Zmnoženie genetického materiálu 21. chromozómu pri Downovom syndróme ovplyvňuje nielen psychomotorický vývoj. Zo zdravotných komplikácií patria medzi najzávažnejšie vrodené vývojové chyby srdca a hematologické ochorenia. Vo vyššom veku dochádza veľmi často k rozvoju Alzheimerovej choroby.
Zmnoženie genetického materiálu 21. chromozómu pri Downovom syndróme ovplyvňuje psychomotorický vývoj aj zdravotné komplikácie. Hlavnými znakmi je mentálna retardácia a oneskorený psychomotorický vývoj.
Zo zdravotných komplikácii patria medzi najzávažnejšie vrodené vývojové chyby srdca a hematologické komplikácie. Vo vyššom veku dochádza veľmi často k rozvoju Alzheimerovej choroby. V súčasnosti sa u DS uvádza dosahovaná dĺžka života 50 až 60 rokov. Výrazne závisí od kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti ako aj primeranej psychosociálnej podpory.
Vrodené vývojové chyby srdca sú prítomné približne u 50 % pacientov. Je možný súčasný výskyt viacerých kardiálnych abnormalít. Keďže je dôležité včasné chirurgické riešenie závažných kardiálnych abnormalít, je nutný ich skríning v 1. mesiaci života aj u pacientov bez príznakov.
Medzi najzávažnejšie patria tzv. cyanotické chyby, pri ktorých vzniká modré sfarbenie kože a slizníc v dôsledku miešania neokysličenej krvi s okysličenou krvou. Najčastejší typ vrodenej srdcovej chyby je defekt septa medzi predsieňami a komorami. V prípade kompletného defektu je medzi predsieňami a komorami rozsiahla komunikácia umožňujúca miesenie krvi zo všetkých 4 dutín (spoločná chlopňa medzi komorovou a predsieňovou časťou srdca).
Fallotova tetralógia je komplexná chyba charakterizovaná defektom komorového septa a zúžením výtokovej časti pravej komory. Z necyanotických chýb sa vyskytujú defekty predsieňového, resp. komorového septa alebo chlopňové chyby.
Zaujímavým pozorovaním je, že trizómia 21 je spojená so signifikantne nižším výskytom solídnych tumorov. Naopak, riziko hematologických malignít je mnohonásobne zvýšené.
Hematologické abnormality u novorodencov (HANDS) – ide o nízky počet bielych krviniek alebo krvných doštičiek alebo zvýšenú hladinu červených krviniek bez prítomnosti blastov (nezrelých buniek) v periférnej krvi v novorodeneckom veku. Priebeh HANDS je zvyčajne nezávažný a bez komplikácií, spontánne sa upravuje do 3 týždňov veku.
Tranzientná myeloproliferatívna porucha (TMP) je ochorenie, ktoré sa vyskytuje výlučne u novorodencov s DS (asi u 10 %). Ide o morfologickú detekciu blastov v periférnej krvi u detí do 3 mesiacov života. Zvyčajne sa rozvinie v prvých týždňoch života. TMP sa môže rozvinúť už prenatálne a viesť k hydropsu plodu (celotelový opuch) s hepatosplenomegáliou a úmrtiu plodu.
Ďalšími možnými komplikáciami a zároveň príčinou úmrtia sú zlyhanie pečene, srdcové zlyhanie, sepsa, krvácanie, hyperviskozita a diseminovaná intravaskulárna koagulopatia.
TMP ustupuje spontánne v priemere do dvoch mesiacov. U týchto pacientov je však zvýšené riziko akútnej megakaryoblastovej leukémie po 6. mesiaci života (priemerne v 20. mesiaci života).
Akútna leukémia sa rozvinie u asi 0,5 – 1,0 % detí. Akútna myeloblastová leukémia (AML) a akútna lymfoblastová leukémia (ALL) sa vyskytujú v pomere 1:1.
V prípade akútnej myeloblastovej leukémie ide najčastejšie o akútnu megakaryocytovú lekémiu (AMKL) s mediánom výskytu 2 roky (rozpätie 0,5 -5 rokov). Výskyt AMKL je asi 500x vyšší u detí s DS.
Akútna lymfoblastová leukémia sa vyskytuje zvyčajne po 4 veku života. Oproti bežnej detskej populácii má žiaľ horšiu prognózu, čo súvisí okrem iného aj s vysokou toxicitou aplikovaných liekov.
Vo všeobecnosti je nástup Alzheimerovej choroby oproti bežnej populácii o niekoľko dekád skorší. Údaje o prevalencii sa v jednotlivých štúdiách výrazne rozchádzajú, pretože príznaky nastupujúcej Alzheimerovej choroby sú často nedostatočne rozpoznané na pozadí mentálnej retardácie.
Symptómy nástupu demencie sú najmä pokles výkonnosti, psychologické zmeny, poruchy spánku, stratu pamäti alebo neurologické preavy v zmysle ataxie, či epilepsie.
Porucha sluchu môže byť zapríčinená vrodenou poruchou vláskových buniek kochley (slimáka) alebo sa vyvíja v priebehu života ako dôsledok zmenených anatomických pomerov vonkajšieho a stredného ucha v kombinácii s hustým ušným mazom a poruchami imunity.
Ľudia s poruchami intelektu majú často problém spracovať reč (najmä v hlučnom prostredí) a lokalizovať zdroj zvuku. Aj mierna strata sluchu u nich vedie k výraznému zhoršeniu týchto funkcií. Ľudia postihnutí DS nevedia subjektívne identifikovať poruchu sluchu, preto by mal byť u nich cielene prevádzaný skríning na stanovenie straty sluchu a ochorení stredného ucha.
Aké sú príčiny zhoršeného počutia?
Vláskové bunky kochley môžu chýbať od narodenia (kongenitálna hluchota), prípadne môže dochádzať k ich včasnej degenerácii v čase puberty. Vo veku 40 rokov má významná časť pacientov s DS závažné poruchy sluchu:
To vedie k zhoršenému prevzdušneniu stredného ucha a podmieňuje jeho zápal, ktorý sa navyše v dôsledku zmenených anatomických pomerov spontánne neupravuje.
V tabuľke sú zhrnuté najčastejšie zdravotné problémy detí s Downovým syndrómom:
Ochorenie | frekvencia výskytu v % |
Porucha sluchu (primárna aj sekundárna) | 60 – 80 |
Zápal stredného ucha | 50 – 70 |
Zrakové problémy | 60 |
Refrakčné chyby | 50 |
Katarakta | 15 |
Obštrukčná choroba dýchacích ciest | 50 – 75 |
Vrodené vývojové chyby srdca | 40 – 50 |
Nedostatočné a oneskorené prerezávanie zubov | 23 |
Vývojové poruchy tráviaceho traktu | 12 |
Porucha funkcie štítnej žľazy | 4-18 |
Hematologické ochorenia | > 10 |
Celiakia | 5 |
Nestabilita krčných stavcov | u 1 – 2 % symptómy |
Autizmus | 1 |
Hirschprungova choroba | 1 |
Porucha imunitného systému | 1 |
Deti s Downovým syndrómom sa výrazne odlišujú mentálnym, aj fyzickým postihnutím. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že vyžadujú komplexnú a pravidelnú zdravotnú starostlivosť. Najmä vo včasnom detstve je potrebné aktívne vyhľadávanie možných vývojových chýb a ich následná korekcia.