Je doplnkom klasickej medicíny. Zaoberá sa liečbou a prevenciou chorôb pomocou liečivých rastlín. Najčastejšie sa fytofarmaká používajú na zvládnutie menej komplikovaných ochorení ako sú kašeľ, nádcha, zápal hrdla, tráviace ťažkosti, nespavosť či bolesti svalov. Napriek dostupnosti bez lekárskeho predpisu je dôležité sa o správnom výbere vždy poradiť s farmaceutom v lekárni.
Fytoterapia sa ako doplnok klasickej medicíny zaoberá liečbou a prevenciou chorôb pomocou liečivých rastlín a produktov z nich získaných.
Liečivé rastliny sprevádzajú ľudstvo už odpradávna. Na základe dlhoročných skúseností človek ich účinky využíval najmä k prinavráteniu zdravia. Vďaka svojmu prirodzenému výskytu, dobrej dostupnosti či nižšiemu počtu nežiaducich účinkov sú liečivé rastliny predmetom mnohých vedeckých výskumov.
Za liečivé sa považujú rastliny, ktoré sa vďaka svojim biologicky aktívnym obsahovým látkam používajú na zamedzenie vzniku choroby alebo na dosiahnutie uzdravenia. Biologicky aktívne látky v nich obsiahnuté sú výsledkom zložitých biochemických procesov, tzv. primárneho a sekundárneho metabolizmu rastlín.
Liečebne sa využívajú prevažne tie časti rastliny, v ktorých je zastúpený čo najväčší podiel biologicky aktívnych látok – vňať, listy, kvety, plody, semená, kôra, hľuzy, podzemky, korene.
Svoje opodstatnené liečebné použitie majú mnohé čerstvé rastliny alebo ich časti ako mäta pieporná, materina dúška, brusnica čučoriedková. Prednosť sa však dáva už spracovaným, vhodným spôsobom konzervovaným rastlinám, ktoré sa odborne nazývajú drogy.
Najbežnejším spôsobom konzervácie je sušenie. Tento proces je možné uskutočniť skoro vždy. Aby však nedošlo k znehodnoteniu či rozkladu účinných látok, je nutné dodržať určité pravidlá. Veľmi dôležité je aj obdobie zberu a spôsob ich skladovania.
Sušené rastliny, resp. ich časti sa môžu v liečbe použiť buď priamo, alebo sa z nich dajú izolovať jednotlivé obsahové látky – izoláty.
Liečivá rastlina, droga a izolát majú často rozdielne použitie ako napríklad v prípade klinčekovca voňavého:
Celá táto skupina liečiv rastlinného pôvodu slúži po spracovaní do vhodnej liekovej formy na výrobu rastlinných liekov (fytofarmák) a výživových doplnkov. Mnohé z nich majú význam aj ako koreniny, korigenciá chuti a vône, technické pomocné látky, prípadne tvoria súčasť prírodnej liečivej kozmetiky.
Ďalšie skupiny prírodných liečiv reprezentujú liečivá živočíšneho pôvodu – hadie jedy, liečivá získané z morských organizmov a liečivá získané biotechnologickými postupmi.
Rastlinné lieky sú určené na:
Spôsob ich používania súvisí s liekovou formou, do ktorej sú spracované. Medzi najúčinnejšie produkty získané z čerstvých rastlín alebo ich častí patrí vylisovaná šťava. Ďalej sa sem radí medicinálne víno a olejový koncentrát.
Liečivé čaje, ktoré sa pripravujú prevažne zo sušených bylín, sa tešia veľkej obľube. Môžu obsahovať buď jednu bylinu alebo sa pripravujú vo forme tzv. čajovinových zmesí z dvoch a viacerých bylín. Je však dôležité, aby pri zostavovaní takýchto zmesí lekár alebo farmaceut poznal účinky jednotlivých obsahových látok a vedel vyhodnotiť pôsobenie celého súboru navzájom sa ovplyvňujúcich látok.
Medzi ďalšie možnosti spracovania drog patrí:
Takto získané prírodné extrakty sa neskôr využívajú ako základ sirupov a kvapiek. Práškované drogy slúžia ako medziprodukt pri príprave želatínových toboliek a tabliet. Špeciálnu skupinu tvoria u nás menej známe aromatické liehy.
Destiláciou s vodnou parou sa získavajú silice, ktoré majú svoje široké uplatnenie najmä v kozmetike či pri výrobe parfémov. Osobitnú skupinu tvoria prípravky určené na vonkajšiu aplikáciu – masti, gély, pasty, balzamy a kataplazma.
Fytofarmaká predstavujú v samoliečbe dôležitú skupinu liekov. Najčastejšie sa používajú na zvládnutie menej komplikovaných ochorení ako sú kašeľ, prechladnutie, zápal hrdla, poruchy trávenia, nespavosť, či bolesti svalov. Tieto ochorenia by mali byť ľahko prekonateľné a ich liečba by nemala trvať dlhšie ako 3 až 7 dní. V opačnom prípade je potrebné vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Všeobecne platí, že pri akútnych a vážnych stavoch sú liekmi prvej voľby chemické rýchlo účinkujúce látky.
Domáca samoliečba prináša aj určité nebezpečenstvá spojené s nesprávnym výberom lieku, jeho dávkovaním, dĺžkou užívania, či nevhodným spôsobom prípravy.
Užívanie fytofarmák bez znalosti možných interakcií s chemickými liečivami či nevhodnej kombinácii viacerých rastlinných prípravkov môže spôsobiť okrem neúspešnosti liečby dokonca zhoršenie zdravotného stavu.
Medzi pomerne často sa vyskytujúcu interakciu patrí užívanie ginka spolu s prípravkami s obsahom kyseliny acetylsalicylovej. Ak sa tieto látky podávajú súčasne, dochádza ku zvýšenému riziku krvácania.
Ďalšiu skupinu rizík predstavujú možné nežiaduce účinky ako sú fotosenzitivita, alergie, podráždenie pokožky a škodlivé účinky rastlín podmienené obsahom toxických zložiek. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať skupinám tzv. rizikových pacientov, ktorými sú malé deti, tehotné a dojčiace ženy, starší pacienti.
U všetkých fytofarmák sa vyžaduje garancia, že sú bezpečné a ich farmakologické účinky a účinnosť sú potvrdené nielen dlhoročnými skúsenosťami a tradičným použitím. Otázky bezpečnosti sú spojené so štandardizovaním rastlinného prípravku – extraktu v priebehu celého výrobného procesu lieku. Rastlinné lieky, ktoré sú v predaji v lekárňach, by mali vyhovovať normám kvality uvedeným v európskom liekopise alebo v iných platných normách členských štátov EÚ.
Fytofarmaká sú v lekárni ľahko dostupné bez lekárskeho predpisu. Pacient si ich môže zakúpiť aj bez predchádzajúcej návštevy lekára a stanovenia vhodnej diagnózy. Práve preto je dnes v lekárni veľmi dôležitá úloha farmaceuta a farmaceutického laboranta.
Poskytovaním odborných informácií v rámci svojej konzultačnej a poradenskej činnosti môžu pacienta správne nasmerovať a tak zabezpečiť, aby sa fytoterapia stala nielen účinnou, ale najmä bezpečnou doplnkovou liečbou pre pacienta.