Stres vnímame väčšinou negatívne a spájame si ho s nepriaznivým vplyvom na náš organizmus alebo psychiku. Nenechajte sa však zmiasť, stres môže byť aj palivom a motiváciou, ktorá nás posúva k vyšším výkonom. Ako to dokáže?
V stresujúcej situácii sa naše telo okamžite pripraví na „boj alebo útek“1. Ide o prvú fázu všeobecného adaptačného syndrómu (fyziologická reakcia organizmu na stres), ktorý počas tejto situácie zažívame všetci. Celkovo má 3 fázy. Počas tej prvej sa nám rozšíria zreničky, zrýchli pulz, zbledne alebo začervená sa koža a môžeme sa aj triasť. Sú to automatické a vrodené reakcie.
Štartuje ich signál z amygdaly. Amygdala je časť mozgu, ktorá hrá dôležitú úlohu pri reakciách na negatívne podnety a emocionálnom prežívaní. Tieto reakcie sú rýchlejšie než naše racionálne zmýšľanie. Hypotalamus, časť medzimozgu, ktorý riadi takmer všetky vegetatívne funkcie ľudského organizmu a pripravuje vnútorné orgány na odpoveď pri strese, aktivuje signálom do nadobličiek sympatický nervový systém.
Práve ten zvyšuje výkon nášho organizmu a uvádza telo do pozornosti. Nadobličky na jeho signál zase reagujú uvoľňovaním stresových hormónov kortizol a adrenalín do krvného obehu, ktorým následne cirkulujú po celom tele.
Stresová situácia vtedy priamo ovplyvňuje náš organizmus a spôsobuje mnoho fyziologických zmien – zrýchli sa nám dych, viac sa nám prekrvujú svaly i orgány, zrýchľuje sa nám pulz a stúpa krvný tlak. Zvyšuje sa tiež množstvo kyslíku v mozgu, čím rastie naša ostražitosť.
Stresový hormón z nadobličiek (adrenalín) medzitým spustí uvoľňovanie krvného cukru (glukózy) a tukov, ktoré máme uložené v tele. Vďaka energii z týchto živín zvláda telo stresovú situáciu lepšie – je pripravené na „boj alebo útek“ 2.
Adrenalín a kortizol sú pri krátkodobom pôsobení prospešné. Dodávajú energiu, dočasne zlepšujú imunitný systém a znižujú citlivosť na bolesť. Po skončení stresovej situácie má navyše kortizol za úlohu posilniť organizmus a obnoviť normálnu funkciu orgánov. Návrat do normálu trvá telu 20 až 60 minút po uplynutí ,,hrozby“.
Keď však stresové hormóny pôsobia príliš dlho, majú škodlivé účinky. Adrenalín sa z tela vyplaví pomerne rýchlo, no kortizol v ňom ostane niekedy aj po celý deň. A napríklad dlhodobo zvýšená hladina kortizolu oslabuje imunitný systém7. Nadbytok kortizolu majú najmä ľudia, ktorí trpia depresiou.
Mozog počas stresu uvoľňuje aj oxytocín, ktorý si zvyčajne spájame s láskou a dôverou. Keď nám v krvi koluje tento hormón, túžime po ľudskom spojení6. Jeho úlohou je nás motivovať, aby sme sa obrátili na ľudí, ktorým sa môžeme zveriť s vecami, čo nám spôsobujú stres. Pomôže, a oxytocín uvoľní, aj keď sa staneme bútľavou vŕbou niekoho iného.
Dych a tlkot nášho srdca sa zrýchľujú. Sme nervózni, no plní očakávania. Tieto pocity poznáme z cestovania alebo nástupu do novej práce. Ide o dobrý, povzbudzujúci stres. Voláme ho eustres5. Na rozdiel od distresu, ktorý je jeho opakom, je eustresu „tak akurát“, aby nás nabudil. Pomôže nám napríklad včas stihnúť zadanie v práci. Takisto nás motivuje, posilňuje naše orgány a pozornosť16.
Ak sa „vynervujeme“ až tak, že dosiahneme úroveň distresu, začíname sa cítiť unavení, vyčerpaní a naša výkonnosť klesá. Pokiaľ sme v tomto stave dlhšie, hovoríme o chronickom strese, ktorý už je nebezpečný a vedie k rôznym ochoreniam.
Stresová reakcia je dôležitá v prípade ohrozenia organizmu. Pozrime sa však na ňu z iného uhla, z ktorého môže byť aj výzvou. Tento model sa nazýva transakčná teória stresu a copingu (zvládania) Lazarusa a Folkmanovej4. To, ako hodnotíme náročné alebo hrozivé udalosti (stresory), ovplyvňuje reakcie nášho tela.
Vo vypätej situácii automaticky posudzujeme jej potenciálnu hrozbu či pozitíva. Nazývame to primárnym hodnotením, počas ktorého sa pýtame:
Ďalšou fázou je sekundárne hodnotenie, ktorým zvážime naše možnosti na zvládnutie situácie. Zisťujeme:
Obe fázy vedú k výberu copingovej odpovede, ktorá situáciu pomôže zvládnuť.
Britskí vedci zistili, že prechádzka zeleňou uvádza mozog do meditatívneho stavu15. Stačí 30 minút, aby ste upokojili myseľ a zlepšili svoju pamäť a pozornosť.
Keď predpokladáme negatívne následky, stresová reakcia ostáva aktivovaná. Ale ak veríme, že situácia v sebe skrýva potenciál zisku alebo osobného rastu, budeme ju vnímať ako výzvu. Napríklad, ak za povýšením neuvidíme len viac práce, ale aj príležitosť získať nové zručnosti, stresová reakcia bude lepšia.
Keď „sme v strese“ do mozgu sa uvoľňujú chemikálie, ktoré nám pomáhajú lepšie sa sústrediť. Naše zmysly tiež posilňuje hormón adrenalín v krvi. Vďaka tejto reakcii sa lepšie sústredíme na úlohy, ktoré máme pred sebou. Prišli na to vedci z Univerzity v Berkeley pri pozorovaní laboratórnych potkanov vystavených stresu. Kmeňové bunky v ich mozgu prerástli do nových nervových buniek, čo viedlo k zvýšeniu mentálnej výkonnosti11.
To vysvetľuje, prečo sa nám niekedy pracuje lepšie, keď sme pod stresom. Zdôrazniť však musíme, že je to tak v prípade krátkodobého pôsobenia. Pretrvávajúci stres sa totiž stáva nepriateľom a núti nás sústrediť sa na to, aby sme zmiernili jeho príčiny. Úporná snaha odstrániť príčiny stresu ho môže naopak ešte viac vystupňovať. Ocitáme sa tak v zničujúcom cykle.
Stresové hormóny adrenalín a kortizol priamo vplývajú na náš imunitný systém. „Môžu meniť počet buniek v krvi alebo v našich orgánoch a tiež meniť spôsob, akým tieto bunky reagujú a rozlišujú infekcie či rakovinu,“ hovorí Dr. Natalie Riddell14.
Keď stresové hormóny zasiahnu imunitné bunky, pomáhajú telu pripraviť sa na boj proti infekciám a prispievajú k rýchlejšiemu hojeniu po zranení. Mierny stres nám poskytuje rýchlu ochranu pred chorobami. Na rozdiel od chronického stresu, ktorý zvyšuje zápal a znižuje imunitu.
Pravdou je, že vyššie hladiny stresu počas tehotenstva môžu mať negatívny vplyv na matku aj dieťa. Budúce mamičky sa ho preto spolu s úzkosťou snažia minimalizovať. Dobrou správou ale je, že mierna úroveň stresu dieťa nepoškodí. Dokonca mu môže prospieť.
Vedci ho spojili s pokročilejším raným vývojom dieťaťa. Prenatálny stres matky tiež nezasahoval do temperamentu, pozornosti alebo schopnosti kontrolovať svoje správanie, a nespôsoboval u detí hyperaktivitu. Potvrdila to štúdia, v ktorej porovnávali vývojové schopnosti detí matiek, ktoré zažívali mierny stres, s tými, ktoré nemali žiadny.17
Stres spôsobuje nielen to, že sa niekedy cítime starší, ale aj starnutie samotné. Tvrdí to aj štúdia12, ktorá sa zamerala na výskum telomérov (koncových častí chromozómov kontrolujúcich starnutie).
Vždy, keď sa nejaká bunka rozdelí, teloméry v nej sa skrátia. Keď sú príliš krátke, bunka sa už viac nemôže deliť a stane sa neaktívnou alebo dokonca odumrie. Ak bunky odumierajú a nevytvoria sa nové, starneme. Tento kľúčový proces je jedným z dôvodov, prečo nemôžeme žiť večne.
Večerné uvoľnenie sa pohárom alkoholu alebo cigaretou po náročnej porade znie niektorým lákavo. Omyl! Tieto zlozvyky sú pre naše telo v skutočnosti stresové faktory. Cigareta síce dodá dopamín (hormón šťastia spájaný s odmenou), na druhú stranu ale zvýši krvný tlak a srdcový tep.
Rovnako aj alkohol stres skôr znásobí, než uvoľní. Zvýši totiž hladinu kortizolu. Narúša hormonálnu rovnováhu a mení spôsob, akým vnímame a reagujeme na stres. Kortizol podporuje návyk, a teda zvyšuje riziko závislosti a rozvoj depresie9.
Napriek tomu po poháriku siahame. Podľa Národného inštitútu pre alkoholizmus v USA tak robia viac muži. Bolo ich 1,5-krát viac než žien10.
Kortizol má pre našu existenciu podstatný význam. V istom zmysle umožňuje komunikáciu medzi našimi myšlienkami a zvyškom tela, „prekladá“ naše pocity…
Udalosti posledných dvoch rokov, pandémia a konflikt na Ukrajine majú výrazný vplyv na naše duševné zdravie a úroveň stresu. Tá…
Akútny stres prichádza náhle, často úplne bez varovania. Stiahne nám pri ňom žalúdok, začnú sa triasť ruky a zrýchli dych.…
