Prečo nás zo stresu bolí brucho a skôr ochorieme, ak prežívame ťažké životné obdobie? A ako nás dlhodobý stres pripravuje o peniaze? Dozviete sa v článku.
Stres je prirodzenou odpoveďou tela na záťažové situácie. Pri krátkodobom strese telo aktivuje mechanizmy, ktoré nám pomáhajú zvládať výzvy. Ak však stres pretrváva, tieto mechanizmy sa stávajú škodlivými a postupne ovplyvňujú celé naše zdravie.
Stres má významný vplyv na srdcovo-cievne zdravie, a to najmä u ľudí, ktorí už nejaké ochorenie srdca majú. Chronický stres spôsobuje zvýšenie krvného tlaku a tepovej frekvencie, čo oslabuje cievy a zvyšuje riziko ich prasknutia alebo upchatia.2
Kortizol, stresový hormón, zase podporuje zápalové procesy a ukladanie tukov v cievach, čím urýchľuje aterosklerózu. Hyperreaktivita kortizolu môže takisto podporovať zápalové procesy a ovplyvňovať vaskulárne (cievne) funkcie.
Tento efekt sa môže prejaviť zhoršením regulácie krvného tlaku, zvýšením rizika inzulínovej rezistencie a ďalšími metabolickými problémami, ktoré prispievajú k rozvoju kardiovaskulárnych ochorení.1
Následkom týchto zmien je zvýšené riziko infarktov. Podľa štúdie z European Heart Journal postihujú ľudí, ktorí sú vystavení dlhodobému stresu o 27 % častejšie.1 Ak sa ku chronickému stresu pridá depresia, nízky socioekonomický status či pracovné zaťaženie, riziko kardiovaskulárnych ochorení sa zvyšuje až o 50 %.14
Emocionálny stres môže zase znížiť prietok krvi do niektorých častí srdca. Ide o jav známy ako mentálna stresová ischémia, ktorá takisto zdvojnásobuje riziko infarktu.2 Štúdia, ktorú publikovali v medicínskom časopise JAMA, skúmala 918 osôb s ochorením srdca. Výsledky ukázali, že približne jedna tretina mala ischémiu počas fyzického stresového testu, zatiaľ čo 16 % zažilo ischémiu počas mentálneho stresu.
Počas nasledujúcich 5 až 6 rokov mali osoby s mentálnou stresovou ischémiou dvojnásobne vyššie riziko infarktu alebo srdcového zlyhania v porovnaní s tými bez ischémie. Tí, ktorí mali ischémiu počas oboch testov, mali riziko štvornásobne vyššie.2
Tieto ochorenia sú často bezpríznakové, až kým nedôjde k vážnym komplikáciám, čo podčiarkuje význam prevencie a včasného zásahu.
Podľa Gallup Global Emotions Report 2024 pociťuje až 37 % zamestnancov na celom svete vysokú mieru každodenného stresu.13
Až 76 % dospelých uviedlo, že stres má vplyv na ich zdravie. Najčastejšie symptómy zahŕňali bolesť hlavy, únavu, nervozitu, úzkosť a depresiu alebo smútok.16 Pri emocionálnych príznakoch stresu sa objavovala podráždenosť, nepokoj a nesústredenosť. Z dlhodobého hľadiska môže neustále vysoká úroveň stresu spôsobiť rôzne duševné problémy, napríklad depresiu alebo úzkostné poruchy. Tými trpí celosvetovo približne 284 miliónov ľudí.18
Chronický stres vyvoláva aj zmeny v určitých častiach mozgu, napríklad v prefrontálnej kôre a v limbickom systéme, a takisto ovplyvňuje funkcie hipokampu a amygdaly. To vedie k problémom s pamäťou, učením a schopnosťou zvládať stresové situácie.10
Dlhodobý stres tiež narúša rovnováhu neurotransmiterov, serotonínu a dopamínu, čo opäť vedie k zvýšenej náchylnosti na depresiu a úzkostné poruchy.11
Potvrdzuje to aj štúdia z časopisu Journal of Psychiatric Research, ktorá skúmala vplyv traumatických obrazov na mozgové neurotransmitery u ľudí s posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD). Zistila, že stres spôsobuje zníženie dopamínového metabolitu (chemická látka, ktorá vzniká rozkladom dopamínu v tele), čo narúša schopnosť zvládať stres a prispieva k symptómom PTSD.12
Ľudia, ktorí pracujúcu v toxickom prostredí, majú o 58 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa ich celkové duševné zdravie zhorší.15
Psychické problémy spojené so stresom, napríklad vyhorenie, zase môžu viesť k izolácii, problémom v rodinných a pracovných vzťahoch a ďalším sekundárnym vplyvom na kvalitu života.
Črevá obsahujú milióny neurónov, ktoré komunikujú s mozgom. Práve chronický stres môže narušiť ich komunikáciu, čo má za následok zvýšenú citlivosť na bolesť, nafukovanie a diskomfort.3 Tráviaci trakt, ktorý sa nazýva aj „druhý mozog“, je úzko prepojený s naším nervovým systémom. Ak sme v chronickom strese, prejaví sa to častými bolesťami brucha, nadúvaním a poruchami trávenia.5
Dlhodobý stres môže tiež spôsobiť pálenie záhy, reflux a sťažiť prehĺtanie. Niekedy sa objavuje aj hnačka, zápcha alebo bolestivé kŕče čriev. Oslabuje sa aj naša črevná bariéra, čo umožňuje baktériám ľahšie preniknúť do tela, zvyšuje zápalové reakcie a zhoršuje symptómy chronických črevných ochorení, ako sú syndróm dráždivého čreva (IBS) alebo nešpecifické črevné zápaly (IBD).3
Stres rovnako zohráva významnú úlohu pri vzniku a priebehu peptických vredov. Psychologický stres môže napríklad spôsobiť nadprodukciu žalúdočnej kyseliny. To potom vedie k oslabenej obranyschopnosti žalúdočnej sliznice voči infekcii Helicobacter pylori, čím sa zvyšuje riziko poškodenia sliznice žalúdka i dvanástnika a vzniku žalúdočných vredov. K ich vzniku prispieva aj fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu či nepravidelná strava.4
Dlhodobý stres navyše narúša aj črevnú mikroflóru, čo ovplyvňuje nielen naše trávenie, ale aj celkovú imunitu a psychickú pohodu. Stres v ranom veku môže zmeniť vývoj nervového systému a reakcie tela naň, čím sa zvyšuje riziko črevných ochorení v neskoršom veku.3
Chronický stres oslabuje alebo narúša funkciu imunitného systému tým, že znižuje produkciu a aktivitu bielych krviniek. Telo sa stáva náchylnejším na infekcie, ako sú chrípka a prechladnutie, a takisto sa znižuje jeho schopnosť bojovať proti vírusom a baktériám.6
Stres zároveň zvyšuje hladiny prozápalových cytokínov a znižuje aktivitu ochranných imunitných buniek, čím prispieva k vzniku chronických zápalov a rozvoju autoimunitných ochorení, ako sú lupus alebo reumatoidná artritída. Dlhodobé vystavenie stresovým hormónom navyše neoslabuje len imunitné funkcie, ale urýchľuje aj starnutie buniek.6
Ak sa rozhodnete zmierniť chronický stres napríklad pomocou meditácie, jogy alebo terapie zameranej na zvládanie stresu, môžete predchádzať oslabeniu imunity.6
Stres neovplyvňuje len naše zdravie, ale aj financie. Jeho ekonomická daň je merateľná a zasahuje jednotlivcov, rodiny aj firmy.
V roku 2023 boli hlavnými príčinami každodenného stresu v USA zdravie (65 %), peniaze (63 %) a ekonomika (64 %), a to naprieč všetkými vekovými kategóriami.15 Pracovný stres je v Spojených štátoch každoročne spojený s nákladmi na zdravotnú starostlivosť vo výške 190 miliárd dolárov.17
Gallup vo svojom State of the Global Workplace reporte za rok 2023 uvádza, že nízka angažovanosť zamestnancov, často spôsobená stresom, stojí svetovú ekonomiku až 8,8 bilióna dolárov ročne, čo predstavuje približne 9 % globálneho HDP.7 Táto strata produktivity je následkom zníženej efektivity práce, zvýšenej absencie a vyššej fluktuácie zamestnancov.17
Podľa najnovších údajov sa odhaduje, že pracovný stres stojí zamestnávateľov v USA viac ako 300 miliárd dolárov ročne. Dôvodom sú absencie, fluktuácia, znížená produktivita a zdravotné, právne či poistné náklady.17
Tieto údaje zdôrazňujú potrebu efektívneho riadenia stresu na pracovisku a v spoločnosti ako celku, aby sa minimalizovali jeho negatívne ekonomické dôsledky.
Zvýšené výdavky a znížený príjem vytvárajú tlak na rodinné rozpočty.
Štúdia, ktorá bola publikovaná v časopise Journal of Family and Economic Issues, skúmala finančný stres a pohodu rodín v kontexte ekonomických podmienok. Výsledky naznačujú, že ekonomické prostredie významne ovplyvňuje finančný stres rodín, čo môže viesť k nestabilite v domácnosti.9
Ďalší výskum publikovaný v Journal of Youth and Adolescence ukázal, že sa finančný stres rodičov spája s problémovým správaním adolescentov. Finančné ťažkosti zvyšujú stres rodičov, čo môže oslabiť ich schopnosť efektívne zvládať rodičovské povinnosti a takisto viesť k častejším konfliktom medzi nimi.
Tieto faktory potom negatívne ovplyvňujú správanie ich detí. Prejavuje sa to napríklad zvýšenou agresivitou alebo problémami v škole. Aj preto je dôležité podporovať rodičov v zvládaní finančného stresu a posilňovať ich psychickú pohodu, aby sa predišlo negatívnym dôsledkom na deti.9
Riešenie stresu nie je rýchly proces, ale aj malé kroky dokážu priniesť veľké výsledky. Čo vám môže pomôcť?
Stres je súčasťou života, no nemusí byť jeho dominantou. S vedomým prístupom, prevenciou a správnymi nástrojmi dokážeme minimalizovať jeho vplyv na naše zdravie aj financie. Každý krok, ktorý podniknete, je investíciou do vášho zdravia, stability a lepšej budúcnosti.
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Matilda denne zápasí so svojimi myšlienkami. Kolegyňa dnes nemá najlepšiu náladu. Urazila som ju? Dookola si v hlave prehráva rozhovory…
Nájsť rovnováhu a vedieť si určiť priority v hektickom kolotoči pracovných aj rodinných povinností nie je jednoduché. Ako z neho…
Písanie rukou písaného písma zohráva nenahraditeľnú úlohu nielen pri učení sa písať v detskom veku, je dôležité aj v období dospievania, má…
