V dnešnom uponáhľanom svete čoraz viac ľudí žije v permanentnom strese, čo sa odzrkadľuje nielen na životospráve, ale hlavne na psychickom a fyzickom zdraví. Pritom by možno stačilo pár minút denne spomaliť a sústrediť sa na seba, napríklad na správne dýchanie. Aj keď meditácia existuje už tisíce rokov, vedci začali len relatívne nedávno skúmať jej pozitívne účinky na myseľ, emócie a organizmus ako celok. Čo zaujímavé vedci zistili sa dozviete v našom článku.
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Ľudia nie sú predurčení na spôsob života, aký väčšina z nás vedie. Stres je evolučne naprogramovaný na zvládnutie fyzickej záťaže a hladovania, no dnešná doba je sprevádzaná dlhodobým psychickým stresom, ktorý zahŕňa život plný vysokokalorickej stravy, alkoholu, neskorých večerov pri žiarivých svetlách, nedostatku spánku a nedostatku fyzickej aktivity.
Keď ste v strese, váš organizmus funguje za hranicami stavu, v akom má fyziologicky fungovať. Organizmus sa vie prispôsobiť a zvládnuť príležitostné stresové situácie nie však chronický stres, v dôsledku ktorého dochádza k akumulácii stresových hormónov, ktoré negatívne vplývajú na mozog a telo. Medzi najčastejšie civilizačné ochorenia spôsobené dlhodobým stresom patrí ateroskleróza, ischemická choroba srdca, dvanástnikový vred, poruchy srdcového rytmu, poruchy imunitného systému, cukrovka, obezita a poruchy pamäte. Vedecké štúdie potvrdzujú, že meditácia je vhodným cvičením práve pre ľudí žijúcich novodobým uponáhľaným spôsobom života, a že so sebou prináša veľké benefity fyzické aj psychické.
Meditácia je mentálne cvičenie pri ktorom zameriavate svoju myseľ na nejaký konkrétny predmet, myšlienku, alebo dýchanie. Keď budete meditovať neznamená to, že sa stanete iným, lepším človekom, ale získate schopnosť byť prítomný v danom okamihu a plne sa sústrediť na to čo práve robíte. Meditáciou sa nesnažíte vypnúť svoje myšlienky, alebo pocity, ale učíte sa ich pozorovať a vnímať bez posudzovania a bez toho aby vás úplne pohltili. Cieľom meditácie je dosiahnutie mentálne jasného a emocionálne pokojného stavu.
Štúdia publikovaná v časopise Psychiatry Research, pomocou zobrazovacích metód mozgu zistila, že osem týždňov praktizovania všímavosti, pomocou meditácie, vedie k zväčšeniu hipokampu, časti mozgu, ktorá riadi učenie a pamäť a hrá dôležitú úlohu pri regulácii emócií. Navyše, pozorované mozgové zmeny zodpovedali tomu, ako účastníci vnímali úrovne stresu, čo znamená, že meditácia nielen zmenila štruktúry v mozgu, ale aj to, ako sa v skutočnosti cítili tí, ktorí ju praktizovali.
Vedci porovnávali mozgy skúsených meditujúcich s ľuďmi, ktorí sú v tejto oblasti noví. Pozornosť venovali obzvlášť časti mozgu, ktorá je aktívna, keď sa človek nesústredí na vonkajší svet. V zásade je zodpovedná za túlavé myšlienky, ktoré sa objavia, keď sa nudíte alebo sa chystáte ísť spať. Zistili, že u skúsených meditujúcich bola táto časť relatívne deaktivovaná, počas toho ako meditovali, čo znamená, že sa u nich objavilo menej rušivých myšlienok ako u nováčikov. Čím menej rušivých myšlienok máte, tým viac sa viete sústrediť na to, čo práve robíte.
Výskum naznačuje, že u ľudí, ktorí pravidelne meditujú, ochabuje biela hmota v mozgu pomalšie. V ďalšej štúdii vedci skúmali sivú mozgovú hmotu. Porovnali mozgy 50 ľudí, ktorí v priebehu 20 rokov pravidelne meditovali, s mozgom tých, ktorí tak neurobili. U oboch skupín došlo vekom k úbytku sivej hmoty ale u tých, ktorí meditovali, ubúdala menej. Sivá hmota zohráva dôležitú úlohu v zmyslovom vnímaní, emóciách, pamäti, rozhodovaní a sebakontrole.
Štúdia skúmajúca vzťah medzi meditáciou a jej schopnosťou znižovať príznaky depresie a úzkosti potvrdila tento predpoklad. Preto sa psychiatrickým pacientom odporúča meditácia, podľa závažnosti diagnózy, ako samostatná, alebo doplnková liečba.
U ľudí, ktorí dlhodobo meditovali, sa ukázala zvýšená aktivita v oblastiach mozgu súvisiacich so sebakontrolou. Chcete prestať fajčiť ale nedarí sa vám to? Aj meditácia môže byť cesta.
Jedna štúdia porovnávala meditačné programy založené na všímavosti a zistila, že ľudia, ktorí meditovali, mali zvýšenú kvalitu a dĺžku spánku. Meditácia vám pomôže zbaviť sa toku rôznych myšlienok ktoré vás pred spaním obťažujú, a vedú k nespavosti. Okrem toho pomáha uvoľniť napätie, pričom vás dostane do pokojného stavu, v ktorom oveľa rýchlejšie zaspíte.
Vnímanie bolesti môže byť výrazne zvýšené v stresových situáciách, nakoľko je úzko spojené s duševným stavom. Meditácia môže pomôcť vyrovnať sa s bolesťou lepšie, zlepšiť kvalitu života chronicky chorých a dokonca aj znížiť pocit bolesti.
Vysoký krvný tlak môže časom srdce preťažiť a viesť k zlej srdcovej činnosti. Prispieva tiež k zužovaniu tepien, alebo ateroskleróze čo zvyšuje riziko vzniku infarktu a mŕtvice. Zdá sa, že meditácia vie čiastočne regulovať krvný tlak pomocou nervových signálov, ktoré koordinujú funkciu srdca a napätie ciev, čo v konečnom dôsledku znižuje namáhanie srdca a zlepšuje fyzické zdravie.
Dali ste meditácii šancu, ale myšlienky vám ju neustále narúšali? Nevzdávajte to. Naučiť sa meditovať je ako naučiť sa akúkoľvek inú zručnosť, chce to svoj čas. Predstavte si to ako precvičovanie svalu, ktorý ešte nie je poriadne vycvičený. Začnite pozvoľna 2 -3 minúty denne a postupne tento čas predlžujte. Ak vám príde nejaká myšlienka, je to v poriadku. Pustite ju a upriamte svoju pozornosť späť na dýchanie, alebo afirmáciu. Pomôcť s meditáciou vám môžu aj rôzne meditačné aplikácie a videá, ktoré vás celou meditáciou prevedú, prípadne počúvanie meditačnej hudby počas meditovania.
Sústredenie celej pozornosti či už na nejakú afirmáciu (mantru), predmet,alebo vlastné dýchanie je vo všeobecnosti jedným z najdôležitejších prvkov meditácie. Pomôže vám oslobodiť myseľ od mnohých rozptýlení, ktoré spôsobujú stres a starosti.
Pomalé, hlboké a pravidelné dýchanie „do brucha “ , pri ktorom používate viac bránicu a brušné svalstvo ako to hrudné. Tento druh dýchania pomáha znižovať tepovú frekvenciu a uvoľňovať svaly.
Pre začiatočníkov je meditácie jednoduchšia na pokojnom mieste bez zbytočného rozptýlenia ako je televízor, alebo rádio. Keď sa v meditácii zdokonalíte, možno ju zvládnete praktizovať kdekoľvek, obzvlášť v stresových situáciách ako napríklad dopravná zápcha, pracovné stretnutie alebo dlhý rad v potravinách.
Ak to dokážete, meditáciu môžete praktizovať či sedíte, ležíte, kráčate alebo vykonávate inú činnosť. Pre začiatočníkov je však lepšie nájsť si pohodlnú polohu v sede alebo ľahu, v ktorej pokojne vydržíte počas celej meditácie.
Meditácia nie je všeliekom, ale bez pochýb existuje veľa dôkazov, ktoré naznačujú, že môže byť prospešná pre tých, ktorí ju pravidelne vykonávajú. Ak máte pár minút ráno alebo večer, namiesto pozerania do telefónu sa pozrite, čo sa stane, ak sa pokúsite upokojiť svoju myseľ a iba budete prítomný v danom momente. Za pokus to určite stojí!
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
12 Science-Based Benefits of Meditation
Meditácia, ale aj jednoduché cvičenia koncentrácie pomáhajú zvládať stres. Pozitívne účinky však môžu mať aj na telesné zdravie. No aj…
Čo robiť, keď cítime, že strácame kontrolu nad svojimi emóciami a záchvat paniky je na ceste? Viete, aká vôňa zaberá?
Mgr. Matej Štepita je psychológ, lektor spirituálneho rozvoja a učiteľ jogy. Svoje psychologické vzdelanie rád prepája s celostným pohľadom na…
