26.01.2026 • 10 minút na prečítanie

Úzkosť (anxieta)

Úzkosť je emócia charakterizovaná pocitmi obáv, neistoty či strachu s telesnými príznakmi napätia. Človek očakáva nebezpečenstvo, katastrofu alebo nešťastie. Existuje viacero druhov úzkosti, od bežnej situačnej úzkosti až po úzkostné poruchy. Medzi najčastejšie príčiny môžeme zaradiť dlhodobý stres, traumatické skúsenosti, genetickú predispozíciu či nadmernú psychickú záťaž v každodennom živote. Ako si s úzkosťou poradiť, sa dozviete v nasledovnom článku.

1 zo 4 ľudí s úzkostnou poruchou dostáva liečbu
Každý 4. až 5. slovák má prejavy úzkosti
359 miliónov ľudí na svete trpí úzkostnými poruchami (2021)

Ako sa prejavuje úzkosť?

Úzkosť má mnoho prejavov a medzi jednotlivcami sa môžu výrazne líšiť. K častým prejavom, ktoré na vás môžu iní spozorovať patria:

Príznaky úzkosti, ktoré si môžete na sebe všimnúť

Vaše telo sa pri úzkosti mobilizuje, aby čelilo vnímanej hrozbe. K tým úplne najčastejším signálom patrí najmä intenzívny pocit strachu či paniky, búšenie srdca, sťažené dýchanie a problémy so spánkom (nočné mory). Spektrum reakcií organizmu je však omnoho širšie a zahŕňa aj mnoho ďalších špecifických príznakov, ktoré sa u každého človeka môžu líšiť.

Rozdiely medzi úzkosťou, stresom a strachom

Hoci často strach, stres a úzkosť spolu súvisia, existujú medzi nimi rozdiely.

ÚzkosťStresStrach
SymptómyDlhodobé napätie a obavy z neurčitej hrozby, vyhýbavé správanie, poruchy spánku, somatické ťažkostiVyčerpanie, bolesti hlavy, svalové napätie, znížená koncentráciaZrýchlený tep, potenie, tras, okamžitá úniková alebo obranná reakcia pred konkrétnou hrozbou
SpúšťačeNeurčitá alebo budúca hrozba, neistotaKonkrétne záťaže (práca, konflikty, termíny)Jasne identifikovateľné, bezprostredné nebezpečenstvo
LiečbaPsychoterapia, farmakoterapia, relaxačné technikyZmena životného štýlu, manažment stresu, oddychVäčšinou nie je potrebná, odznie po pominutí hrozby

Typické spúšťače úzkosti

Presnú príčinu anxiety nepoznáme. Pravdepodobne však ide o kombináciu viacerých faktorov. Existujú tzv. rizikové činitele, ktoré šancu na rozvoj úzkosti zvyšujú. Patrí sem:

  • Trauma – deti aj dospelí, ktorí boli svedkami traumatických udalostí, sú vystavení vyššiemu riziku vzniku úzkostnej poruchy v určitom bode života.
  • Stres v dôsledku choroby – zdravotný stav alebo vážna choroba môžu spôsobiť značné obavy týkajúce sa zhoršenia zdravotného stavu alebo strachu zo smrti.
  • Intenzívne stresové udalosti – úmrtie blízkeho človeka, rozvod, strata zamestnania, obavy o financie či ďalšie vysoko stresujúce životné situácie môžu vyvolať nadmerné pocity úzkosti.
  • Vzťahové problémy – šikana zo strany spolužiakov prípadne v pracovnom kolektíve, zlé správanie partnera, dlhodobé neukončené spory v rodine tiež negatívne vplývajú na psychiku.
  • Iné poruchy duševného zdravia – ľudia s inými poruchami duševného zdravia, ako je napríklad depresia, často mávajú aj úzkostnú poruchu.
  • Chemická nerovnováha – na vzniku úzkosti sa podieľa viacero neurotransmiterov, vrátane noradrenalínu, serotonínu, dopamínu a kyseliny gama-aminomaslovej (GABA). Nerovnováha týchto látok môže prispievať k rozvoju úzkostnej poruchy.
  • Genetická predispozícia – úzkostné poruchy sa zvyknú vyskytovať v rámci rodín. Môžete mať zvýšené riziko vzniku úzkostnej poruchy, ak máte príbuzného prvého stupňa (biologického rodiča alebo súrodenca) s úzkostnou poruchou.
  • Užívanie alkoholu a/alebo drog konzumácia alkoholu a drog môžu spôsobiť alebo zhoršiť stavy úzkosti.

Úzkosť vs úzkostná porucha

Je normálne pociťovať určitú mieru úzkosti. Bežná úzkosť je prirodzená emocionálna reakcia. Môžete ju zažiť napríklad pri riešení pracovného problému, príprave na pracovný pohovor, skúšku či pri dôležitom rozhodovaní. V primeranej miere môže byť úzkosť dokonca prospešná – pomáha nám vnímať a zvládnuť nebezpečné alebo dôležité situácie.

Úzkostná porucha je typ duševného ochorenia. Ľudia s úzkostnými poruchami často prežívajú strach a obavy, ktoré sú intenzívne a neprimerané vzhľadom na okolnosti. Tieto pocity sú zvyčajne sprevádzané telesným napätím a ďalšími zmenami v správaní a kognitívnymi príznakmi.

Sú ťažko kontrolovateľné a pri neliečení môžu pretrvávať dlhý čas. Úzkostné poruchy narúšajú každodenné fungovanie a môžu negatívne ovplyvňovať rodinný, sociálny, školský aj pracovný život človeka.

Žena s úzkosťou v spoločnosti ľudí
Zdroj: Freepik.com

Aké typy úzkosti / úzkostných porúch poznáme?

Existuje niekoľko typov úzkostí a úzkostných porúch. Každý typ má odlišné príznaky a vyžaduje si rozdielny prístup.

Generalizovaná úzkostná porucha (GAD)

Toto ochorenie spôsobuje strach, obavy a pretrvávajúci pocit preťaženia. Je charakterizované nadmerným, častým a nereálnym znepokojovaním sa nad každodennými záležitosťami, ako sú pracovné povinnosti, zdravie alebo bežné domáce činnosti. Ľudia s GAD zažívajú častú úzkosť v priebehu niekoľkých mesiacov až rokov.

Panická úzkosť

Tento stav zahŕňa opakované, neočakávané panické ataky. Jeho hlavným znakom je, že záchvaty sa zvyčajne objavujú bez varovania a nie sú dôsledkom iného duševného alebo telesného ochorenia. Nie u každého, kto zažije záchvat paniky, sa rozvinie panická porucha. Záchvaty sa môžu vyskytnúť niekoľkokrát za deň alebo len zriedka, niekoľkokrát do roka.

Sociálna úzkostná porucha (SAD)

O tejto poruche (predtým známa ako sociálna fóbia) hovoríme vtedy, keď človek prežíva intenzívny a pretrvávajúci strach z negatívneho hodnotenia alebo pozorovania zo strany iných. Ľudia zažívajúci sociálnu úzkosť sa obávajú situácií, ktoré môžu u človeka vyvolať pocity poníženia, hanby alebo odmietnutia.

Separačná úzkostná porucha

Tento stav sa vyskytuje vtedy, keď človek prežíva nadmernú úzkosť pri odlúčení od blízkej osoby. Zatiaľ čo separačná úzkosť u dojčiat a batoliat je normálnou vývinovou fázou, separačná úzkostná porucha môže postihovať aj deti a dospelých.

Úzkostná depresívna porucha

Zmiešaná úzkostno-depresívna porucha je stav, v ktorom sa miešajú príznaky depresie (smútok, strata záujmov, beznádej) a úzkosti (strach, napätie, obavy), pričom ani jeden súbor symptómov nie je taký silný, aby sa dala stanoviť samostatná diagnóza úzkosti alebo depresie.

Selektívny mutizmus

Ide o neschopnosť rozprávať v určitých sociálnych situáciách, napriek tomu, že človek dokáže hovoriť pohodlne v iných prostrediach. Človek nerozpráva najmä zo strachu alebo úzkosti. Postihuje predovšetkým malé deti, no môže sa objaviť aj u dospievajúcich a dospelých.

Fóbické úzkostné poruchy

Intenzívny, iracionálny strach z konkrétnych predmetov alebo situácií, ktorý vedie k vyhýbavému správaniu a výraznému psychickému utrpeniu. Existujú stovky rôznych druhov fóbií, pričom väčšina sa diagnostikuje ako špecifická fóbia. Jedinou fóbiou, ktorá má samostatnú diagnostickú kategóriu, je agorafóbia.

Agorafóbia

Spôsobuje nadmerný strach a vyhýbanie sa situáciám, ktoré by u človeka mohli vyvolať paniku alebo pocity uväznenia či bezmocnosti. Ľudia s agorafóbiou sa často vyhýbajú novým miestam a neznámym situáciám, ako sú veľké otvorené priestranstvá alebo uzavreté priestory, davy ľudí či miesta mimo domova.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je duševné ochorenie, ktoré spôsobuje opakujúce sa, neželané myšlienky a obavy (obsesie). Tieto myšlienky vedú k repetitívnym činnostiam (kompulzám), ktoré môžu narúšať každodenný život a povinnosti.

Post-traumatická stresová porucha (PTSD)

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je duševné ochorenie, ktoré sa môže vyvinúť po traumatickej udalosti. Prejavuje sa príznakmi, ako sú znovu prežívanie traumy (flashbacky), úzkosť, negatívne myšlienky, zvýšená ostražitosť a ďalšie. Ľudia s PTSD prežívajú pocity súvisiace s udalosťou aj dlho po jej skončení.

Existuje ranná úzkosť?

Áno, je bežným fenoménom. Vzniká z nezdravej životosprávy a stresu z povinností na daný deň. Nejde o samostatnú diagnózu, ale o možný prejav úzkostných porúch alebo chronického stresu.

Ranná úzkosť sa objavuje krátko po prebudení a môže sa prejavovať:

  • pocitom vnútorného napätia alebo nepokoja
  • zrýchleným tepom, tlakom na hrudi
  • obavami bez jasnej príčiny
  • nevoľnosťou alebo zovretým žalúdkom

Pri dlhodobom pretrvávaní je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, keďže ide o dobre liečiteľný stav.

Ako odlíšiť typy úzkosti?

Typ úzkostnej poruchyTypické príznakyHlavné rozdiely
Generalizovaná úzkostná porucha (GAD)Neustále obavy, vnútorné napätie, únava, podráždenosť, poruchy spánkuDlhodobá, rozptýlená úzkosť bez konkrétneho spúšťača
Panická poruchaNáhle panické ataky, búšenie srdca, dýchavičnosť, závraty, strach zo smrtiPrudké a intenzívne záchvaty paniky, často bez varovania
Sociálna úzkostná poruchaStrach z hodnotenia, hanba, potenie, tras, vyhýbanie sa ľuďomÚzkosť viazaná na sociálne situácie a kontakt s inými
Separačná úzkostná poruchaÚzkosť pri odlúčení, strach o blízkych, telesné ťažkostiÚzkosť viazaná na odlúčenie od konkrétnej osoby
Úzkostno-depresívna poruchaPretrvávajúca úzkosť, smútok, strata energie, poruchy spánku a koncentrácieKombinácia príznakov úzkosti a depresie bez jasnej dominancie jednej z nich
Selektívny mutizmusMlčanie v určitých situáciách, sociálna úzkosťÚzkosť sa prejavuje neschopnosťou hovoriť v určitom prostredí
Špecifická fóbiaIntenzívny strach, panika, vyhýbavosťJasne definovaný objekt alebo situácia (napr. výšky, zvieratá)
AgorafóbiaPanika a pocit bezmocnosti, vyhýbanie sa neznámym miestamObava z miest, z ktorých by bolo ťažké uniknúť alebo získať pomoc
Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)Obsesívne myšlienky, rituály, dočasná úľavaPrežujú nutkavé myšlienky a opakované správanie
Posttraumatická stresová porucha (PTSD)Flashbacky, nočné mory, hypervigilancia, vyhýbavosťÚzkosť viazaná na konkrétnu traumatickú udalosť

Ako dlho môže trvať úzkosť a kedy už hovoríme o úzkostnej poruche?

  • Krátkodobá úzkosť –trvá minúty až hodiny, prípadne dni (napr. pred skúškou, dôležitým rozhovorom). Je prirodzenou reakciou na stres.
  • Dlhodobá úzkosť – pretrváva mesiace až roky a zvyčajne je súčasťou úzkostnej poruchy.

O úzkostnej poruche hovoríme vtedy, keď je dlhotrvajúca, neprimerane silná, ťažko kontrolovateľná a výrazne narúša vaše každodenné fungovanie.

Čo je to každodenná alebo chronická úzkosť?

Každodenná (chronická) úzkosť sa prejavuje ako pocit napätia a obáv, no nemusí ešte spĺňať kritériá pre diagnostiku úzkostnej poruchy. Na rozdiel od generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD), jej prejavy kolíšu, úzkosť nemusí byť neustála ani výrazne zasahovať do života a často súvisí s dlhodobým stresom, životnou záťažou alebo vyčerpaním.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

  • Ak vaša úzkosť pretrváva dlhodobo a narúša schopnosť bežného fungovania.
  • Vaše reakcie sú často neprimerané situáciám (prehnané reakcie).
  • Ak reakcie na situácie neviete primerane kontrolovať.

S úzkosťou vám môže pomôcť viacero odborníkov. Ich spolupráca je často najúčinnejšia:

  • Všeobecný lekár – je často prvým kontaktom. Vie vylúčiť fyzické príčiny úzkosti (napr. poruchy štítnej žľazy) a odporučiť ďalší postup. V prípade potreby môže vystaviť odporúčanie k špecialistovi.
  • Psychológ alebo psychoterapeut –pomáha najmä prostredníctvom psychoterapie.
  • Psychiater – lekár špecialista na duševné poruchy. Môže stanoviť diagnózu a v prípade potreby predpísať lieky (anxiolytiká).

Ako prebieha diagnostika úzkosti?

Ak pociťujete príznaky anxiety, obráťte sa na svojho všeobecného lekára. Neexistujú však žiadne krvné testy ani zobrazovacie vyšetrenia, ktoré by dokázali priamo diagnostikovať úzkostné poruchy. Niektoré z týchto vyšetrení sa môžu vykonať s cieľom vylúčiť telesné ochorenia, ktoré by mohli spôsobovať vaše príznaky.

Ak sa nepotvrdí fyzická príčina, môže v

ás odporučiť k odborníkovi na duševné zdravie. Psychológ alebo psychiater, sa vás opýta na vaše príznaky, spánkové návyky a ďalšie formy správania. Pri stanovovaní diagnózy úzkostných porúch sa využívajú diagnostické kritériá.

Diagnóza sa zvyčajne zakladá na:

  • Vami udávaných príznakoch vrátane ich intenzity a trvania
  • posúdení toho, ako príznaky zasahujú do každodenného života
  • pozorovaní správania zo strany odborníka
Rozprávajúci muž s úzkosťou u terapeuta
Zdroj: Freepik.com

Liečba úzkosti

Úzkostné poruchy môžu výrazne ovplyvňovať kvalitu života, no dobrou správou je, že existuje pomoc. Prístup k terapii je vždy vysoko individuálny – to, čo zaberá jednému, nemusí byť vhodné pre iného. O konkrétnom postupe preto rozhoduje odborník na základe intenzity príznakov a typu poruchy.

Terapia zvyčajne stojí na viacerých pilieroch. Môže zahŕňať psychoterapiu (napríklad kognitívno-behaviorálnu terapiu), farmakoterapiu, ale aj úpravu životosprávy a prácu so stresom. Práve komplexná liečba úzkosti, ktorá kombinuje tieto metódy, prináša v praxi často tie najlepšie výsledky.

Úzkostné poruchy môžu výrazne sťažovať každodenné fungovanie. Našťastie existuje viacero účinných spôsobov liečby týchto ochorení. Najlepší liek na úzkosť je pre každého individuálny. Stanovuje ju lekár psychiater a väčšinou zahŕňa kombináciu psychoterapie a farmakoterapie.

Prevencia vzniku úzkosti

Neexistuje spôsob, ako s istotou predpovedať, čo u niekoho spôsobí rozvoj úzkostnej poruchy, no ak pociťujete úzkosť, môžete podniknúť kroky na zmiernenie jej príznakov:

  • Vyhľadajte pomoc včas. Úzkosť, podobne ako iné duševné ochorenia, môže byť ťažšie liečiteľná, ak sa pomoc odkladá. Čím skôr ju vyhľadáte, tým bude vaša liečba jednoduchšia.
  • Zostaňte aktívni. Zapájajte sa do aktivít, ktoré vás bavia a vďaka ktorým sa cítite dobre. Sociálne kontakty a podporujúce prostredie môžu pomôcť znížiť obavy.
  • Vyhýbajte sa alkoholu a drogám. Tie môžu úzkosť vyvolať alebo zhoršiť. Ak ste od niektorej z týchto látok závislí, snaha prestať môže úzkosť dočasne zvýšiť. Ak to nezvládate sami, obráťte sa na lekára alebo vyhľadajte podpornú skupinu.

Rozprávajte sa s blízkymi. Podpora najbližších je veľmi dôležitá, pretože Vám dodáva pocit, že na to nie ste sami.

Doprajte si dostatok spánku. Je veľmi dôležitý v prevencii únavy a stresu.

Autor článku

Michaela Bohušová

Medička

Študentka 4. ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Popri štúdiu pracuje v patologickom laboratóriu, kde si prehlbuje vedomosti z histológie, patológie a získava cenné skúsenosti z praxe.
Profil autora