Vyhorenie v osobnom živote pociťujú tri štvrtiny Slovákov. Ako sa prejavuje?

V tomto článku sa dozviete

• Čo vedie k osobnému vyhoreniu? 
• Ako sa osobné vyhorenie prejavuje?
• Koho najviac ohrozuje osobné vyhorenie?
• Požiadať o pomoc nie je známkou slabosti 

V októbri a novembri 2020, s príchodom druhej vlny pandémie covid-19, Inštitút stresu a zdravotná poisťovňa Dôvera spustili výskum syndrómu vyhorenia na Slovensku. Výskum zisťoval, ako sú na tom Slováci v troch oblastiach: pracovné vyhorenie, osobné vyhorenie a vyhorenie z práce s klientmi. Počas dvoch mesiacov sa výskumu zúčastnilo viac ako 9000 ľudí. Konečnú reprezentatívnu vzorku tvorí 4789 účastníkov. 

Výsledky sú prekvapivé. Ukázali, že významné známky syndrómu vyhorenia v osobnej rovine svojho života pociťuje až 58 % účastníkov prieskumu a u 16 % bol stav dokonca alarmujúci. Dokopy sa teda v problematickej rovine nachádzajú až tri štvrtiny reprezentatívnej vzorky. Len necelé 3 % opýtaných necítia žiadne príznaky vyhorenia.

K typickým príznakom vyhorenia v osobnom živote napríklad patria: 

• nepretržitý pocit únavy, ktorý vykazuje až 68 % vzorky prieskumu,
• emocionálne vyčerpanie u 58 % ľudí.

Čo vedie k osobnému vyhoreniu? 

Naše zdravie a spokojnosť stoja na viacerých pilieroch. Kým sú pevné, niet sa čoho obávať. Problémy prichádzajú, keď sa niektoré z nich začnú rúcať alebo chýbať. Doktorka Mirriam Prieß tvrdí, že naše bytie sa skladá zo šiestich základných životných oblastí, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie a fungovanie. Nazýva to „model chrobáčika“.¹ 

Všetky oblasti vášho života sú pretkané akýmsi vnútorným dialógom. Ak ste v jednotlivých oblastiach tam, kde si prajete byť, potom sa cítite spokojne. Ak v jednej časti trpíte, vynahradí to iná časť vášho života. 

Problém nastáva pri viacerých konfliktoch v rôznych rovinách. Čím menej oblastí svojho života ovládate, o to ťažšie je pre vás zvládnuť prichádzajúce konflikty. Ak máte zo šiestich oblastí pod kontrolou len dve a v jednej z nich sa objaví konflikt, táto situácia môže ľahko viesť k syndrómu vyhorenia. Strácate zázemie, ktoré vám dáva oporu, nemáte kde načerpať sily, a teda každý nový konflikt je oveľa závažnejší a náročnejší na zvládnutie.

Čím menej sme spokojní v jednotlivých oblastiach nášho života, o to viac stúpa nebezpečie vyhorenia pri každom ďalšom konflikte.

Každý z nás má inak rozdelené priority v životných oblastiach. Nezáleží teda len na počte fungujúcich oblastí života, ale aj na tom, aký majú pre vás jednotlivé oblasti význam.

Autorka to vysvetľuje na príklade ženy, ktorá vyhorela po smrti svojej mačky. Zo šiestich životných oblastí mala rozvinutý hlavne vzťah k svojej práci a k ​​svojej mačke, ktorá jej vyvažovala ostatné roviny: nevydarený vzťah, presťahovanie sa do iného mesta a diagnostikovanie vážnej choroby. Žena sa zrútila pre náhlu smrť mačky, ktorá jej dodávala stabilitu v živote.

Čím viac hľadáme svoju identitu „vonku“ namiesto „vo vnútri“, o to väčšie je nebezpečenstvo, že sa zrútime, keď sa s vonkajším svetom niečo stane.

Iný pohľad ponúkajú dánski odborníci.² Podľa nich je osobné vyhorenie istá miera fyzickej a psychickej únavy a vyčerpania človeka. Stresujúci životný štýl vás môže vystaviť extrémnemu tlaku. Cítite vyčerpanie, prázdno alebo vyhorene. K stresujúcim podmienkam sa pridávajú dlhá pandémia, strach o seba a blízkych, ohrozenie príjmov a perspektív, neschopnosť si veci plánovať.

Ako sa osobné vyhorenie prejavuje?

Známky syndrómu vyhorenia môžu byť na začiatku malé, ale rastú rôznym tempom. To závisí od rozličných životných situácií, príležitostí na odpočinok a regeneráciu, ako aj od toho, akú veľkú podporu máte. 

Príznaky sa líšia od človeka k človeku, ale za všetkými z najbežnejších príznakov osobného vyhorenia je pravdepodobne stres:

• Izolujete sa od ostatných, dotyky sú vám nepríjemné a máte zvýšenú potrebu byť sami.
• Strácate záujem o veci, ktoré vám prinášali radosť.
• Máte problémy so spánkom.
• Zmenila sa vaša chuť do jedla.
• Zažívate pocity vyčerpania, akoby ste mali málo energie.
• Máte problémy so zvládaním starostí či myšlienok.
• Strácate nádej. 
• Cítite smútok, podráždenosť alebo úzkosť.
• Máte pocit, že potrebujete dlhšiu prestávku.
• Pozorujete u seba väčšiu prchkosť.
• Pociťujete, že akákoľvek nová úloha vás dostane do úzkych.
• Budíte sa s tým, že sa vám v danom dni nechce nič robiť.
• Cítite sa rozhorčení voči dieťaťu, partnerovi alebo svetu.
• Cítite vinu – chcete si oddýchnuť, ale mali by ste sa venovať svojmu partnerovi či dieťaťu.

Neustála únava

Medzi prvé príznaky vyhorenia, ktoré si na sebe môžete všimnúť, je neustála, pretrvávajúca únava aj po dostatočnom spánku.³ Všetci sa z času na čas unavíme (napríklad po dobrom jedle alebo po športovaní), ale neustála únava spojená so syndrómom vyhorenia je úplne iná. Môžete sa cítiť preťažene a bez energie aj napriek tomu, že si oddýchnete. Tieto pocity sa zvyčajne hromadia dlhšie. Prvé varovné signály si všimneme len zriedka. 

V horšom prípade sa únava stáva fyzickým aj psychickým stavom. Cítite sa neustále vyčerpane. Nemáte energiu, takže robíte čo najmenej, aby ste zvládli deň. Je pre vás náročné vstať z postele, môžete dokonca ochorieť. Tento typ extrémnej únavy tiež často vedie k strachu z toho, čo vás v daný deň čaká. To môže mať významne ovplyvňovať každodenný život, vzťahy a správanie.

Emocionálne vyčerpanie

Emocionálne vyčerpanie prežíva takmer 58 % Slovákov. Nastáva vtedy, ak necítite dostatok kontroly nad spomínanými šiestimi životnými oblasťami, alebo ak nedokážete správne vyvážiť starostlivosť o seba so životnými požiadavkami a povinnosťami.⁴

Príznaky sa môžu časom hromadiť a pri opakovanom strese nemusíte včasné varovania rozpoznať. Treba preto venovať pozornosť a čas rozpoznaniu príznakov emocionálneho vyčerpania u seba i u ostatných, aby ste mohli začať robiť kroky k zlepšeniu.

Izolácia

Izolácia môže začať ako mierny odpor voči stretávaniu sa s ľuďmi, napríklad ako nechuť ísť na obed s kolegami, priateľmi alebo partnerom. So zhoršovaním vyhorenia viac potrebujete samotu. V najťažších prípadoch sa až hneváte na ľudí, ktorí sa k vám snažia priblížiť, zamykáte dvere, aby ste zabránili ľuďom v prístupe. Alebo všade chodíte veľmi skoro či odchádzate neskoro, aby ste sa vyhli stretnutiam s kolegami a aj s rodinou.

Pri vyhorení sa znižuje schopnosť nadviazať vzťahy s ostatnými na osobnej alebo emocionálnej úrovni. V niektorých situáciách to môže pôsobiť ako hnev na ostatných. Inou formou je aj emocionálne a fyzické odpojenie sa od práce a povinností rôzneho druhu. 

Podráždenosť a strata radosti

Pri osobnom vyhorení je podráždenosť často výsledkom frustrácie. Frustruje vás vaša neefektívnosť, zbytočnosť a všeobecný pocit, že nedokážete robiť veci tak, ako predtým. Ste sklamaný z poklesu svojej produktivity a horšieho výkonu. Prehnane reagujete na drobné veci. V počiatočných štádiách môže podráždenosť spôsobiť hádky nielen v profesionálnych, ale aj v osobných vzťahoch. V neskorších fázach môže zničiť kariéru, ako aj manželstvá a partnerstvá.

S pribúdajúcim stresom strácate radosť vo všetkých oblastiach svojho života vrátane času, ktorý trávite s rodinou a priateľmi. Nemáte chuť nikam ísť, a keď už niekde dorazíte, neviete sa dočkať, kedy konečne odídete.

Koho najviac ohrozuje osobné vyhorenie?

Vyhorieť je možné nielen z pracovnej sféry našich životov, ale aj iných životných úloh. Presnejšie z právomocí a zodpovedností, ktoré so sebou prinášajú. Najčastejšie je to vyhorenie zo vzťahov a vyhorenie opatrovateľov, ako aj vyhorenie rodičov.

Vyhorenie rodičov

Rodičovstvo je pre mnohých krásne. Je však aj náročné a rodičia musia vyvážiť pracovný čas, vonkajšie povinnosti, svoje vlastné blaho a často aj špeciálne potreby dieťaťa. V mnohých prípadoch im však chýba zodpovedajúca podpora.

K vyhoreniu rodičov môže dôjsť, ak na zvládnutie stresových faktorov súvisiacich s rodičovstvom nemajú dostatočné zdroje. Typické je ohromné vyčerpanie, ktoré súvisí s rodičovskou úlohou, emocionálny odstup od detí a pocit neefektívnosti.⁵

U ľudí trpiacich vyhorením, ktoré sa netýka práce, môže vzniknúť pocit, že si za svoje problémy môžu sami. Spôsobujú to rôzne stereotypy súvisiace s rodičovstvom. Sú vyhorení rodičia zlí rodičia? Aj preto ľudia svoje boje pred ostatnými často skrývajú. 

Výskum naznačuje, že vyhorenie úlohy rodičov môže mať oveľa závažnejšie dôsledky, ako sa doteraz myslelo.⁶ Syndróm vyhorenia sa u rodičov spája s predstavami o úteku. Jednoducho by chceli opustiť rodičovstvo aj so všetkými jeho stresujúcimi faktormi. Zvyšuje sa aj riziko nedbanlivého správania, slovnej a psychologickej agresie (napríklad vyhrážky alebo urážky), ale tiež fyzickej agresie (výprask alebo facka) voči deťom.

Psychologička Robyn Koslowitz sa na základe tohto výskumu pýta rodičov, s ktorými pracuje, ako často majú únikové fantázie. Všetci súhlasia s tým, že fantazírujú o tom, ako sa ich rodičovská záťaž zmierňuje. Všetci opýtaní priznali, že stres ich niekedy priviedol ku kriku alebo trestaniu detí. Psychologička teda rodičom radí predstaviť si, že sa potrebujú nabíjať ako power banky, z ktorých sa potom nabíjajú mobily, teda ostatní. „Hovorím svojim deťom, keď je moja „banka maznania“ prázdna a chcem, aby mi prišli pomôcť doplniť ju. Mám „banku na hranie“, „banku  zdravého stravovania“, „banku spánku“ a „banku neplánovaného času“. Keď jednej z týchto bánk dôjde energia, naučila som sa ju dopĺňať. Nenazývajme to starostlivosťou o seba. Nazvime to najvyššou formou starostlivosti o deti – prítomnosťou.“⁶

Najdesivejšie zistenie v spomínanom výskume je, že vyhorenie bráni rodičom v emocionálnej prítomnosti so svojimi deťmi. Ak je rodič odpojený od seba, nemôže dať lásku a starostlivosť ani niekomu inému. Ak ste v strese, nemôžete vždy reagovať trpezlivo a vzorne sa o všetko starať. Je na rodičoch, aby vedeli, kedy sa to deje, kedy vyhorenie dosahuje kritickú úroveň a čo s tým robiť.

Vyhorenie z roly opatrovateľa

Opatrovateľ pomáha inej osobe s jej lekárskymi a osobnými potrebami. Na rozdiel od plateného zdravotníckeho pracovníka však má opatrovateľ aj osobný vzťah s opatrovanou osobou. Je to zvyčajne člen rodiny alebo priateľ, ktorý je chronicky chorý, má zdravotné postihnutie alebo sa o seba nedokáže postarať pre vysoký vek.⁷

Aj starostlivosť o dieťa so špeciálnymi potrebami alebo o starnúceho rodiča môže spôsobiť vyhorenie. Vyhorenie z roly opatrovateľa je stav fyzického, emocionálneho a duševného vyčerpania. Medzi príznaky patrí pretrvávajúca únava, častý plač a pocity bezmocnosti, hnevu alebo frustrácie voči osobe, o ktorú sa staráte. Často sa s tým spája zmena postoja – od pozitívneho a starostlivého k negatívnemu a nezaujatému. 

K syndrómu vyhorenia môže dôjsť, keď nedostanete potrebnú pomoc alebo ak sa pokúsite urobiť viac, ako ste schopný – fyzicky alebo finančne. Mnoho opatrovateľov sa tiež cíti previnilo, ak trávia čas osamote.⁸

Opatrovatelia sú často takí zaneprázdnení starostlivosťou o ostatných, že majú sklon zanedbávať samých seba. K vyhoreniu ošetrovateľov vedú aj:

• Zmätok v úlohách: Cítite sa zmätení, že ste opatrovateľmi. Môže byť ťažké oddeliť túto úlohu od úlohy manželky či manžela, dieťaťa alebo priateľa.
• Nereálne očakávania: Očakávate, že starostlivosť pomôže zdraviu a šťastiu osoby, o ktorú sa staráte. To môže byť nereálne pre pacientov, ktorí majú postupne sa zhoršujúce ochorenie, ako je Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba.
• Nedostatok kontroly: Môže byť frustrujúce vyrovnať sa s nedostatkom peňazí, zdrojov a zručností na dobrú starostlivosť o blízkeho.
• Neprimerané požiadavky: Prijmete toho príliš veľa, čiastočne preto, že starostlivosť považujete za svoju prácu.⁹

Vyhorenie opatrovateľa škodí osobe, ktorá potrebuje starostlivosť, ako aj opatrovateľovi. Veľká štúdia dokonca zistila, že opatrovatelia, ktorí sa cítili byť pod veľkým tlakom, mali väčšie riziko úmrtia ako opatrovatelia, ktorí pociťovali malú alebo žiadnu záťaž.¹⁰ Starostlivosť o svoje zdravie – a požiadanie o pomoc – môže poskytnúť úľavu a predchádzať vyhoreniu.

Vyhorenie zo vzťahu 

V práci sa vyhorenie zvyčajne vyskytuje, keď začnete mať pocit, že pracujete príliš tvrdo a nedosahujete výsledky. Keď máte pocit, že pracujete veľa a nikam sa neposúvate, pocity frustrácie, pesimizmu a vyčerpania sú prirodzené. To sa vám môže stať aj v osobnom živote. 

Romantické vzťahy, najmä tie, ktoré upadajú, môžu byť rovnako náročné ako zamestnanie na plný úväzok. Ak ste pracovali mimoriadne usilovne, aby vzťah fungoval, ale stále to zlyháva, nasledujúce obdobie je často plné príznakov vyhorenia.¹¹ Ak sa netešíte na stretnutie s partnerom ani na  spoločnú budúcnosť, obviňujete ho z toho, čo sa pokazí, alebo často fantazírujete o ukončení vzťahu, váš vzťah môže vyhorieť. 

Požiadať o pomoc nie je známkou slabosti 

Ak si myslíte, že všetko musíte zvládnuť sami, stres neustále rastie. Pomôže vám vyrozprávať sa niekomu, komu dôverujete – priateľovi, terapeutovi alebo napríklad inej mame. Niektorí ľudia nemajú pravidelnú podporu ani nikoho blízkeho, kto by im mohol prísť pomôcť. Preto je nesmierne dôležité takúto podporu nájsť, či je to platený odborník, partner, rodina alebo priatelia. Môže vám pomôcť zmeniť negatívne myslenie, ktoré vám hovorí, že nie ste dôležití alebo že potreby všetkých ostatných sú dôležitejšie. 

Spolupráca so psychológom alebo iným odborníkom môže pomôcť zaistiť, že budete venovať čas sami sebe a pravidelne sa zamyslíte nad svojím zdravím a potrebami. Okrem terapie môže pomôcť aj stretnutie s inými ľuďmi, napríklad mamičkami, alebo plánovanie výletov s priateľmi, ak je to možné. My, ľudia, nie sme stroje a občas potrebujeme prestávky od našich bežných životov. Na chvíľu nemyslieť na nič, len byť. Práve tieto momenty sú nesmierne výživné a pomáhajú nám v zdraví fungovať ďalej.