Svetový deň chorých sa slávi každoročne 11. februára. Jeho cieľom je dostať viac do povedomia nevyliečiteľne chorých pacientov, pretože je dôležité aby sme pre nich vytvorili vhodné podmienky, vďaka ktorým sa môžu lepšie vyrovnať so svojím zdravotným stavom.
Diagnóza smrteľnej choroby so sebou prináša okamžité prehodnotenie priorít pacienta, ako aj množstvo nových výziev a obáv. Neexistuje správny alebo nesprávny spôsob, ako by ste sa mali cítiť alebo reagovať. Každý na takúto nepríjemnú správu reaguje vlastným spôsobom.
Mnohí zápasia s tým, ako ich blížiaca sa smrť ovplyvní ich blízkych alebo ako využijú zostávajúci čas. Rozhovor s niekým iným, kto má smrteľné ochorenie, môže byť veľmi nápomocný v akomkoľvek štádiu choroby. Pacientovi a jeho rodine môže tiež pomôcť prekonať smútok terapeut. V našom článku vám priblížime pár spôsobov, ktoré vám môžu pomôcť vysporiadať sa s tým, keď zistíte, že váš zostávajúci čas života je obmedzený.
Po oznámení správy, že trpíte smrteľným ochorením, sa vám naskytne mnoho otázok, na ktoré však neexistujú jednoznačné odpovede. Bude vás zaujímať ako bude vyzerať vaša budúcnosť, ako sa zmení váš zdravotný stav, ako sa zmeníte fyzicky a koľko času vám presne zostáva. S postupom pribúdajúcich otázok v hlave budete pravdepodobne pociťovať mnoho rôznych emócii. Tie sa môžu rýchlo meniť a v niektorých momentoch môžete zažiť aj niekoľko pocitov naraz. Nech je to akokoľvek ťažké, snažte sa tieto emócie nepotlačiť.
Ako zareagujete na všetky tie nové emócie, aj na diagnózu samotnú, závisí od mnohých faktorov. Tie môžu zahŕňať vaše osobné spôsoby zvládania ťažkých situácii, podporu ktorú máte okolo seba, ako aj to, čo o svojej situácii chápete.
Je ťažké vyrovnať sa so svojou diagnózou aj prognózou, takže jej ignorovanie sa môže zdať jednoduchšie. Avšak popierať to, že ste chorí, môže byť v konečnom dôsledku emocionálne ťažšie pre vás aj pre každého, kto vás podporuje. Ak ignorujete svoju situáciu a svoje pocity z nej, môže vám to zabrániť viesť dôležité rozhovory a získať podporu, ktorú potrebujete.
Možno vás prepadajú myšlienky: „Urobil by som alebo dal čokoľvek, len aby som túto chorobu nemal“. Ak sa vám ťažko vyrovnáva so svojím stavom aj napriek snahe, možno vám pomôže porozprávať sa o tom. Môže to byť u zdravotného alebo sociálneho odborníka alebo od niekoho blízkeho.
Môžete sa obrátiť na existujúcu alebo novú duchovnú vieru alebo filozofiu, ktorá vám pomôže vyrovnať sa s vašimi emóciami a akýmikoľvek otázkami, ktoré máte. Prípadne môžete začať aj spochybňovať akékoľvek presvedčenie. Niekedy pacientom pomôže porozprávať sa s duchovným poradcom alebo vodcom komunity či viery, ktorý im pomôže urovnať akékoľvek starosti alebo otázky.
Dosiahnutie štádia, v ktorom prijmete svoju diagnózu a prognózu, môže chvíľu trvať. Môže to zahŕňať veľa rozhovorov s ľuďmi, ktorí vás podporujú, vrátane rodiny, priateľov a profesionálov. Pacienti, ktorí akceptujú svoju situáciu, často cítia väčší pokoj a začínajú mať pozitívnejšie myšlienky. Prijatie vám tiež pomôže nadobudnúť pocit, že máte situáciu viac pod kontrolou.
Ak čelíte smrteľnej chorobe, nie ste v tom sami. Okrem rodiny a priateľov môžete nájsť podporu aj u zdravotníkov alebo terapeutov, ktorí majú skúsenosti s poradenstvom v oblasti smrti, umierania a smútku. Zamestnanci hospicu sú k dispozícii tiež, aby utešili a podporili pacientov ako aj ich blízkych. Pomôžu vám pochopiť vašu diagnózu a pripraviť sa na čokoľvek, čo príde.
Porozprávajte sa so svojím lekárom a ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi, aby ste zistili, čo môžete očakávať z hľadiska progresie choroby, liečby a ako to ovplyvní vaše ďalšie fungovanie. Tieto znalosti môžu pomôcť vám a vašej rodine pripraviť sa na to, čo príde v nasledujúcich dňoch.
Komunikácia je kľúčová. Povedzte o svojej diagnóze ľuďom, s ktorými sa môžete úprimne porozprávať o svojich myšlienkach a pocitoch. Dajte im šancu podeliť sa aj o svoje pocity. Nenechajte veci, ktoré chcete povedať, nevypovedané. Ak vám nie je príjemné hovoriť, zapíšte si myšlienky a pocity do denníka alebo napíšte list určený pre konkrétnych ľudí.
Ak máte želania týkajúce sa špecifických zdravotných zásahov, uistite sa, že im rozumie a rešpektuje ich osoba, ktorú určíte ako svojho zástupcu v oblasti zdravotnej starostlivosti. Môžete sa tiež poradiť s právnikom a spísať závet.
V určitom okamihu nemusí byť možné vyliečiť vážnu chorobu alebo sa pacient môže rozhodnúť nepodstúpiť určité liečby. Na túto situáciu je určený hospic. Hospicová starostlivosť sa zameriava na starostlivosť, pohodlie a zvýšenie kvality života pacienta s vážnym ochorením, ktorý sa blíži ku koncu života.
Spýtajte sa sami seba: Čo môže zlepšiť kvalitu môjho života? S kým chcem tráviť čas a ako ho chcem tráviť? Toto sú základné otázky, ktoré si treba položiť. Skúste stráviť čas, ktorý vám zostáva, podľa vašich odpovedí.
Nevyliečiteľná choroba vedie k tomu, že ľudia majú pocit, že stratili kontrolu nad všetkými aspektmi svojho života. Plánovanie pohrebu je spôsob, ako môžete určitú kontrolu získať. Ak sa vám táto úloha zdá príliš ťažká, mali by ste sa aspoň pokúsiť porozprávať s niekým z rodiny, aby ste mu dali vedieť, akú formu pohrebu by ste chceli.
Postupne ako ochorenie progreduje, si pacient čoraz viac uvedomuje fyzický aj psychický úpadok, ktorý je väčšinou sprevádzaný smútkom a strachom. Tieto pocity sú prirodzené. Pacientovi najviac pomôže ak sa o nich bude rozprávať s osobou, s ktorou sa cíti dobre a bezpečne.
Odborníci na smútok odporúčajú zdieľať s deťmi informácie o chorobe, liečbe a smrti, primerané veku.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
https://www.verywellhealth.com/dealing-with-terminal-illness-1132513
https://www.mariecurie.org.uk/help/support/diagnosed/practical-emotional-support/coping
https://www.helpguide.org/harvard/when-a-loved-one-is-terminally-ill.htm