Disociačné poruchypatria kskupinementálnych porúch, ktoré zahŕňajú stratu súvislostí medzi myšlienkami, spomienkami, okolím, činnosťami a identitou. Tri hlavné disociačné poruchy sú disociačná amnézia, disociačná porucha identity a depersonalizačno-derealizačná porucha. Disociačná amnézia predstavuje ochorenie, pri ktorom pacient stráca pamäť oveľa vážnejšie ako pri bežnej zábudlivosti. Človek si nevie spomenúť na informácie o sebe, udalostiach ani o ľuďoch zo svojho života. Disociačné poruchy výrazne interferujú s ich každodenným životom.
K disociačnej poruche dochádza najmä po traumatizujúcom zážitku. Môže trvať minúty, hodiny, mesiace aj roky. Pacienti s disociačnou poruchou identity majú v sebe niekoľko rozdielnych identít rôzneho veku, pohlavia, či dokonca rasy alebo sexuálnej orientácie. Každá identita sa správa inak a inak dokonca hovorí. Depersonalizačno-derealizačná porucha zahŕňa oddelenie od svojej osobnosti (depersonalizácia) a pozorovanie samého seba z diaľky ako nezávislej, druhej osoby. Zároveň sa vyznačuje derealizáciou, teda videnie sveta je nereálne, ľudia a veci naokolo sú zahmlené, podobné snu. Ľudia s týmito poruchami takto nedobrovoľne strácajú spojenie s realitou.
Tieto poruchy vznikajú najmä na základe snahy organizmu vyrovnať sa s určitou traumou. Často vzniknú práve v detstve ako následok dlhého fyzického, sexuálneho alebo emočného zneužívania. Pri disociačnej poruche identity býva úlohou ostatných identít v jednom človeku chrániť hostiteľskú identitu človeka. Mučenie, únos, vojna alebo prírodná katastrofa môžu byť spúšťačom disociačných porúch aj u dospelých.
Symptómy sa pri jednotlivých typoch disociačných porúch rôznia. Zahŕňajú stratu pamäti na určité časové obdobia, konkrétnych ľudí alebo informácie o sebe, pocit odtrhnutia od seba samého a svojich emócií. Človek vníma osoby a veci okolo seba ako nereálne, má rozmazané videnie svojej identity, značný stres a problémy vo vzťahoch, v práci, neschopnosť vyrovnať sa so stresom a s emóciami, problémy s mentálnym zdravím (depresia, úzkosť, samovražedné myšlienky).
Disociačné poruchy môžu priniesť mnohé komplikácie, ako je sebapoškodzovanie, pokus o samovraždu, sexuálnu dysfunkciu, alkoholizmus, užívanie drog, stravovacie poruchy, poruchy spánku (nočné mory, námesačnosť, insomnia), neepileptické záchvaty a iné.
Diagnóza je stanovená, ak pacient spĺňa diagnostické kritériá ochorenia. Lekár podrobí pacienta fyzikálnemu vyšetreniu (eliminuje možné iné diagnózy, napríklad zranenie hlavy, mozgový nádor, intoxikáciu a tak ďalej) a psychiatrickému vyšetreniu, pri ktorom sa odborník informuje o myšlienkovom, behaviorálnom a emočnom stave pacienta.
Liečba spočíva v psychoterapii a podávaní medikácií pacientovi. Psychoterapia predstavuje sedenia s odborníkom, ktoré spočívajú v komunikácii medzi pacientom a terapeutom. Terapeut pomáha pacientovi zvládať stresové situácie, porozumieť vlastnému ochoreniu a hovoriť o svojich traumatizujúcich zážitkoch. Medzi pacientom a odborníkom je potrebné vybudovať dôveru, aby sa mentálny stav pacienta mohol zlepšovať. Medzi lieky podávané pacientom s disociačnými poruchami patria antidepresíva, lieky na úzkosť a mnohé iné antipsychotiká, pomáhajúce zvládať túto poruchu.
Ak človek trpí určitým typom disociačnej poruchy, je vhodné, aby si ešte pred stretnutím s terapeutom spísal príznaky, ktoré na sebe pozoruje. Prínosné je i to, ak si zapíše udalosti zo svojho života, ktoré si pamätá a ktoré mohli viesť ku chorobe. Terapeuta je vhodné informovať o liekoch, vitamínoch alebo rastlinných preparátoch, ktoré pacient užíva. V neposlednom rade je dôležité, aby pacient uviedol všetky významné fakty o svojom ochorení.
Reakcie ľudí na záťažovú situáciu sú rôzne. V niekom môže vyvolať stres, čo znamená, že sa bude cítiť trochu napnutejší, nervóznejší,…
Impulzívne poruchy sú stavy, keď ľudia majú impulzy, ktorým je ťažké alebo nemožné odolať. Osoba s impulzívnou poruchou často nedokáže…
Pomocou CT koronarografie je možné vytvoriť trojrozmerný obraz srdca a ciev. Využíva sa pri odhalení ischemickej choroby srdca, monitoringu bypassu…
