu podporu) sú vedené najmä psy a mačky, ktoré poskytujú svojmu majiteľovi psychickú podporu a pomáhajú mu zvládať stresové situácie. Takéto zviera potom môže byť so svojím pánom napríklad na palube lietadla či bývať v byte, v ktorom inak zvieratá byť nesmú.17
Výskum viacerých vedcov, ktorí sa zaoberali vplyvom psa na pracovisku, potvrdil, že ak má zamestnanec v práci so sebou aj svojho psa, je v menšom strese a dokáže si ľahšie udržať dobrú náladu i pracovné nasadenie po celý deň. Rovnaký efekt má prítomnosť štvornohého spoločníka aj na jeho kolegov. Vďaka psíkom sú zamestnanci v práci šťastnejší, uvoľnenejší a zdravší. 18
Život so psom alebo mačkou prináša veľa benefitov. Ak však ešte domáceho miláčika nemáte, no chceli by ste, zvážte pred jeho zaobstaraním všetky pre a proti. Pandémia koronavírusu raz pominie a doma budeme opäť tráviť menej času.
Nezabúdajte, zvieratko je zodpovednosť. Potrebuje spoločnosť a dostatok pozornosti. Ak ste zaneprázdnení alebo veľa cestujete, zájdite radšej zopákrát do týždňa do útulku. Opustené psíky a mačičky sa návšteve veľmi potešia a zaručene vám zlepšia náladu.
Väčšina majiteľov domácich zvierat má jasno v tom, akú radosť im do života prináša ich zvierací miláčik. Mnohí z…
Hoci je besnota najmä ochorenie zvierat, ročne na ňu umrie približne 60 000 ľudí, a to najmä v rozvojových krajinách Afriky…
Predstavte si, že sedíte osamote, zahĺbený do pochmúrnych myšlienok. Vnútorným monológom ste dospeli k tomu, že ste úplne nanič, totálne bezcenný.…
