Venovať pozornosť nášmu zdraviu je stredobodom života každého človeka, no okrem toho je potrebné venovať pozornosť aj mentálnemu zdraviu. Vlani následkom samovraždy zomrelo na Slovensku 489 ľudí, najviac vo veku 40-49 rokov, prevažne s ukončeným stredoškolským vzdelaním, 85% tvorili muži. Najmenej samovrážd bolo na východnom Slovensku.
Muži sú spoločnosťou vnímaní ako racionálnejšie bytosti, kým ženy ako emotívnejšie. Nie je to však pravda. Rovnako, ako poznáme množstvo emancipovaných, menej city prežívajúcich žien, existuje aj množstvo citlivých, senzitívnych, či emotívnych mužov. Chlapi nemajú viac dôvodov ako ženy siahnuť si na život. Pravdou však je, že na to už pred vyše 15 rokmi upozornil Kochánek (2004) a ide o zaujímavý fenomén.
O rizikových faktoroch sa neustále diskutuje. Od r.1983 používame stále uznávanú stupnicu („SAD PERSONS“) k rýchlemu vyhodnoteniu suicidálneho rizika. Patrí sem už spomínané mužské pohlavie, vyššie riziko u adolescentov a starších osôb, depresívne stavy spojené s beznádejou, predchádzajúci samovražedný pokus, zneužívanie alkoholu či iných návykových látok, oslabené racionálne myslenie (impulzivita, halucinácie a bludy), absencia sociálnej podpory, organizovaný plán ako zrealizovať suicídium, chýbajúci partner (po rozchode, rozvode, úmrtí), slabosť a únava (najmä pri chronických a život obmedzujúcich ochoreniach). Samovražedné konanie môže byť aj reakciou na ťažký stres a rôzne životné záťažové situácie. Už v r. 2003 profesor psychológie Caspi upozornil na genetickú prepojenosť suicidálneho konania.
Existuje tzv. Ringelov presuicidálny syndróm, ktorý hovorí o trojfázovom vývoji samovražedného správania. Táto triáda príznakov sa začína fantazijnými predstavami, myšlienkami na samovraždu, ktoré nemajú konkrétny charakter a jedinec sa im bráni. V ďalšom stupni sa postihnutý nebráni suicidálnym myšlienkam a začne sa s nimi stotožňovať, premýšľa nad konkrétnym spôsobom vykonania samovraždy. V tejto fáze človek „vysiela“ okoliu signály o pomoc, ktoré môžu zostať nerozpoznané. V poslednej fáze dochádza k paradoxnému upokojeniu, kedy už človek prijal rozhodnutie ukončiť svoj život a hrozí reálne nebezpečenstvo vykonania suicídia.
“… sem tam povedal medzi rečou, že si niečo spraví…” Čo máme alebo naopak nemáme robiť, ak počujeme niekoho takto hovoriť? Ako môžeme, my laici, pomôcť?
Jeden z mýtov hovorí, že „ľudia, ktorí o samovražde hovoria, ju nikdy nespáchajú“ alebo „pes, ktorý breše, nehryzie“. Osem z desiatich samovrahov o svojom úmysle hovoria a dávajú okoliu najavo, čo prežívajú. Tieto varovné signály spravidla nebývajú vypočuté a k samovražednému konaniu dôjde. Koľkokrát ste na vašu zlú náladu dostali odpoveď “to prejde” alebo „je milión ľudí, ktorí sa majú horšie ako ty“. Pomohlo to? Asi nie. Preto, ak sa vám taký človek zdôverí, počúvajte ho, buďte chápavý, upozornite na to najbližšiu rodinu a pokúste sa nájsť riešenie. Ak vidíte, že na to nestačíte, získajte čas a vyhľadajte odbornú pomoc. Pokiaľ psychiatra odmieta, presvedčte ho o návšteve praktického lekára, ktorému ľudia veria, sú s ním častejšie v kontakte a ten dokáže pomôcť a rozhodne o ďalšom postupe. V prípade priameho ohrozenia života, aj bez súhlasu dotyčného, je možné ho hospitalizovať na príslušnom psychiatrickom oddelení.
Starostlivosť o takého jedinca je špecifická podľa typu problémov, ktoré ho vedú k danému konaniu. Môže ísť o depresívne stavy so samovražednými tendenciami, vtedy sa odporúča užívanie antidepresív, v prípade reaktívnej dekompenzácie (napr. strata partnera) je vhodné aj psychoterapeutické vedenie dotyčného. Nie, nemusí sa jednať o celoživotnú starostlivosť.
Suicidálny pokus predpokladá vedomý úmysel človeka zomrieť, ale i napriek tomu ostáva nažive. Často ide o skratové jednanie s cieľom uniknúť z neznesiteľnej alebo neriešiteľnej situácie. Áno, s odstupom času môže taký človek žiť aj sám a už nikdy sa nemusí pokúsiť o samovraždu. Pokus je však jeden z už spomínaných rizikových faktorov.
Úvahu o spáchaní samovraždy nie je možné zdravému jedincovi „implantovať“. Buď človek suicidálne úvahy má alebo nemá. Pokiaľ ich má, môže byť rozhovor s ním o tom, čo prežíva, veľmi užitočný, poskytne mu priestor na ventiláciu emócií. Avšak rizikovou skupinou k osvojeniu si myšlienky na samovraždu sú deti a adolescenti. Na to poukázali i samovraždy detí spôsobené internetovou hrou „Modrá veľryba“, kde sa prvými obeťami stali študenti z Ruska a samovraždou vtedy žiaľ zomreli aj 12-ročné deti.
Áno, existujú zahraničné štúdie týkajúce sa prepojenia niektorých polymorfizmov so suicidálnych konaním, napr. už spomínaný Caspi ktorý upozornil na prítomnosť SS alel v rámci 5-HTTLPR sérotonínového transportného systému v spojení so zvýšenou záťažou a stresom v detstve a adolescencii u suicidantov. Aj my na II. psychiatrickej klinike už tri roky sledujeme jednotlivé génové polymorfizmy v rámci vnútorného nemocničného projektu „Psychgen“.
Ďakujeme za rozhovor.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie každých 40 sekúnd spácha samovraždu jeden človek, v Európe je to približne 150 000 a celosvetovo 800 000 ľudí. V niektorých európskych krajinách sú samovraždy hlavnou príčinou úmrtí v kategórii mladých ľudí medzi 15. až 24. rokom života. Rizikom samovrážd sú psychické, ale aj chronické telesné ochorenia.
Depresívne a úzkostné poruchy, závislosti či schizofrénia sú príkladmi z mnohých duševných porúch, ktoré ľudí často zvádzajú aj na samovražedné myšlienky. Výskumy z rozvojových aj z rozvinutých krajín ukazujú celkovú prevahu duševných porúch (od 80 do 100 %) v prípadoch spáchaných samovrážd. Odhaduje sa, že u osôb s poruchami nálady (hlavne depresie) je riziko samovraždy 6 – 15 %, pri alkoholizme 7 – 15 % a pri schizofrénii 4 – 10 %. U osôb, ktoré spáchajú samovraždu, sa často vyskytujú súčasne aj viaceré poruchy.
V tejto problematike sa viac ako kdekoľvek inde osvedčuje, že najväčšia pomoc je láskavý prístup a prijatie.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Vplyv alkoholu na telo nemusíte nutne pocítiť hneď, napriek tomu začína od okamihu, keď si dáte prvý dúšok. Ak pijete,…
„Nerev, veď si predsa chlap,“ hovoríme často chlapcom už od útleho veku. Láskavosť im tým nerobíme. Skôr naopak. Vytvárame živnú…
Lockdowny prinútili rodiny žiť spolu často na malej ploche dlhodobo, čo spôsobilo obrovské psychické napätie popri ekonomických dopadoch pandémie. Práve…
