Kedy sa dočkáme riešenia na Covid-19 v podobe vakcíny?

V tomto článku sa dozviete

• Preteky s časom
• Ako fungujú vakcíny?
• Čo nás čaká?

Aktuálne preto prebiehajú globálne preteky o to, kto skôr úspešne vyvinie a hlavne otestuje vakcínu, ktorá by chránila ľudstvo pred ochorením COVID-19. V tejto „súťaži“ je zatiaľ viac ako 150 potenciálnych vakcín, ktoré sú momentálne v procese vývoja. A každý deň bez účinnej vakcíny stojí obrovské množstvo životov a ekonomických strát.

Preteky s časom

Že ide o skutočne výnimočnú situáciu ukazujú aj nasledujúce čísla. Bežný vývoj vakcíny trvá 10 až 15 rokov, od úplného začiatku testovania až po dodanie na trh. Najrýchlejšie vyvinutá vakcína bola na príušnice (mumps), ktorej vývoj trval 4 roky a to bolo ešte v 60-tych rokoch 20. storočia. Aktuálne je cieľom mať použiteľnú vakcínu na koronavírus za niečo vyše roka, teda zabezpečiť jej dostupnosť v prvej polovici 2021.

Prečo vývoj trvá tak dlho? Pretože testovanie vakcín musí prejsť cez tri rôzne fázy a až potom môže byť vakcína poslaná na odsúhlasenie regulačným agentúram.

• Fáza 1 – skúša sa bezpečnosť vakcíny a to, či vyvoláva reakciu imunitného systému na malej skupine zdravých ľudí.
• Fáza 2 – testovacia skupina sa rozširuje o skupiny ľudí, ktorí môžu mať danú chorobu alebo sú náchylní ju získať, aby sa zmerala účinnosť vakcíny.
• Fáza 3 – skupina, na ktorej sa vakcína testuje, má už tisícky členov, aby sa zabezpečilo, že je bezpečná a efektívna pre celú populáciu rôzneho veku, etnicitoy alebo zdravotným stavom.

Dokonca aj potom, čo vakcína prejde všetkými tromi fázami a je odsúhlasená, stále jej vývojári nemajú definitívne vyhraté. Na rad prichádza masová výroba a distribúcia, ktorá trvá tiež minimálne niekoľko mesiacov. Aby sa tento proces urýchlil, niektoré spoločnosti alebo výskumné centrá, podrobujú vakcínu testovaním všetkými tromi fázami paralelne.

Momentálne sa v poslednej tretej fáze testovania nachádza až 9 rôznych vakcín. Aj keď je ešte veľmi skoro povedať, ktorá z nich bude nakoniec úspešná, medzi spoločnosti a centrá, ktoré sú aktuálne s vývojom najďalej patria americké firmy Johnson & Johnson, Moderna Therapeutics a Pfizer. Médiami preletela aj správa o testovaní vakcíny na univerzite v Oxforde, ktorá ju vyvíja spolu s farmaceutickou firmou AstraZeneca.

Výskumné tímy, ktorých ašpiráciou je byť medzi prvými, sú však aj v Čine, ide o spoločnosti CanSinoBiologics, Sinovac a Sinopharm, v Austrálii je najďalej univerzita v Melbourne spolu s Murdochovým inštitútom a v Rusku zas štátom podporované Národné centrum pre epidemiológiu a mikrobiológiu.

Prečítajte si tiež: Testovanie na COVID-19: druhy testov, ich výhody a nevýhody a kedy ich použiť, kde sa otestovať na Slovensku.

Ako fungujú vakcíny?

Všetky vakcíny, nielen tie určené na koronavírus, sú založené na vyvolaní obrannej reakcie imunitného systému. To, akú taktiku jednotlivé výskumné tímy zvolila, aby takúto reakciu dosiahli, sa však už líši. Niektoré na to používajú celý koronavírus, ale v oslabenom alebo mŕtvom stave. Iné používajú iba časť koronavírusu alebo aplikujú jeho bielkovinovú časť do iného neškodného vírusu.

Zároveň je ešte nutné odlíšiť to, ako imunita získaná očkovaním funguje v porovnaní s prirodzenou imunitou človeka. Odhaduje sa, že od 40 do 75% nakazených pacientov má veľmi slabé alebo žiadne príznaky. Doteraz nie je úplne zrejmé, prečo to tak je a ako sa imunitná odpoveď týchto ľudí líši od náchylnejších skupín, ako sú napríklad seniori.

Keďže sa jedná o nový vírus, s ktorým ľudstvo doteraz nemalo skúsenosť, je zatiaľ nejasné, ktorá stratégia bude nakoniec úspešná. V každom prípade je dobré, že spoločnosti skúšajú rôzne prístupy a zvyšujú tak pravdepodobnosť skorého úspechu.

Čo nás čaká?

V momente keď bude vakcína úspešne otestovaná, schválená a dostane sa na trh, celý proces očkovania populácie sa len začína. Už teraz sa zvažuje, ktoré skupiny by mali byť uprednostnené a ako ich čo najrýchlejšie ochrániť. Na Slovensku by to podľa Ministerstva zdravotníctva mali byť primárne zdravotníci v prvej línii, ktorí čelia potenciálne najväčšiemu riziku nakazenia a najviac ohrozené skupiny ako sú dôchodcovia, diabetici či pacienti so srdcovocievnymi ochoreniami.

V druhej vlne by mal prísť na radu zvyšok populácie. Tu však bude veľmi dôležité, aby sa v prípade dobrovoľnosti vakcíny dala zaočkovať čo najväčšia časť spoločnosti a vytvorila sa tak potrebná kolektívna imunita. Bohužiaľ, aj pre šírenie rôznych dezinformácií o očkovaní, bude veľmi náročne presvedčiť potrebnú väčšinu, že vakcinácia je nevyhnutným riešením.