Sedatíva sú lieky, ktoré spomaľujú a upokojujú činnosť mozgu. Spôsobujú uvoľnenie, zmenšenie strachu a spavosť. Patria medzi ne opiáty, barbituráty a benzodiazepíny. Často sa používajú na upokojenie, uspatie pacientov alebo pred operačnými výkonmi. Niekedy sa predpisujú na poruchy spánku a duševné úzkostné choroby. Pri pravidelnom a dlhodobom užívaní vzniká závislosť a po náhlom odobratí liekov abstinenčný syndróm. Typické príznaky sú úzkosť, podráždenie, tras a niekedy dokonca halucinácie.
Pri užívaní sedatív vzniká po určitom čase na ne tolerancia. To znamená, že telo potrebuje čoraz väčšie dávky na dosiahnutie rovnakého účinku. V priebehu užívania vzniká návyk na látku, ktorý núti človeka neustále ju vyhľadávať. Ak sa liek do tela závislého človeka nedopraví, dochádza k prejavom abstinenčného syndrómu. U rôznych skupín liekov má rôzne príznaky.
Závislosť je definovaná ako ťažko ovládateľná túžba po droge. Vzniká pri nej nutnosť zvyšovania dávok, snaha prestať užívať tieto látky býva neúspešná. Závislý pokračuje v jej prísune napriek duševným, telesným a sociálnym problémom.
Po prerušení dodávky liekov do tela po určitom čase nastupujú nepríjemné prejavy. Časový odstup od poslednej dávky po prejavy abstinenčných príznakov závisí od typu látky. U jednotlivých ľudí môže byť obraz syndrómu rôzny.
Stav často sprevádza nespavosť a nočné mory, silná úzkosť a strach. Typický je i svalový tras a zníženie chuti do jedla, môže sa objaviť aj nevoľnosť a vracanie. Vo vážnejších prípadoch sa abstinenčný syndróm prejaví aj búšením srdca, zrýchleným dýchaním, zvýšením teploty, dokonca záchvatmi kŕčov. Krvný tlak môže náhle kolísať z vysokého na nízky a opačne.
Keďže niektoré príznaky abstinenčného syndrómu bývajú nebezpečné, vždy sa odporúča vyhľadať lekársku pomoc. Lekár môže pomôcť vyliečiť závislosť a prekonať abstinenčný syndróm.
Stanovenie diagnózy je založené na prítomnosti charakteristických prejavov a na histórii závislosti od určitej látky.
V liečbe lekár stanoví konkrétny plán detoxikácie (odstránenie liekov z tela) a zabezpečí dôkladnú starostlivosť. Najčastejšie sa látka vylučuje z tela postupne, krokovým znižovaním jej dávok. Pritom je dôležitá kontrola zdravotného stavu a psychická podpora závislého a jeho rodiny.
Snaha vyrovnať sa s abstinenčným syndrómom býva bez odbornej pomoci nebezpečná. Vždy by mala prebiehať pod lekárskym dohľadom v špecializovaných odvykacích centrách.