Akútna myeloidná alebo myeloblastická leukémia (AML) je zhubné nádorové ochorenie postihujúce kmeňové bunky krvotvorby v kostnej dreni. Nie je známa príčina choroby, ale objavuje sa prevažne po 65. roku života. Zvýšeným rizikom jej vzniku trpia pacienti s inými krvnými poruchami, s Downovym syndrómom, ľudia po chemoterapii a ľudia vystavení rádioaktívnemu žiareniu. Do krvi sa vyplavuje vysoké množstvo nádorových buniek na úkor zdravých krviniek, čo vedie k ich nedostatku a ku klinickým prejavom. Prognóza ochorenia závisí od veku pacienta, v mladosti je výrazne horšia ako v pokročilom veku.
Nádorové ochorenia vznikajú, keď sa bunky v ľudskom tele začnú nekontrolovane množiť a napádať okolité tkanivo. V prípade akútnej myeloidnej leukémie ide o kmeňové bunky v kostnej dreni, z ktorých vznikajú červené a biele krvinky (okrem lymfocytov) a krvné doštičky. Nie je presne známe, čo AML spôsobuje, ale vyskytuje sa častejšie u fajčiarov, pacientov po chemoterapii a u ľudí vystavených rádioaktívnemu žiareniu. Na rozvoj AML majú vplyv dedičné faktory, napríklad Downov syndróm. Ochorenie môže vzniknúť spontánne alebo ako komplikácia viacerých už prebiehajúcich ochorení kostnej drene (pravá polycetémia, chronická myeloidná leukémia).
V krvi pacienta s AML je veľké množstvo nádorových krviniek, ktoré nedokážu vykonávať svoje fyziologické funkcie. Na ich úkor sa v krvi zníži množstvo zdravých krviniek, ktorých je nedostatok. Malé množstvo červených krviniek (erytrocytov) spôsobuje chudokrvnosť (anémiu), ktorá sa prejavuje bledosťou, únavnosťou a ospalosťou. Nedostatok krvných doštičiek (granulocytov) vedie k zníženej zrážanlivosti krvi a krvácavým prejavom.
Nedostatok bielych krviniek (granulocytov a monocytov) zapríčiňuje oslabenie imunity a časté infekcie. Napriek tomu je v krvi zvýšené množstvo buniek, to sa môže prejaviť hyperviskóznym syndrómom, pri ktorom obmedzený prietok krvi mozgom spôsobuje závraty, bolesti hlavy a poruchy videnia. Akútna myeloidná leukémia má rýchly priebeh a po vyliečení obvykle nehrozia návraty ochorenia (relapsy).
Diagnostika AML je založená na komplexnom vyšetrení krvi a kostnej drene s vylúčením ostatných možných príčin klinických príznakov. Využívajú sa viaceré vyšetrenia krvi, ako je krvný obraz a mikroskopické pozorovanie krvného náteru. Na potvrdenie diagnózy je potrebné histologické vyšetrenie vzorky kostnej drene, ktorá sa odoberá punkčnou ihlou. Na presné určenie mutácie, z ktorej sa stanoví konkrétna liečba, slúži prietoková cytometria a PCR (polymerase chain reaction).
AML sa lieči chemoterapiou. Začína sa takzvanou indukčnou liečbou, ktorej cieľom je znížiť množstvo nádorových buniek v dreni a v krvi pacienta, čím sa zastavia príznaky a rozvoj ochorenia. Nasleduje konsolidačná liečba, ktorej cieľom je znížiť množstvo nádorových buniek na nulu alebo aspoň zabrániť riziku návratu ochorenia. V niektorých prípadoch na to slúži transplantácia kostnej drene. U pacientov vo veľmi pokročilom veku alebo s iným závažným ochorením by táto liečba bola riziková, preto sa volí paliatívna liečba, založená na tlmení príznakov a podpornej liečbe.
Vzniku AML sa vo veľkej miere nedá zabrániť. Jedinou metódou prevencie je vyvarovať sa rizikových faktorov, ako je fajčenie, radiácia a chemické karcinogény (benzén). Pacientom s prebiehajúcimi chronickými ochoreniami kostnej drene (chronická myelocytárna leukémia, pravá polycytémia a iné) a vyliečeným onkologickým pacientom po chemoterapii sa odporúčajú pravidelné preventívne vyšetrenia krvi.