Prehriatie a tepelný úpal sú stavy vyskytujúce sa hlavne v geografických oblastiach aobdobiachs vyššou teplotou. Vinou klimatických zmien sa však aj u nás čoraz častejšie objavujú kolapsy z vysokých teplôt. Je dôležité rozpoznať rozdiel medzi prehriatím organizmu a úpalom, rozpoznanie príznakov môže zachrániť životčloveka. Okrem tepla v dôsledku vysokých teplôt dochádza k dehydratácii, strate solí a zlyhaniu telesnej rovnováhy organizmu.
Prehriatie organizmu je stav, pri ktorom vrodené termoregulačné mechanizmy nestačia na ochladzovanie tela. Organizmus sa prehreje, keď vytvára alebo prijíma viac tepla, ako dokáže odviesť do okolia. V prípade vysokých teplôt dochádza k postupnému tepelnému prehrievaniu a následne k úpalu. Teplotu môže organizmus odvádzať vedením (kontaktom s iným povrchom), sálaním (odovzdaním tepla do okolitého ovzdušia), vyžarovaním a vyparovaním. Najväčšej časti tepla sa organizmus zbavuje vyžarovaním, asi 30 percent odvádza vyparovaním. Vedením a sálaním organizmus stráca iba malú časť tepla.
K zvýšeniu teploty môže dôjsť v dôsledku nadmernej produkcie tepla v organizme (horúčka), ale aj pôsobením vysokých teplôt externého prostredia, najčastejšie v dôsledku slnečného žiarenia alebo pracovného prostredia (vysoké pece, pekárne). Ak je organizmus dlhšie vystavený pôsobeniu týchto faktorov, zlyhá mechanizmus zodpovedný za udržiavanie telesnej teploty a vznikne tepelný úpal. Je to stav ohrozujúci život, predovšetkým z hľadiska postupného zlyhania orgánov a sústav dôležitých pre život a končí sa poškodením mozgu. Úpal možno klasifikovať podľa faktora, ktorý ho inicioval, ako klasický (v dôsledku vysokých teplôt prostredia spôsobených slnečnou aktivitou) a námahový (spúšťačom je intenzívna telesná námaha).
Prehriatie a klasický úpal najčastejšie postihujú detskú populáciu a seniorov, u ktorých procesy ochladzovania nie sú dostatočne ešte vyvinuté alebo pomaly vyhasínajú. Tieto populácie sú vystavené symptómom častejšie aj vinou nízkeho príjmu tekutín, ktoré plnia v organizme človeka funkciu ochladzovacieho média. Námahový tepelný úpal postihuje viac mladšiu populáciu. Ak sa organizmus nachádza v prostredí, ktorého teplota je vyššia ako prirodzená teplota tela, jediným spôsobom odvádzania tepla je vyparovanie. Ak je však okrem vysokej teploty vysoká aj vlhkosť vzduchu, vyparovanie nie je možné. Dôsledkom je kolaps mechanizmov automatického udržiavania tepelnej rovnováhy a začína sa prehrievanie. To vedie k poklesu zníženia prietoku krvi mozgom, srdcom, pľúcami, obličkami a ostatnými orgánmi a nastáva kolaps.
Niektoré klinické stavy vystavujú jedincov zvýšenému riziku prehriatia a úpalu. Patria medzi ne ochorenia srdcovo-cievneho a vylučovacieho systému, ochorenia kože, obezita, popáleniny, stavy sprevádzajúce rýchle odvodnenie organizmu (hnačky, vracanie), choroby štítnej a podžalúdkovej žľazy, užívanie alkoholu a omamných látok, ale aj nadmerná fyzická záťaž, nosenie menej priedušného oblečenia, zotrvávanie v nevetraných priestoroch (autá) a podobne.
Prehriatie organizmu sa príznakmi blíži symptómom, ktoré sprevádzajú horúčkovité ochorenia. Začína sa zvýšenou podráždenosťou a zmätenosťou. Neskôr sa prejavuje slabosťou organizmu, celkovou únavou a vyčerpaním, intenzívnou bolesťou hlavy a svalov, pocitmi mdlôb, návalovými pocitmi nutkania na vracanie a samotným vracaním. Príznaky sa zintenzívňujú so stúpajúcou teplotou. Sprevádzajú ich kŕče, bolesti a zmeny krvného tlaku. V prípade tepelného úpalu organizmus kolabuje. Prejaví sa to náhlymi poruchami vedomia, chaotickým neštandardným správaním, dezorientáciou v čase a priestore, vidinami a celkovým kolapsom.
Lekár pravdepodobne bude diagnostikovať prehriatie a úpal na základe príznakov. Môže však využiť testy na potvrdenie diagnózy v podobe stanovenia koncentrácie sodíka a draslíka zo vzorky krvi alebo odobrať vzorku moču (na potvrdenie dehydratácie). Lekár odporučí u pacienta zrealizovať tiež neurologické vyšetrenie na posúdenie správnej funkcie svalov. V niektorých prípadoch sú potrebnétesty na kontrolu funkcie obličiek. Zobrazovacie vyšetrenia môžu odhaliť prípadné poškodenie vnútorných orgánov.
V prípade výskytu príznakov prehrievania organizmu je nutné vyhľadať chladné tienisté miesto, odstrániť ošatenie a priestor v prípade možnosti ochladzovať prostredníctvom klimatizácie. Organizmus je nutné rehydratovať čistou pitnou vodou, prípadne iónovými nápojmi, ktoré obsahujú elektrolyty – tie telo stratilo pre nadmerné potenie. Symptómy úpalu vyžadujú lekárske ošetrenie prostredníctvom studených zábalov, obkladov, kúpeľov a podávania infúznej výživy na rehydratáciu za neustálej kontroly správneho fungovania životne dôležitých orgánov.
Za prevenciu sa pokladá vyhýbanie sa prostrediu so zvýšenou teplotou, nosenie priedušného oblečenia pokrývajúceho celé telo, nosenie klobúka, dodržiavanie pitného režimu, minimalizácia času stráveného na priamom slnečnom svetle alebo v nevetraných neklimatizovaných priestoroch.
Letné prázdniny sú v plnom prúde. Sprevádza ich slnko a horúčavy, ktoré môžu predstavovať riziko pre náš organizmus. V článku…
Chlapci utrpia úraz dvakrát častejšie ako dievčatá. Deti z miest sa zrania častejšie ako tie, ktoré vyrastajú na vidieku. V…
Srdcovo-cievny systém je zaťažený viac, než po iné obdobia v roku. Čo s vašimi cievami robí v horúčave klimatizácia? Mysleli ste niekedy na…
