Úzkostný záchvat je pocit ohromného strachu, obáv alebo nepokoja. U mnohých ľudí sa záchvat úzkosti buduje pomaly. Môže sa zhoršiť, keď sa blíži stresujúca udalosť.
Úzkostné záchvaty a ich symptómy sa môžu medzi jednotlivcami značne líšiť. Je to preto, že mnohé príznaky úzkosti sa nemanifestujú u každého a môžu sa časom aj meniť. Môžete pociťovať iba tzv. motýle v bruchu až búšenie srdca či tras. Taktiež sa môžete cítiť mimo kontroly, ako keby medzi vašou mysľou a telom došlo k prerušeniu.
Medzi ďalšie spôsoby, akými ľudia pociťujú úzkosť, patria nočné mory, záchvaty paniky a bolestivé myšlienky alebo spomienky, ktoré nemôžete ovládať. Môžete mať všeobecný pocit strachu a obáv, alebo sa môžete báť konkrétneho miesta alebo udalosti.
Bežné príznaky záchvatu úzkosti zahŕňajú:
Záchvat paniky a záchvat úzkosti zdieľajú niektoré bežné príznaky, ale nie sú rovnaké. Existuje viac typov úzkostných porúch.
Generalizovaná úzkostná porucha (GAD) zvyčajne zahŕňa pretrvávajúci pocit úzkosti alebo hrôzy, ktorý môže zasahovať do každodenného života. Nie je to to isté, ako občas sa trápiť nad vecami alebo prežívať úzkosť v dôsledku stresujúcich životných udalostí. Ľudia žijúci s GAD zažívajú častú úzkosť mesiace, ak nie roky.
Príznaky GAD zahŕňajú:
Ľudia s panickou poruchou majú časté a neočakávané záchvaty paniky. Záchvaty paniky sú náhle obdobia intenzívneho strachu, nepohodlia alebo pocitu straty kontroly, aj keď neexistuje žiadne jasné nebezpečenstvo alebo spúšťač. Nie u každého, kto zažije záchvat paniky, sa rozvinie panická porucha.
Počas záchvatu paniky môže človek zažiť:
Ľudia s panickou poruchou sa často obávajú, kedy dôjde k ďalšiemu záchvatu a aktívne sa snažia predchádzať budúcim útokom vyhýbaním sa miestam, situáciám alebo správaniu, ktoré spájajú so záchvatmi paniky. Záchvaty paniky sa môžu vyskytnúť niekoľkokrát za deň, alebo len zriedka, ako niekoľkokrát do roka.
Ľudia so sociálnou úzkostnou poruchou majú všeobecný intenzívny strach alebo úzkosť zo sociálnych situácií. Obávajú sa, že činy alebo správanie spojené s ich úzkosťou budú negatívne hodnotené ostatnými, čo vedie k tomu, že sa budú cítiť trápne. Táto obava často spôsobuje, že ľudia so sociálnou úzkosťou sa vyhýbajú sociálnym situáciám. Sociálna úzkostná porucha sa môže prejaviť v rôznych situáciách, napríklad na pracovisku alebo v školskom prostredí.
Ľudia so sociálnou úzkostnou poruchou môžu zažiť:
Fóbia je intenzívny strach alebo averzia ku konkrétnym objektom alebo situáciám. Hoci za určitých okolností môže byť realistický, úzkostný strach, ktorý ľudia s fóbiou pociťujú, je neúmerný skutočnému nebezpečenstvu spôsobenému situáciou alebo predmetom.
Ľudia s fóbiou:
Ako už názov napovedá, ľudia, ktorí majú špecifickú fóbiu, majú intenzívny strach alebo pociťujú intenzívnu úzkosť z konkrétnych typov predmetov alebo situácií. Niektoré príklady špecifických fóbií zahŕňajú strach z:
Ľudia s agorafóbiou majú intenzívny strach z dvoch alebo viacerých z nasledujúcich situácií:
Ľudia s agorafóbiou sa týmto situáciám často vyhýbajú, čiastočne preto, že si myslia, že možnosť odtiaľ odísť môže byť ťažká až nemožná v prípade, že majú panické reakcie. V najzávažnejšej forme agorafóbie sa jedinec môže stať tzv. „pripútaným k svojmu domu“.
Separačná úzkosť sa často považuje za niečo, s čím sa stretávame u detí. U dospelých však možno diagnostikovať aj separačnú úzkostnú poruchu. Ľudia, ktorí majú separačnú úzkostnú poruchu, sa obávajú odlúčenia od ľudí, ku ktorým sú emocionálne pripútaní. Často sa obávajú, že sa ich blízkym počas ich odlúčenia stane niečo zlé. Tento strach vedie k tomu, že sa vyhýbajú oddeleniu od svojich blízkych a vyhýbajú sa osamelosti. Ľudia s úzkosťou z odlúčenia môžu mať nočné mory o oddelení alebo pociťovať fyzické symptómy, keď dôjde k takémuto odlúčeniu alebo sa očakáva.
Trochu zriedkavou poruchou spojenou s úzkosťou je selektívny mutizmus. K selektívnemu mutizmu dochádza, keď ľudia nedokážu hovoriť v špecifických sociálnych situáciách napriek tomu, že majú normálne jazykové znalosti. Selektívny mutizmus sa zvyčajne vyskytuje pred dosiahnutím veku 5 rokov a je často spojený s extrémnou plachosťou, strachom zo spoločenských situácií, utiahnutím sa do seba, lipnutím a záchvatmi hnevu. Ľudia s diagnózou selektívneho mutizmu sú často diagnostikovaní aj s inými úzkostnými poruchami.
Ak máte úzkostnú poruchu, môžete byť aj v depresii. Zatiaľ čo úzkosť a depresia sa môžu vyskytnúť oddelene, nie je nezvyčajné, že sa tieto poruchy duševného zdravia vyskytujú spoločne. Úzkosť môže byť príznakom veľkej depresie. Rovnako aj zhoršenie symptómov depresie môže byť vyvolané úzkostnou poruchou. Príznaky oboch stavov možno zvládnuť mnohými rovnakými spôsobmi liečby: psychoterapiou (poradenstvom), liekmi a zmenami životného štýlu.
Stres a úzkosť sú dve strany jednej mince. Stres je výsledkom zvýšených nárokov na váš mozog alebo telo. Môže to byť spôsobené udalosťou alebo činnosťou, ktorá vás znervózňuje alebo znepokojuje. Úzkosť je ten istý strach, obava alebo nepokoj. Úzkosť môže byť reakciou na stres, ale môže sa vyskytnúť aj u ľudí, ktorí nemajú žiadne zjavné stresory.
Úzkosť aj stres spôsobujú fyzické a duševné symptómy ako sú:
Stres ani úzkosť nie sú vždy zlé. Oboje vám môžu v skutočnosti dodať trochu impulzu alebo stimulu na splnenie úlohy alebo výzvy, ktorá je pred vami. Ak sa však stanú trvalými, môžu začať zasahovať do vášho každodenného života. V takom prípade je dôležité vyhľadať pomoc.
Ak máte často problém s úzkosťou, môžete sa rozhodnúť, že by ste si dali nejaký drink na upokojenie nervov. Alkohol je predsa sedatívum. Môže tlmiť činnosť vášho centrálneho nervového systému, čo vám môže pomôcť cítiť sa uvoľnenejšie. V spoločenskom prostredí vám to môže pripadať ako riešenie, ktoré potrebujete, aby ste poľavili. V konečnom dôsledku to nie je najlepšie riešenie.
Niektorí ľudia s úzkostnými poruchami skončia závislí od alkoholu alebo iných drog v snahe pravidelne sa cítiť lepšie.
Vedci si nie sú istí presnou príčinou úzkosti. Pravdepodobne však zohráva úlohu kombinácia faktorov. Patria sem genetické a environmentálne faktory, ako aj chemické procesy mozgu. Avšak existujú rizikové faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku úzkostnej poruchy.
Deti, ktoré zažili zneužívanie alebo boli svedkami traumatických udalostí, sú vystavené vyššiemu riziku vzniku úzkostnej poruchy v určitom bode života. To isté platí u dospelých.
Zdravotný stav alebo vážna choroba môže spôsobiť značné obavy ako je vaša liečba a vaša budúcnosť.
Veľký stres alebo nahromadenie menších stresových životných situácií môže vyvolať nadmernú úzkosť – napríklad úmrtie v rodine, pracovný stres alebo pretrvávajúce obavy o financie.
Ľudia s určitými typmi osobnosti sú náchylnejší na úzkostné poruchy ako iní.
Ľudia s inými poruchami duševného zdravia, ako je depresia, majú často aj úzkostnú poruchu.
Úzkostné poruchy sa môžu vyskytovať v rodinách.
Užívanie drog, alkoholu alebo abstinenčné príznaky môžu spôsobiť alebo zhoršiť úzkosť.
Neexistuje spôsob, ako s istotou predpovedať, čo spôsobí, že sa u niekoho rozvinie úzkostná porucha. Avšak, ak máte úzkosť, môžete podniknúť isté kroky na zníženie vplyvu úzkostných symptómov:
Ako sme už v úvode článku spomínali, pandémia koronavírusu mala veľký vplyv nielen na fyzické, ale aj psychické zdravie ľudí. Domáca izolácia, karanténa či prekonanie tejto choroby sa podpísalo na duševnom zdraví mnohých ľudí. Väčšina z nás bola spočiatku pandémie v pohotovosti, prežívali sme strach a obavy z dopadu, ktorý môže mať na nás a našich blízkych tento vírus. Napriek distribúcii vakcín a celkovému poklesu prevalencie COVID-19, niektorí ľudia začínajú pociťovať to, čo odborníci nazývajú úzkostný syndróm COVID-19.
Úzkostný syndróm COVID-19 (CAS) je definovaný:
