Až 9 z 10 pacientov s cukrovkou má diabetes mellitus 2. typu. To je presne ten typ cukrovky, ktorý prichádza pomaly a postupne, dá sa mu však vyhnúť. Za jeho vznikom môže byť aj stres a príliš veľa umelého svetla. Aké sú ďalšie rizikové faktory, ktoré potvrdila veda?
Ak v našom tele funguje všetko správne, hormón inzulín prenáša glukózu (cukor) z krvi do buniek, ktoré ju premieňajú na energiu. Diabetes mellitus, nazývaný aj cukrovka, je ochorenie, pri ktorom telo neprodukuje dosť inzulínu alebo naň nereaguje normálne. Spôsobuje tak nezvyčajne vysokú hladinu cukru v krvi, ktorú nevieme vstrebať.1 Najčastejšie môžeme trpieť cukrovkou prvého a druhého typu.
Hoci sa obidva typy diabetu týkajú zvýšenej hladiny cukru v krvi, v skutočnosti ide o ochorenia s roznymi príčinami vzniku. Existuje viacero dôvodov, prečo u vás môže „prepuknúť“ cukrovka druhého typu.
Presedíte väčšinu dňa a do práce aj späť chodíte autom alebo MHD? Ak sa navyše cez týždeň nevenujete aspoň 150 minút aeróbnemu cvičeniu (beh, chôdza, bicyklovanie, plávanie či turistika), patríte medzi tých, ktorí majú sedavý životný štýl.2
A práve ten je jeden z najrizikovejších faktorov vzniku cukrovky 2. typu. Keď sa menej hýbeme, stávame sa menej citlivými na inzulín. Pankreas ho postupne prestáva zvládať vyplavovať, čo zvyšuje hladinu glukózy v krvi. Na jej spracovanie tak potrebujeme ešte väčšie množstvo inzulínu, ktorý však nemáme.
Štúdie z roku 2014 naznačujú, že viac chôdze, behu či inej aeróbnej aktivity, pomáha znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu až o 30 %.3
Naše telo riadi 24-hodinový cirkadiánny rytmus – ide o tzv. vnútorné biologické hodiny. Je to súbor prirodzených cyklov, ktoré prebiehajú každý deň a ovplyvňuje ich svetlo a tma. Cirkadiánny rytmus ovplyvňuje viaceré fyziologické procesy, najmä spánok, hladinu hormónov a metabolizmus cukrov. Vystavenie umelému svetlu môže tento cyklus značne ovplyvniť.
Ak narušíme naše „vnútorné hodiny“, je dosť pravdepodobné, že si pokazíme aj metabolizmus. Opäť tak zvýšime riziko cukrovky 2. typu. Svedčia o tom aj výsledky štúdie z Northwesternskej univerzity v Chicagu. Ukázali, že aj u zdravých ľudí, ktorí boli vystavení nadmernému umelému svetlu ráno i večer, namerali zvýšenú hladinu glukózy v krvi.4
Ponocovanie nespôsobí len to, že sa na druhý deň budeme cítiť unavene. Nedostatok spánku takisto zvyšuje riziko cukrovky. Najmä, ak už máte zistený prediabetes. Je to ochorenie, pri ktorom už je hladina cukru v krvi zvýšená, no ešte nedosahuje hodnoty, pri ktorých lekár diagnostikuje cukrovku.
Juhokórejskí vedci zistili, že dospelí, ktorí trpia na prediabetes a spávajú priemerne 5 hodín denne, majú oproti tým, ktorí spia v priemere 7 hodín, až o 70 % vyššie riziko, že sa u nich rozvinie cukrovka 2. typu.5
Na rozdiel od diabetu 2. typu sa prediabetes dá vyliečiť. Riešením je skoré zistenie choroby, nasadenie liečby a zmena životného štýlu. Ak aj vy trpíte prediabetom či cukrovkou prvého alebo druhého typu a ste poistencom Dôvery, môžete sa zapojiť do bezplatného programu „Dôverapomáha diabetikom“. Naučíte sa v ňom, ako dostať svoje ochorenie pod kontrolu a zvládať ho ľahšie.
Podľa The Global Diabetes Community zvyšujú nadváha a obezita riziko cukrovky až o 85 %. Nedávne výskumy tiež naznačujú, že pravdepodobnosť vzniku cukrovky 2. typu u obéznych ľudí je až 80-krát vyššia ako u tých, ktorí majú BMI (index telesnej hmotnosti) nižší ako 22.6
Diabetes 2. typu sa skôr objaví aj u tých, ktorým sa tuk ukladá okolo pása. Ide o viscelárny tuk, ktorý sa nachádza priamo okolo vašich orgánov. Obrastá životne dôležité orgány ako pečeň, srdce či črevo, a tým im znemožňuje správne pracovať.
Za normálnych okolností inzulín prenáša glukózu na spracovanie buď do svalov, alebo do pečene, kde sa ukladá na neskôr. Ak sa však vo vašej brušnej dutine nachádza viscerálny tuk, vaše bunky už glukózu odmietnu prijímať.
Oblasť pečene je zase vyplnená tukom, a tak cukor zostáva v krvnom obehu. Pankreas produkuje viac a viac inzulínu, čo spôsobuje jeho opotrebenie. Po čase začne produkovať inzulínu menej, čím sa zvýši riziko cukrovky.7 Dobrou správou však je, že cvičením a vyváženou stravou ho môžete značne znížiť.
Ak zažívate stres a úzkosť, váš organizmus začne produkovať hormóny kortizol a adrenalín. Okrem toho, že vám pomáhajú stresovú situáciu zvládnuť, zvyšujú aj hladinu glukózy.
Je to najmä preto, aby malo telo energiu na rýchlu reakciu. Vďaka tomu ľahšie zvládnete situácie, ktoré vás znepokojujú. Ak sme vystavení neustálemu až chronickému stresu, naše telo postupne prestane na inzulín reagovať.8
Riziko cukrovky zvyšuje aj genetika. Najmä, ak na ňu trpí niekto z vašej najbližšej rodiny, napríklad rodičia či súrodenci. So vznikom totiž súvisí niekoľko génových mutácií, ktoré sa môžu navzájom ovplyvňovať. Ich vplyv je vo všeobecnosti malý, no ak túto predispozíciu skombinujete so zlou životosprávou, riziko, že ňou budete trpieť, je 2 až 3-krát vyššie.9,10
Podľa prvých výsledkov ešte stále prebiehajúcej štúdie v nemocnici v Los Angeles – Cedars-Sinai, môže jeden typ baktérií, ktoré sa nachádzajú v črevách, takisto prispievať k vzniku cukrovky 2. typu.
Ukázalo sa, že ak máme v črevách príliš veľa baktérie s názvom Flavonivrator, znižuje sa naša inzulínová citlivosť. Naopak, ak máme v tráviacom trakte viac baktérie Coprococcus, naša citlivosť na inzulín je vyššia. Vedci zatiaľ nevedia, ako môžeme zloženie črevných baktérií ovplyvniť, no domnievajú sa, že odpovede získajú už za 5 až 10 rokov.11
Patríte medzi „tuhých“ fajčiarov? Pravdepodobnosť, že u vás vznikne cukrovka 2. typu, je o 30 až 40 % vyššia ako u nefajčiarov. Ak ani počas prebiehajúceho ochorenia neprestanete s týmto zlozvykom, sťažujete si jeho liečbu. Takisto je pravdepodobnejšie, že budete mať vážnejšie zdravotné problémy ako:
Vplyvom hormonálnych zmien počas tehotenstva sa telo dostáva do neustáleho „hormonálneho stresu“. Ak ste navyše náchylná na cukrovku, môže sa vám prejaviť práve počas tehotenstva. Gestačný diabetes mellitus, známy ako tehotenská cukrovka, vzniká najčastejšie medzi 24. až 28. týždňom gravidity a vyskytuje sa približne u 15 % žien. Práve v tomto období sa na naň robí aj test.
Hoci je každá komplikácia v tehotenstve znepokojujúca, cukrovku môžete počas tohto obdobia ľahšie zvládnuť tak, že si budete pravidelne kontrolovať hladinu glukózy v krvi, jesť vyvážene a vyhnete sa nadmernému jedeniu sladkých potravín a nápojov. Väčšine žien sa hladina cukru po pôrode upraví. V 20 % prípadov sa však cukrovka naplno vyvinie neskôr. Ak vás dlhodobo trápi nadváha alebo obezita, riziko sa môže „vyšplhať“ až na 60 %.13 Nezabúdajte preto viesť zdravý životný štýl aj po pôrode.
Cukrovka prvého typu vzniká vtedy, keď beta bunky v Langerhansových ostrovčekoch pankreasu (skupina buniek v podžalúdkovej žľaze, ktoré produkujú hormóny), ktoré vylučujú hormón inzulín, postihne zápal. Preň už nie sú schopné hormón produkovať. Diabetes prvého typu sa najčastejšie prejavuje u malých detí, typicky medzi 2. až 4., prípadne 10. až 14. rokom.14
Diabetes 2. typu je najčastejším typom cukrovky. Na Slovensku je podľa NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií) 355-tisíc diabetikov, z ktorých až 91 % má diagnostikovanú práve cukrovku 2. typu.15 Prejavuje sa najmä v dospelosti, no nie je ojedinelá ani u mladších ľudí.
Síce pankreas na rozdiel od prvého typu inzulín produkuje, no je to buď v nedostatočnom množstve, alebo ho telo nedokáže správne spracovať. Tým, že naň bunky dostatočne nereagujú, vzniká tzv. inzulínová rezistencia. Aj keď nie je ešte presne známe, prečo sa to deje, najčastejšie k jej vzniku prispieva nezdravý životný štýl či obezita.16