Pacienti, ktorí dodržiavajú diétu a pravidelne cvičia, môžu dosiahnuť také zlepšenie glykémie pri cukrovke 2 typu, že lieky nepotrebujú.
V dôsledku rýchleho ekonomického rastu, zásadných zmien v životnom štýle, ako aj starnutím populácie výrazne stúpa prevalencia cukrovky 2. typu najmä v rozvojových krajinách.
Podľa najnovších údajov medzinárodnej diabetologickej federácie bola celosvetová prevalencia cukrovky 2. typu u dospelých v roku 2021 až 536,6 milióna ľudí (10,5 %). Odhaduje sa, že do roku 2045 sa tento počet zvýši na 783,2 milióna ľudí (12,2 %) na celom svete.
Diabetes 2. typu je chronické ochorenie, pre ktoré sú charakteristické dva patologické mechanizmy:
Výsledkom je, že cukor je menej efektívne absorbovaný bunkami, čo vedie k zvýšeniu jeho hladiny v krvi.
Cukrovka 2. typu primárne postihuje starších dospelých a často súvisí s faktormi životného štýlu, ako sú nesprávne stravovanie, nízka fyzická aktivita, sedavé zamestnanie a obezita.
V súčasnosti nárast počtu detí s obezitou vedie k väčšiemu počtu prípadov cukrovky 2. typu aj u mladých ľudí.
Príznaky cukrovky 2. typu sa často vyvíjajú pomaly, v priebehu niekoľkých rokov. Môžu zahŕňať:
Liečba cukrovky 2. typu si vyžaduje multifaktoriálny prístup, ktorý zahŕňa kombináciu úpravy životného štýlu a medikamentóznu liečbu.
Lieky na cukrovku 2. typu predstavujú dôležitú súčasť komplexnej liečby, ktorá pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi a zlepšovať kvalitu života pacientov.
Vo všeobecnosti platí, že liečebné postupy aj konkrétne liečivá na cukrovku 2. typu sú veľmi podobné vo väčšine vyspelých krajín.
Na Slovensku, ako aj v zahraničí, sa často používajú liečivá ako metformín, deriváty sulfonylurey, inhibítory DPP-4, agonisti GLP-1 a inzulín.
Výber liekov na cukrovku sa u pacientov môže líšiť v závislosti od ich individuálnych potrieb, zdravotného stavu aj od preferencií diabetológa.
Najbežnejšou a najviac používanou liečbou diabetu 2. typu je úprava životného štýlu, najmä so zameraním na diétu a cvičenie. Je vedecky dokázané, že tento prístup zlepšuje citlivosť tkanív na inzulín, čo vedie k zníženiu cukru v krvi. Pacienti by sa mali sústrediť najmä na:
V súčasnosti neexistuje žiadny liek na diabetes 2. typu, ktorý by vedel pacienta raz a navždy z cukrovky vyliečiť.
Na minimalizáciu komplikácií, ktoré môžu vďaka diabetu nastať (srdcovo-cievne komplikácie, neuropatia, retinopatia, ochorenie obličiek), musia pacienti celoživotne dodržiavať zásady zdravého životného štýlu spolu s užívaním liekov, prípadne inzulínovou terapiou.
Individuálne reakcie na tento komplexný liečebný prístup sa líšia. Pacienti, ktorí dodržiavajú diétu a pravidelne cvičia, môžu dosiahnuť také zlepšenie glykémie, že farmakoterapiu nepotrebujú.
Aj v takom prípade je však dôležité hladiny glykémie poctivo merať a pravidelne navštevovať diabetológa.
Keď zmeny životného štýlu nestačia na udržanie zdravej hladiny cukru v krvi, prichádzajú na rad lieky nazývané perorálne antidiabetiká (PAD).
Na rozdiel od inzulínu, ktorý sa zvyčajne podáva injekčne, sa tieto lieky užívajú ústami a ich cieľom je regulovať hladinu cukru v krvi.
Spočiatku sa liečba začína jedným liekom. Ak pacient nedosahuje požadované hodnoty glykémie, teda hladina cukru je stále vysoká, zvolí sa do kombinácie ďalšie PAD s iným mechanizmom účinku.
Určenie správneho lieku, ktorý bude pre pacienta vhodný, môže v niektorých prípadoch chvíľu trvať.
Lieky na cukrovku typu 2 zahŕňajú rôzne skupiny liečiv, z ktorých každý má svoj vlastný mechanizmus účinku.
Účinkujú predovšetkým tak, že znižujú produkciu glukózy v pečeni a zvyšujú citlivosť tkanív na inzulín. Patrí sem metformín, ktorý je často liečbou prvej línie kvôli svojej preukázanej účinnosti pri znižovaní hladiny cukru v krvi.
Lieky s účinnou látkou metformin sú Siofor, Glucophage, Normaglyc a Stadamed.
Časté vedľajšie účinky môžu zahŕňať nevoľnosť, hnačku, zápchu, zmenenú chuť v ústach a bolesti brucha, ktoré sú zvyčajne dočasné.
Metformín je vo všeobecnosti dobre tolerovaný liek na cukrovku typu 2, ale v zriedkavých prípadoch môže viesť k závažnejším vedľajším účinkom, ako je laktátová acidóza, najmä u pacientov s poruchami obličiek alebo pečene.
Tieto antidiabetiká, podobne ako biguanidy, patria medzi inzulínové senzitizátory. Znamená to, že zvyšujú citlivosť buniek k inzulínu. Patrí sem pioglitazón (Actos).
Nežiaduce účinky môžu zahŕňať zvýšenie telesnej hmotnosti a zadržiavanie tekutín. Preto sa dávajú do kombinácie s diuretikami a nepredpisujú sa pacientom so srdcovým zlyhaním. Vyžadujú si pravidelnú kontrolu pečeňových testov.
Deriváty sulfonylurey fungujú tak, že sa viažu na špecifické receptory na pankreatických beta bunkách, čím stimulujú uvoľňovanie inzulínu. Často sa používajú v druhej línii, keď metformín nepostačuje na udržanie zdravej glykémie.
Do tejto skupiny patrí gliklazid (Gliklazid), glibenklamid (Mininil), gliquidon (Glurenorm), glimepirid (Amaryl), glipizid (Minidiab).
Časté vedľajšie účinky zahŕňajú zvýšenie telesnej hmotnosti a zvýšené riziko hypoglykémie (nízka hladina cukru v krvi). Aj keď sú vo všeobecnosti dobre tolerované, niektorí pacienti môžu mať tráviace ťažkosti alebo kožné reakcie.
Dlhodobé užívanie môže predstavovať riziko vyčerpania beta-buniek pankreasu, v dôsledku čoho môže pankreas produkovať menej inzulínu. Časom to môže znižovať účinnosť týchto liekov.
Glinidy stimulujú pankreas, aby vylučoval viac inzulínu. Účinkujú rýchlejšie ako deriváty sulfonylmočoviny, ale ich účinok v organizme je kratší, čo umožňuje pacientom užívať dávky tesne pred jedlom. Príklady zahŕňajú repaglinid (Novonorm).
Časté vedľajšie účinky môžu zahŕňať hypoglykémiu (nízka hladina cukru v krvi) a prírastok hmotnosti.
V našom tele sú hormóny nazývané inkretíny, ktoré zohrávajú úlohu pri kontrole hladiny cukru v krvi tým, že stimulujú vylučovanie inzulínu.
Existuje však enzým nazývaný DPP-4, ktorý má tendenciu tieto inkretíny rozkladať, čím obmedzuje ich účinnosť. Inhibítory DPP-4, ako už názov napovedá, sú lieky, ktoré blokujú pôsobenie tohto enzýmu. Patrí sem sitagliptín (Januvia), linagliptin (Trajenta), saxagliptin (Onglyza), vildagliptin (Galvus).
Inhibítory DPP-4 sú celkovo dobre tolerované s nízkym rizikom hypoglykémie. Vedľajšie účinky môžu zahŕňať infekcie horných dýchacích ciest a bolesti hlavy.
Napodobňujú pôsobenie inkretínových hormónov. Vďaka tomu vedú k zvýšenému uvoľňovaniu inzulínu a znižujú chuť do jedla, čím podporujú chudnutie. Ide o lieky v injekčnej forme, ktoré sa podávajú raz týždenne alebo raz denne v závislosti od konkrétneho lieku.
Patrí sem exenatid (Byetta), (Bydureon) a liraglutid (Victoza). Časté vedľajšie účinky môžu zahŕňať nevoľnosť, vracanie a hnačku, najmä na začiatku liečby.
Mechanizmus ich účinku spočíva v tom, že blokujú proteín SGLT-2, ktorý za normálnych okolností vracia cukor z obličiek späť do krvi. To znamená, že zvyšujú množstvo cukru, ktoré sa vylúči močom von, tým pádom ho ostáva menej v krvi.
Patrí sem účinná látka ertugliflozín (Steglatro). Časté vedľajšie účinky zahŕňajú zvýšené močenie a vyššie riziko infekcií močových ciest. Inhibítory SGLT-2 môžu tiež viesť k dehydratácii a zriedkavo k stavu známemu ako diabetická ketoacidóza.
Pre pacientov s cukrovkou je veľmi dôležité, aby poctivo dodržiavali svoj liečebný plán a aby pravidelne chodili na kontroly k diabetológovi, ktorý najlepšie zhodnotí, či daná liečba dostatočne reguluje glykémiu.
Nevyhnutné je aj pravidelné sledovanie hladiny cukru v krvi, zvládanie stresu a vyhýbanie sa alkoholu a cigaretám.
Ak vám perorálne antidiabetiká spôsobujú tráviace ťažkosti, skúste ich užívať s jedlom.
Pacienti by si mali na sebe všímať možné komplikácie liečby a v prípade akýchkoľvek zmien zdravotného stavu vyhľadať lekársku pomoc.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
Prevalence, awareness and control of type 2 diabetes
Mayoclinic: Diabetes diagnosis-treatment
NHS: Diabetes understanding-medication