Úzkosť je emócia charakterizovaná pocitmi obáv, neistoty či strachu s telesnými príznakmi napätia. Človek očakáva nebezpečenstvo, katastrofu alebo nešťastie. Existuje viacero druhov úzkosti, od bežnej situačnej úzkosti až po úzkostné poruchy. Medzi najčastejšie príčiny môžeme zaradiť dlhodobý stres, traumatické skúsenosti, genetickú predispozíciu či nadmernú psychickú záťaž v každodennom živote. Ako si s úzkosťou poradiť, sa dozviete v nasledovnom článku.
Úzkosť má mnoho prejavov a medzi jednotlivcami sa môžu výrazne líšiť. K častým prejavom, ktoré na vás môžu iní spozorovať patria:
Vaše telo sa pri úzkosti mobilizuje, aby čelilo vnímanej hrozbe. K tým úplne najčastejším signálom patrí najmä intenzívny pocit strachu či paniky, búšenie srdca, sťažené dýchanie a problémy so spánkom (nočné mory). Spektrum reakcií organizmu je však omnoho širšie a zahŕňa aj mnoho ďalších špecifických príznakov, ktoré sa u každého človeka môžu líšiť.
Hoci často strach, stres a úzkosť spolu súvisia, existujú medzi nimi rozdiely.
| Úzkosť | Stres | Strach | |
| Symptómy | Dlhodobé napätie a obavy z neurčitej hrozby, vyhýbavé správanie, poruchy spánku, somatické ťažkosti | Vyčerpanie, bolesti hlavy, svalové napätie, znížená koncentrácia | Zrýchlený tep, potenie, tras, okamžitá úniková alebo obranná reakcia pred konkrétnou hrozbou |
| Spúšťače | Neurčitá alebo budúca hrozba, neistota | Konkrétne záťaže (práca, konflikty, termíny) | Jasne identifikovateľné, bezprostredné nebezpečenstvo |
| Liečba | Psychoterapia, farmakoterapia, relaxačné techniky | Zmena životného štýlu, manažment stresu, oddych | Väčšinou nie je potrebná, odznie po pominutí hrozby |
Presnú príčinu anxiety nepoznáme. Pravdepodobne však ide o kombináciu viacerých faktorov. Existujú tzv. rizikové činitele, ktoré šancu na rozvoj úzkosti zvyšujú. Patrí sem:
Je normálne pociťovať určitú mieru úzkosti. Bežná úzkosť je prirodzená emocionálna reakcia. Môžete ju zažiť napríklad pri riešení pracovného problému, príprave na pracovný pohovor, skúšku či pri dôležitom rozhodovaní. V primeranej miere môže byť úzkosť dokonca prospešná – pomáha nám vnímať a zvládnuť nebezpečné alebo dôležité situácie.
Úzkostná porucha je typ duševného ochorenia. Ľudia s úzkostnými poruchami často prežívajú strach a obavy, ktoré sú intenzívne a neprimerané vzhľadom na okolnosti. Tieto pocity sú zvyčajne sprevádzané telesným napätím a ďalšími zmenami v správaní a kognitívnymi príznakmi.
Sú ťažko kontrolovateľné a pri neliečení môžu pretrvávať dlhý čas. Úzkostné poruchy narúšajú každodenné fungovanie a môžu negatívne ovplyvňovať rodinný, sociálny, školský aj pracovný život človeka.
Existuje niekoľko typov úzkostí a úzkostných porúch. Každý typ má odlišné príznaky a vyžaduje si rozdielny prístup.
Toto ochorenie spôsobuje strach, obavy a pretrvávajúci pocit preťaženia. Je charakterizované nadmerným, častým a nereálnym znepokojovaním sa nad každodennými záležitosťami, ako sú pracovné povinnosti, zdravie alebo bežné domáce činnosti. Ľudia s GAD zažívajú častú úzkosť v priebehu niekoľkých mesiacov až rokov.
Tento stav zahŕňa opakované, neočakávané panické ataky. Jeho hlavným znakom je, že záchvaty sa zvyčajne objavujú bez varovania a nie sú dôsledkom iného duševného alebo telesného ochorenia. Nie u každého, kto zažije záchvat paniky, sa rozvinie panická porucha. Záchvaty sa môžu vyskytnúť niekoľkokrát za deň alebo len zriedka, niekoľkokrát do roka.
O tejto poruche (predtým známa ako sociálna fóbia) hovoríme vtedy, keď človek prežíva intenzívny a pretrvávajúci strach z negatívneho hodnotenia alebo pozorovania zo strany iných. Ľudia zažívajúci sociálnu úzkosť sa obávajú situácií, ktoré môžu u človeka vyvolať pocity poníženia, hanby alebo odmietnutia.
Tento stav sa vyskytuje vtedy, keď človek prežíva nadmernú úzkosť pri odlúčení od blízkej osoby. Zatiaľ čo separačná úzkosť u dojčiat a batoliat je normálnou vývinovou fázou, separačná úzkostná porucha môže postihovať aj deti a dospelých.
Zmiešaná úzkostno-depresívna porucha je stav, v ktorom sa miešajú príznaky depresie (smútok, strata záujmov, beznádej) a úzkosti (strach, napätie, obavy), pričom ani jeden súbor symptómov nie je taký silný, aby sa dala stanoviť samostatná diagnóza úzkosti alebo depresie.
Ide o neschopnosť rozprávať v určitých sociálnych situáciách, napriek tomu, že človek dokáže hovoriť pohodlne v iných prostrediach. Človek nerozpráva najmä zo strachu alebo úzkosti. Postihuje predovšetkým malé deti, no môže sa objaviť aj u dospievajúcich a dospelých.
Intenzívny, iracionálny strach z konkrétnych predmetov alebo situácií, ktorý vedie k vyhýbavému správaniu a výraznému psychickému utrpeniu. Existujú stovky rôznych druhov fóbií, pričom väčšina sa diagnostikuje ako špecifická fóbia. Jedinou fóbiou, ktorá má samostatnú diagnostickú kategóriu, je agorafóbia.
Spôsobuje nadmerný strach a vyhýbanie sa situáciám, ktoré by u človeka mohli vyvolať paniku alebo pocity uväznenia či bezmocnosti. Ľudia s agorafóbiou sa často vyhýbajú novým miestam a neznámym situáciám, ako sú veľké otvorené priestranstvá alebo uzavreté priestory, davy ľudí či miesta mimo domova.
Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je duševné ochorenie, ktoré spôsobuje opakujúce sa, neželané myšlienky a obavy (obsesie). Tieto myšlienky vedú k repetitívnym činnostiam (kompulzám), ktoré môžu narúšať každodenný život a povinnosti.
Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je duševné ochorenie, ktoré sa môže vyvinúť po traumatickej udalosti. Prejavuje sa príznakmi, ako sú znovu prežívanie traumy (flashbacky), úzkosť, negatívne myšlienky, zvýšená ostražitosť a ďalšie. Ľudia s PTSD prežívajú pocity súvisiace s udalosťou aj dlho po jej skončení.
Áno, je bežným fenoménom. Vzniká z nezdravej životosprávy a stresu z povinností na daný deň. Nejde o samostatnú diagnózu, ale o možný prejav úzkostných porúch alebo chronického stresu.
Ranná úzkosť sa objavuje krátko po prebudení a môže sa prejavovať:
Pri dlhodobom pretrvávaní je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, keďže ide o dobre liečiteľný stav.
| Typ úzkostnej poruchy | Typické príznaky | Hlavné rozdiely |
| Generalizovaná úzkostná porucha (GAD) | Neustále obavy, vnútorné napätie, únava, podráždenosť, poruchy spánku | Dlhodobá, rozptýlená úzkosť bez konkrétneho spúšťača |
| Panická porucha | Náhle panické ataky, búšenie srdca, dýchavičnosť, závraty, strach zo smrti | Prudké a intenzívne záchvaty paniky, často bez varovania |
| Sociálna úzkostná porucha | Strach z hodnotenia, hanba, potenie, tras, vyhýbanie sa ľuďom | Úzkosť viazaná na sociálne situácie a kontakt s inými |
| Separačná úzkostná porucha | Úzkosť pri odlúčení, strach o blízkych, telesné ťažkosti | Úzkosť viazaná na odlúčenie od konkrétnej osoby |
| Úzkostno-depresívna porucha | Pretrvávajúca úzkosť, smútok, strata energie, poruchy spánku a koncentrácie | Kombinácia príznakov úzkosti a depresie bez jasnej dominancie jednej z nich |
| Selektívny mutizmus | Mlčanie v určitých situáciách, sociálna úzkosť | Úzkosť sa prejavuje neschopnosťou hovoriť v určitom prostredí |
| Špecifická fóbia | Intenzívny strach, panika, vyhýbavosť | Jasne definovaný objekt alebo situácia (napr. výšky, zvieratá) |
| Agorafóbia | Panika a pocit bezmocnosti, vyhýbanie sa neznámym miestam | Obava z miest, z ktorých by bolo ťažké uniknúť alebo získať pomoc |
| Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) | Obsesívne myšlienky, rituály, dočasná úľava | Prežujú nutkavé myšlienky a opakované správanie |
| Posttraumatická stresová porucha (PTSD) | Flashbacky, nočné mory, hypervigilancia, vyhýbavosť | Úzkosť viazaná na konkrétnu traumatickú udalosť |
O úzkostnej poruche hovoríme vtedy, keď je dlhotrvajúca, neprimerane silná, ťažko kontrolovateľná a výrazne narúša vaše každodenné fungovanie.
Každodenná (chronická) úzkosť sa prejavuje ako pocit napätia a obáv, no nemusí ešte spĺňať kritériá pre diagnostiku úzkostnej poruchy. Na rozdiel od generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD), jej prejavy kolíšu, úzkosť nemusí byť neustála ani výrazne zasahovať do života a často súvisí s dlhodobým stresom, životnou záťažou alebo vyčerpaním.
S úzkosťou vám môže pomôcť viacero odborníkov. Ich spolupráca je často najúčinnejšia:
Ak pociťujete príznaky anxiety, obráťte sa na svojho všeobecného lekára. Neexistujú však žiadne krvné testy ani zobrazovacie vyšetrenia, ktoré by dokázali priamo diagnostikovať úzkostné poruchy. Niektoré z týchto vyšetrení sa môžu vykonať s cieľom vylúčiť telesné ochorenia, ktoré by mohli spôsobovať vaše príznaky.
Ak sa nepotvrdí fyzická príčina, môže v
ás odporučiť k odborníkovi na duševné zdravie. Psychológ alebo psychiater, sa vás opýta na vaše príznaky, spánkové návyky a ďalšie formy správania. Pri stanovovaní diagnózy úzkostných porúch sa využívajú diagnostické kritériá.
Diagnóza sa zvyčajne zakladá na:
Úzkostné poruchy môžu výrazne ovplyvňovať kvalitu života, no dobrou správou je, že existuje pomoc. Prístup k terapii je vždy vysoko individuálny – to, čo zaberá jednému, nemusí byť vhodné pre iného. O konkrétnom postupe preto rozhoduje odborník na základe intenzity príznakov a typu poruchy.
Terapia zvyčajne stojí na viacerých pilieroch. Môže zahŕňať psychoterapiu (napríklad kognitívno-behaviorálnu terapiu), farmakoterapiu, ale aj úpravu životosprávy a prácu so stresom. Práve komplexná liečba úzkosti, ktorá kombinuje tieto metódy, prináša v praxi často tie najlepšie výsledky.
Úzkostné poruchy môžu výrazne sťažovať každodenné fungovanie. Našťastie existuje viacero účinných spôsobov liečby týchto ochorení. Najlepší liek na úzkosť je pre každého individuálny. Stanovuje ju lekár psychiater a väčšinou zahŕňa kombináciu psychoterapie a farmakoterapie.
Neexistuje spôsob, ako s istotou predpovedať, čo u niekoho spôsobí rozvoj úzkostnej poruchy, no ak pociťujete úzkosť, môžete podniknúť kroky na zmiernenie jej príznakov:
Rozprávajte sa s blízkymi. Podpora najbližších je veľmi dôležitá, pretože Vám dodáva pocit, že na to nie ste sami.
Doprajte si dostatok spánku. Je veľmi dôležitý v prevencii únavy a stresu.
Medička
Študentka 4. ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Popri štúdiu pracuje v patologickom laboratóriu, kde si prehlbuje vedomosti z histológie, patológie a získava cenné skúsenosti z praxe.
