Diabetes mellitus 1. typu ohrozuje najmä deti, no potrápiť vie aj dospelých. Viete rozoznať prvé príznaky ochorenia?
Cukrovka 1. a 2. typu má odlišné príznaky. Líšia sa aj v tom, v akom veku bývajú diagnostikované. Kým diabetes mellitus 1. typu sa prejavuje predovšetkým v detskom veku, u seniorov sa najčastejšie vyskytuje cukrovka 2. typu. Nie je to však pravidlo.
Cukrovka 1. typu môže byť diagnostikovaná aj v dospelom veku, vtedy sa označuje skratkou LADA (latentný autoimunitný diabetes dospelých).
Väčšinou sa cukrovka 1. typu vyskytuje medzi 2. a 4. rokom alebo v puberte, a to medzi 10. a 14. rokom. Zanedbanie príznakov vedie k vážnym zdravotným komplikáciám.
Diabetes mellitus alebo cukrovka patrí k častým chronickým metabolickým poruchám organizmu.
Diabetes mellitus 1. typu je spôsobený nedostatkom hormónu – inzulínu. Ten reguluje hladinu krvného cukru – glukózy v krvi. Po prijatí potravy je úlohou inzulínu zabezpečiť zníženie hladiny glukózy v krvi na optimálne hodnoty.
Inzulín je hormón, ktorý vzniká v B bunkách Langerhansových ostrovčekov v pankrease. Pri cukrovke 1. typu dochádza k zániku B buniek pankreasu, a tým ku nedostatočnej produkcii inzulínu.
Nedostatok inzulínu sa prejavuje zvýšenou hladinou glukózy v krvi – hyperglykémiou. Tá spôsobuje rôzne príznaky od únavy až po časté močenie a smäd.
Diabetes mellitus 1. aj 2. typu majú spoločný príznak, a to zvýšenú hladinu glukózy v krvi – hyperglykémiu. Neliečená hyperglykémia vedie pri oboch týchto ochoreniach k závažným zdravotným problémom. Obe formy cukrovky môžu spôsobiť kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia ciev, stratu zraku či syndróm diabetickej nohy.
Hlavným rozdielom je vek, v ktorom sú dané typy cukrovky diagnostikované, a možnosť ovplyvniť nástup ochorenia. Odlišné sú aj samotné príznaky.
Cukrovka 1. typu sa častejšie vyskytuje u detí, kým cukrovka 2. typu u seniorov.
Platí tiež, že kým cukrovku 1. typu nedokážeme ovplyvniť, diabetes 2. typu áno – zdravou životosprávou.
Je autoimunitné ochorenie, ktorého nástup nedokážeme ovplyvniť. Diagnostika cukrovky 1. typu je častá najmä v detskom veku a u dospelých. Pri cukrovke 1. typu útočia bunky imunitného systému proti bunkám produkujúcim inzulín – B bunkám pankreasu.
Cukrovka 1. typu sa prejavuje náhle, na rozdiel od cukrovky 2. typu, ktorá sa vyvíja dlhodobo. Pacient s cukrovkou 1. typu je celoživotne odkázaný na prijímanie inzulínu.
Nástup ochorenia nedokážeme ovplyvniť stravou a pohybom. Cukrovka môže byť dedičná alebo spôsobená prekonaním infekcií v skorom detskom veku, čo vedie k zmenám v imunitnom systéme.
Cukrovka 1. typu je zriedkavejšia ako cukrovka 2. typu.
Diabetes mellitus 2. typu je komplexné chronické ochorenie, ktoré býva u pacientov diagnostikované častejšie ako cukrovka 1. typu. Ochorenie vzniká pomaly a trápi najmä seniorov.
Príčinou vzniku ochorenia je inzulínová rezistencia, pri ktorej tkanivá nereagujú dostatočne na produkciu inzulínu. To spôsobuje stav zvýšenej hladiny inzulínu a glukózy v krvi, ktorý vedie k cukrovke 2. typu či srdcovo-cievnym ochoreniam.
Príčinou vzniku ochorenia však môže byť aj obezita, nedostatočná fyzická aktivita či zlé stravovacie návyky.
Liečba cukrovky 2. typu zahŕňa zmenu životného štýlu a perorálne užívanie liekov na zníženie hladiny glukózy v krvi. Nebezpečným príznakom a súčasne aj následkom neliečenej cukrovky 2. typu sú bolesti nôh a ťažko sa hojace rany, ktoré môžu viesť až k syndrómu diabetickej nohy.
Cukrovka 1. typu je spôsobená autoimunitným zápalom. Tento zápal vedie k tvorbe protilátok proti B bunkám v pankrease, ktoré produkujú inzulín.
Inzulín znižuje hladinu glukózy v krvi, preto pri nedostatku buniek, ktoré zabezpečujú jeho produkciu, dochádza k závažnému stavu – hyperglykémií a ketoacidóze, pri ktorej je z pacienta cítiť acetón.
Ochorenie cukrovky 1. typu nazývame aj autoimunitná endokrinopatia, pretože telo produkuje protilátky proti vlastným bunkám endokrinných orgánov (orgány vylučujúce hormóny do krvi).
Autoimunitný zápal, ktorý vedie k poškodeniu a zničeniu B buniek pankreasu, je často spojený s prekonanou virózou najčastejšie v detskom veku alebo s genetickou predispozíciou.
Približne 20 % vírusov môže spôsobovať autoimunitný zápal, ktorý prebieha dlhšiu dobu bez akýchkoľvek príznakov. Po prejavení príznakov je často poškodených už viac ako 20 % B buniek pankreasu.
Príznaky cukrovky patria k tým, ktoré si často nemusíme všimnúť. Najmä v skorých fázach ochorenia možno cukrovku diagnostikovať pri preventívnej prehliadke vďaka odberu krvi.
Najčastejšie sa pri diagnostike cukrovky stretávame s veľkým smädom, častým močením a sústavným hladom.
Príznaky cukrovky 1. typu môžeme zhrnúť nasledovne:
Cukrovka 2. typu vedie častejšie k bolestivým stavom a ranám v oblasti nôh, ktoré sa nehoja. Pri cukrovke 2. typu sa objavujú zmeny na koži, zmena citlivosti alebo tvorba tmavých škvŕn.
Hodnotu glykémie si meriame pomocou glukomerov, jemným vpichom do bruška prsta. Na samotné meranie je potrebný testovací prúžok, ktorý slúži na jednorazové použitie.
Každý typ glukomera má svoje špeciálne testovacie prúžky, ktoré nie je možné zameniť za iné. Glukomer a testovacie prúžky je možné zakúpiť v lekárni.
Postup merania glykémie:
Fyziologické hodnoty:
Normálna hodnota cukru v krvi (glykémia) | do 5,5 mmol/l |
Po jedle | menej ako 7,8 mmol/l |
Ak je hodnota cukru v krvi nalačno viac ako 7,00 mmol/l a 2 hodiny po jedle alebo pri náhodnom stanovení viac ako 11,00 mmol/l, hovoríme o diabete.
Hodnoty glykémie sa počas dňa líšia, a to najmä po jedle. Z hodnôt glykémie môžeme určiť stav nazývaný ako prediabetes, pri ktorom sú hladiny glukózy v krvi vyššie ako obvykle, no nie dosť vysoké na diagnostiku diabetu.
Diagnostika ochorenia prebieha nasledovne:
Po diagnostikovaní ochorenia je cieľom liečby diabetu 1. typu dosiahnutie optimálnej hodnoty glykémie v krvi. Základná forma liečby je liečba inzulínom, ktorý hladinu glukózy v krvi znižuje.
Inzulín sa aplikuje pomocou inzulínových pier alebo pomocou inzulínovej pumpy. Inzulínové perá, majú krátke, tenké a ostré ihličky, ich vpich je takmer bezbolestný.
Inzulínová pumpa je zariadenie podobné malej krabičke, ktoré nahrádza funkciu pankreasu pri tvorbe inzulínu. Je bezpečná a spoľahlivá. Pripája sa na rovnaké miesta, kam si pacienti pichajú inzulín pomocou inzulínových pier.
Pri liečbe diabetu je veľmi dôležité:
Hypoglykémia je stav, pri ktorom je hladina glukózy v krvi príliš nízka. Jej dôsledkom môže byť príliš vysoká dávka inzulínu, nepravidelné stravovanie, konzumácia alkoholu a neprimeraná fyzická aktivita.
Stavu hypoglykémie je dôležité predchádzať, nakoľko môže viesť až ku hypoglykemickej kóme.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje: