Stres pomáha nášmu telu prispôsobiť sa novým situáciám. Môže byť pozitívny, keď nás udržuje bdelých, motivovaných a pripravených vyhnúť sa nebezpečenstvu. Avšak v dnešnom uponáhľanom svete, keď na ľudí číhajú stresory z každej strany, sa môže stres prehupnúť do chronického stavu, na ktorý ľudské telo nie je z dlhodobého hľadiska prispôsobené. Ak človek nepodnikne kroky na zvládnutie a odbúranie tohto stresu, skôr či neskôr sa to prejaví na jeho fyzickom i duševnom zdraví.
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Stres je prirodzená odpoveď nášho organizmu na situácie v ktorých sme pod tlakom. Spúšťajú ho rôzne faktory prostredia, nazývané stresory, medzi ktoré patria napríklad problémy v práci, nedostatok peňazí, strata príbuzného, rozvod, alebo choroba. V strese produkuje naše telo stresové hormóny spúšťajúce reakciu „útok alebo útek“, ktorá nám pomáha reagovať na nebezpečné situácie a to buď bojovať proti hrozbe, alebo utiecť do bezpečia.
Keď sa stresujúca udalosť skončí, stresové hormóny sa vrátia do normálu a nespôsobia organizmu žiadne trvalé následky. Príliš veľa stresu však spôsobí, že reakcia útok alebo útek trvá pridlho aj spolu s vyplavovaním stresových hormónov. Dlhodobo vysoké hladiny týchto hormónov v krvi môže ovplyvniť naše fyzické a duševné zdravie.
Stres môže ovplyvniť všetky aspekty vášho života, vrátane emócií, správania, myslenia a fyzického zdravia. Každý sa vyrovnáva so stresom odlišne, preto sa môžu u pacientov príznaky stresu líšiť.
Medzi fyzické príznaky patrí:
Medzi emocionálne príznaky patrí:
Medzi behaviorálne príznaky stresu patrí:
Počas stresovej reakcie produkuje naše telo väčšie množstvo stresových hormónov: kortizolu, adrenalínu a noradrenalínu.
Po pominutí vnímanej hrozby sa hladiny stresových hormónov v krvi vrátia do normálu. Ako klesá produkcia adrenalínu a kortizolu, srdcová frekvencia a krvný tlak sa znížia na fyziologickú hodnotu a spolu s nimi aj ostatné systémy obnovia svoju normálnu činnosť. Keď však na vás stresory neprestávajú pôsobiť a vy sa cítite byť dlhodobo pod tlakom, reakcia útok, alebo útek nepominie ale pretrváva.
Kontinuálne vysoké hladiny adrenalínu môžu poškodiť cievy, zvýšiť krvný tlak a zvýšiť riziko srdcového infarktu alebo mŕtvice. Dlhodobo zvýšená hladina kortizolu zvyšuje chuť do jedla, prispieva k hromadeniu tukového tkaniva a teda k priberaniu. Je to preto, že mobilizovaná glukóza, ktorá mala byť využitá svalmi na útok alebo útek, využitá nebola, a preto sa ukladá vo forme tuku. Pretrvávajúci stres vás vystavuje zvýšenému riziku aj mnohých iných zdravotných problémov, medzi ktoré patrí:
Chronický stres môže ďalej pretrvávať bez povšimnutia, pretože si ľudia zvyknú na pocit rozrušenia a beznádeje až tak, že sa stane súčasťou osobnosti pacienta. V extrémnom prípade neliečeného stresu môže pacienta doviesť až k násilným činom a samovražde. Preto ak pociťujete dlhodobo príznaky stresu s ktorým si neviete dať rady, vyhľadajte odbornú pomoc.
Ak cítite, že je toho v poslednej dobe na vás už priveľa a stres vám narúša každodenné fungovanie, môžete skúsiť podniknúť nasledujúce opatrenia v rámci životného štýlu, ktoré vám pomôžu zvládať, alebo predchádzať pocitom preťaženia vyvolaných stresom.
Môžete byť takí zaneprázdnení problémami, ktoré vám spôsobujú stres, že si ani neuvedomíte ako vplýva na vaše telo a správanie. Prvým krokom k zmene je práve uvedomenie. Neignorujte varovné signály, ako sú napätie svalov, únava, bolesti hlavy alebo migrény a zamyslite sa nad tým, čo vám stres vyvoláva.
Ako môžete spúšťače stresu čo najviac eliminovať?
Ak sa cítite preťažení, požiadajte o pomoc a povedzte nie veciam, ktoré sú nad rámec vašich síl. Uprednostnite seba a svoje zdravie, aj keď si to možno bude vyžadovať miernu reorganizáciu svojho života.
Rozprávajte o svojich pocitoch a problémoch s rodinou, priateľmi a kolegami v práci, ktorí vám môžu poskytnúť pomoc, riešenia a psychickú podporu.
Počas stresového obdobia majú ľudia tendenciu jesť viac nezdravého jedla, pričom práve konzumácia zdravej a vyváženej stravy je kľúčom k tomu, aby naše telo zvládlo fyziologické zmeny spôsobené stresom. Ľudia trpiaci dlhodobým stresom by mali siahať prevažne po nasledujúcich potravinách:
Aj keď sa vám môže zdať, že tieto neduhy vám pomáhajú zvládať stres a znížiť napätie, opak je pravdou. Alkohol mení hladiny serotonínu a iných neurotransmiterov v mozgu, čo môže v konečnom dôsledku ešte viac prehĺbiť úzkosť. V prípade fajčenia je to podobne, pričom u fajčiarov je v porovnaní s nefajčiarmi, väčšia pravdepodobnosť, že sa u nich časom rozvinie aj depresia.
Je dobre známe, že pri cvičení sa produkujú endorfíny, ktoré nám pomáhajú zvládať účinky stresu a zlepšujú náladu. Aj keď môže byť pre vás ťažké nájsť si motiváciu a čas na cvičenie, pokúste sa začať aspoň 20 minútovými prechádzkami trikrát týždenne.
Oddych a relaxácia je veľmi dôležitá. Nájdite si preto čas a spomaľte, venujte sa svojim záujmom, prečítajte si knihu, pozrite si film, vypočujte si podcast, alebo si vyhľadajte relaxačné techniky, ktoré môžu pomôcť vášmu telu uvoľniť sa a znížiť krvný tlak a srdcovú frekvenciu.
Meditáciu môžete praktizovať kedykoľvek, kdekoľvek a akokoľvek dlho. Nabudúce keď sa budete cítiť pod tlakom zavrite oči a sústreďte sa na dýchanie, aj keď iba pár minút. Výskum ukázal, že pravidelné meditovanie pomáha znižovať stres a úzkosť.
Dobrý spánok vám umožní ľahšie sa vysporiadať s denným stresom. Naopak nedostatok spánku môže spôsobiť, že telo bude reagovať, ako keby bolo v tiesni, čím sa uvoľní viac stresového hormónu kortizolu. Okrem toho keď ste unavení, ste menej trpezliví a ľahšie vás rozruší aj nejaký menší stresor.
Snažte sa brať veci s nadhľadom a nebuďte na seba príliš tvrdí. Pamätajte, že zdravie máte len jedno.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Udalosti posledných dvoch rokov, pandémia a konflikt na Ukrajine majú výrazný vplyv na naše duševné zdravie a úroveň stresu. Tá…
Akútny stres prichádza náhle, často úplne bez varovania. Stiahne nám pri ňom žalúdok, začnú sa triasť ruky a zrýchli dych.…
Môžu byť peniaze výrazným zdrojom stresu? Áno, a hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je spôsob, ako ich vníma…
